Na zahájenie mojej sezóny som si zvolila prechod Veľkou Fatrou. Tento krát som sa rozhodla nejsť sama a dobre som urobila. Na hrebeni sme sa stretli so všetkými typmi počasia a brodenie mäkkým snehom s mojou biednou kondíciou ma stálo všetky sily. Pri prechádzaní vo fujavici a hmle som naozaj ocenila, že mám po boku parťáčky. Do pamäti sa mi rozhodne vryje jej divoká krása, nekonečné výhľady ale aj sila vetra a náročné stúpania.
na chatu Borišov
Deň 1. Teplô, hor. (635) - Útulňa Limba (1210) - Rakytov (1567) - Rakytovské s. (juž.) (1295) - S. pod Čiernym kameňom (1270) - S. Ploskej (1390)- Ploská (1532) - Ch. pod Borišovom, rázc. (1260) - Chata Borišov
Svoj výstup sme začali dosť neskoro nakoľko nás čakalo len necelých 16km na chatu Borišov. Počasie vyzeralo na dážď, ale boli sme dostatočne vybavené aby sme zvládli každý výkyv počasia. Hneď na začiatku po prechode rieky kde naozaj chýba lávka, začína strmý výstup na útulňu Limba. Pri útulni je jar v plnom prúde svahy sú pokryté púčikmi šafránu v jazierku plávajú ryby a žaby si zakladajú rodiny. Na útulni je možné sa občerstviť čo okoloidúci veselý turisti zjavne radi využívajú.
Po pauze na doplnenie cukru stúpame šialene strmým kopcom na Rakytov. Funguje to ako pri iných kopcoch, keď si myslíte že ste hore príde ďalší kopec a ďalší. Rakytov aj celé okolie je zahalený v hmle ale z počutia viem, že má tie najkrajšie výhľady. Aspoň mám dôvod sa sem vrátiť. Schádzame do sedla a pred Čiernym kameňom vychádza slnko. Svahy Rakytova sú celé pokryté púčikmi šafránu, o týždeň to bude neskutočný pohľad. Vyhrievame sa na slnku a užívame si ticho na lúke pod skalou.
Netrvá to dlho a slnko strieda silný dážď, ktorý s nami drží krok až na sedlo Ploskej. Tento úsek bol náročný okrem dažďa nám cestu znepríjemňoval aj hlboký sneh. Vietor začína fúkať a hmla z časti odhaľuje Plosku. Na vrch už stúpame po slnku. Plosku si užívame zaliatú slnkom aj keď v studenom vetre. Výhľady sú čiastočné ale viac než dokonalé.
Zísť na chatu pod Borišovom je už chvíľa. Rezerváciu je najlepšie urobiť popredu, ľudí je na chate dosť. Ceny sú vysoké a aspoň v tomto období tam nie je žiadna voda to všetko však vynahradí príjemné prostredie, milý personál, a chutné jedlo. A to pivo! mimoriadne dobré asi mu na chuti pridáva, že ho tam s láskou vynášajú.
- Dĺžka trasy: 15,6km
- Čas: 6hodín 10minút
- Stúpanie: 1 359 m
Kráľova studňa
Deň 2. Chata Borišov - Ch. pod Borišovom, rázc. (1260) - Chyžky (1307) - Koniarky (1377) - Ostredok, rázc. (1592) - Ostredok (1596) - Krížna (1572) - Kráľova studňa, prm. (1330) - Kráľova studňa, hotel (1270)
Dnešný deň máme naplánovanú mimoriadne krátku trasu k čomu sa prispôsobilo aj vyčerpávajúce počasie. Budíme sa neskoro do hmly a silného vetra. Dávame si raňajky a núdzovú hygienu bez tečúcej vody. Po raňajkách štartujeme po modrej popod Plosku. Táto cesta je úchvatná a určite odporúčam si po nej prejsť. Dávame pozor na každý krok, pri šmyknutí by sa človek na tomto svahu tak skoro nezastavil. Prichádzame na Chyžky kde fúka silný ľadový vietor. Cesta po Koniarky ubieha rýchlo, nie je strmá ale okrem hrebeňa nie je na okolí nič vidieť. Na okamih nás zabrzdí líška, ktorú pohľad na nás bohužiaľ vyplašil ale aspoň na chvíľu sme sa mohli pokochať jej krásou.
Výstup na Ostredok ma zabíja. Moja pocovidová kondička sa prejavuje naplno. Myslím si že umriem. Neumrela som ale bol to naozaj zlý výstup s brodením, mrazom, snežením. Na vrchu fúka vietor neskutočnou rýchlosťou. Človek sa môže doň opierať. Nie je nič vidieť a vietor nás sfúkava z cesty.
Nebyť vetra tak prechod z Ostredku na Kráľovú studňu je už nenáročný. Občas sa cez hmlu prediera slniečko a zvažujeme či ísť ešte pozrieť na Malú Križnú. Ľadové kryštáliky pichajúce do tváre nás však odhovorili a zostupujeme do hotela. Izby v turistickej časti sú krásne a majú tu sprchu čo ako pozná každý turista je na nezaplatenie. Ceny sú tu nižšie ako na Borišove ale menu nás neohúrilo. Prevládajú skôr hotelové jedlá. My túžime po niečom sýtom ako bryndzové halušky alebo šošovicová polievka s mäsom. Na hoteli je veselo, v diaľke preblikuje vysielač Skalka a pri zaspávaní veríme v zajtrajšie nádherné počasie.
- Dĺžka trasy: 13,8km
- Čas: 4 hodiny
- Stúpanie: 557m
Na Ostrú z Juriašovej doliny
Deň 3. Kráľova studňa, hotel (1270) - Kráľova studňa, prm. (1330) - S. pod Smrekovom (1394) - Rakytovské doliny, spoj (735) - Juriašova dol., ústie (655) -Zadná Ostrá (1235) - S. Ostrej (1190) - Ostrá (1247) - S. Ostrej (1190) - Zadná Ostrá (1235) - Tlstá (1373) - Vápenná dol., ústie (527)
Môj deň začal 5:10 keď som si potichu zobrala veci a vybrala sa pozrieť na východ slnka. Keďže som nemala signál nevedela som kedy východ slnka očakávať. Zima bola väčšia ako posledné dni, bez batoha sa mi na hrebeň stúpalo nádherne. Pol hodinu som vo vetre pochodovala aby som nezamrzla ale nakoniec vyšlo. Na oblohe nebol ani mráčik a ponad hory svietila nádherná oranžová žiara. Stálo mi to za to vstávanie ako vždy. V hoteli som sa rozmrazila, naraňajkovala a mohli sme vyraziť.
Zelenú trasu od Kráľovej Studne po Juriašovu dolinu, ústie odporúčam každému. Cesta nebola vychodená, dlho tadiaľto nik nešiel, podarilo sa nám aj poblúdiť. Ale tá nááádhera. Smrekové lesy, borovice, výhľady... cítili sme sa ako niekde v Kanade. Zostup bol náročný a mačky boli nutnosťou. Kolena boleli ale bola som nadšená, že sme zvolili práve túto cestu.
Výstup po žltej na Ostrú z Juriašovej doliny bol pre mňa na 3. deň príliš náročný. Cesta začína strmo a nič sa už po vrchol nezmení. Myslím že som sa nikde ešte nestretla s takýmto strmým výstupom bez prestávky. Keď som prišla na Zadnú Ostrú vedela som, že som precenila svoje sily a preto som nepokračovala na Ostrú. Zatiaľ čo parťáčky pokračovali ja som si užívala tie najdokonalejšie výhľady zo Zadnej Ostrej a bohatú nádielku Ponikleca. Naozaj musím povedať že tento vrch patrí k jednému z najkrajších aké som za svoj život videla.
Na Ostrú sa ide reťazami a veľmi strmo preto neodporúčame deťom a zvieratkám. Na chate nám odporúčali nezostupovať na Muráň aby sme nestratili výšku a tak smerujeme zo Zadnej Ostrej po zelenej na Plosku. Trasa mala nejaké to stúpanie ale už nebola náročná a tak som výstup zvládla. Dopriali sme si oddych, slnko svietilo, výhľad bol nádherný a deň za chýlil ku koncu.
Zostup bol strmý s reťazami a ľadom, náročný, veľká záťaž na kolená. Obchádzali sme jaskyňu Mažarná a hoci sme už nemali čas aj z vonku bola obdivuhodná, teším sa keď sa tam vrátim a lepšie ju preskúmam. Výhľady aj pri zostupe boli nádherné, skaly zdobili prvosienky, v diaľke bolo počuť ďatla a slnko pomaly zapadalo. Šťastné sme v šere zostúpili do doliny a boli vďačné za každý jeden zážitok.
- Dĺžka trasy: 21km
- Čas: 8:45
- Stúpanie: 1220m
