Po prvý krát sa budím ráno o 3:40, no na chvíľku som potom ešte zaspal a ďalšie finálne prebudenie bolo o 6:00. Keďže som stanoval pri rieke Dyje, tak najskôr servítkou utieram kondenzovanú vodu vo vnútri v stane a neskôr suším samotný stan, aby na ďalšiu noc bol pekne vysušený.
DEŇ 1: Vranov nad Dyjí - Podmolí, rybník (20.99 km, 574 m UP)
Počas približne hodinového sušenia som si spravil raňajky v podobe dehydrovaného jedla, veru chutilo výborne. Keď sa mi stan usušil, tak som si postupne začal baliť všetky veci do ruksaku. Keď som mal ruksak skoro plný a chýbal mi iba spacák, tak som zistil, že neviem nájsť kompresný obal práve od spacáku. No a všetky zbalené veci vybaľujem a hľadám, kam som len obal mohol dať. Keď som už mal všetky veci mimo ruksaku, tak mi napadlo, že obal mám v páperovej bunde v ľavom vrecku. Pár krát som si v duchu povedal, aký som zábudlivý somár. Žiaľ kto zabúda sa aj narobí alebo aj nachodí :).
Keď sa mi konečne podarilo zbaliť, tak finálne opúšťam môj kemp a vydávam sa naproti môjmu dobrodružstvu. Najskôr stezka vedie popri rieke Dyje, prechádzam cez Hammerovu lávku a na jej konci ma poriadne vystrašila cca 1m dlhá užovka. Dnes to v lese veru žije, kedže pred lávkou mi skoro pod nohy vliezol slepúch lámavý. Prechádzam krásnou lúkou, ktorej jarnú zelenú farbu dopĺňa spev vtákov. Od lúky sa začína terén zdvíhať a moje kroky vedú ku Mahrovej studánke. Podľa posledného rozboru vody z roku 2023 je studnička žiaľ nepitná. Tekutiny na tomto mieste teda nedopĺňam a pokračujem na Vranovské brány. Žiadnu bránu tu však nehľadajte, ide iba o križovatku so žltou značkou, ktorá vedie do obce Lesná.
Za Vranovskými bránami už stúpanie končí a pekným bukovým lesom sa dostávam ku vyhliadke Ledové sluje. Výhľad z nej nie je síce nejaký široký, no je vidieť Vranov nad Dyjí a Mniszkuv kríž, z ktorého som si včera fotil perfektné výhľady práve na spomenutý Vranov. Na vyhliadke nepobudnem dlho, pretože vietor poriadne duje, tak sa vraciam späť na križovatku, kde si dám chvíľku pauzu. Vypijem si skvelé pivko a pokračujem na ďalšie impozantné miesto - Pašerácku stezku. Musím skonštatovať, že ide o najkrajšie miesto dnešného dňa. Vyhliadku tvorí množstvo skál, ktorých krásu dopĺňa nespočetné množstvo borovíc. Natáčam video, kochám sa výhľadmi, odpočívam, veď nikam sa neponáhľam, času mám dnes až až :). V najužšom mieste má stezka cca 60 cm, takže nie je to až taká tragédia ako sa uvádza v mapách. Za stezkou pokračujem zeleným tunelom až sa pomaly dostanem pred obec Čížov, odkiaľ nastupuje moja obľubená asfaltová cesta. Našťastie nie je dlhá a v obci Čížov sa zastavím v hospode u Švestkú, kde si dám veľmi chutný obed v podobe kuracieho pikatného soté a palaciniek. Obec je známa tým, že tu možno nájsť pozostatky Železnej opony - jediné v Českej republike. Za obcou nasleduje opäť zelený tunel v podstate až do obce Lukov. Nakúpim si potraviny, avšak mám obrovské šťastie na otváracie hodiny od 15:00 do 16:00, dorazil som presne medzi týmto časovým rozpätím.
Stezka Českem prechádza prakticky úplne celou obcou, čiže aj tu si užijete mnou milovaný asfalt. Prechádzam cez pole za obcou a smerujem ku Žlebskému rybníku. Je to veľmi pútavé miesto na oddych, pričom tu nájdete aj lavičku a stôl. Chvíľku posedím a pokračujem ďalej. Neustále duje silný vietor, je to nepríjemné a už iba zo zotrvačnosti pokračujem ďalej do kopca. Míňam Pustý rybník a pri najbližšom rázcestí odbáčam po modrej a žltej značke do obce Podmolí. Cestu do obce si užívam pri pohľade na žlté pole v kontraste s dokonalo modrou oblohou. Keď už predo mnou badám rybník, tak som nadšený a viem, že presne pri ňom budem tráviť dnešnú noc. Po príchode k rybníku ihneď smerujem ku hospúdke u Rybníku a objednávam si pivko, ten smäd bol príšerný.
Keďže za stan si tu musíte zaplatiť, tak platím 100 českých korún a za budovou nájdete pokosenú lúku, kde si postupne rozkladám môj dnešný príbytok.
Hlad sa už začína ozývať, varím si dehydrovanú stravu, ktorú zjem v podstate mihnutím oka. Ako sa postupne čas chýli ku večerným hodinám, tak zrazu spoza chrbátu sa mi prihovára akási turistka. Taky stezkař? Odpovedám: áno jasne, no nejdem naraz celú, avšak idem iba po častiach. Postupne komunikujeme viac a viac, veru o Stezke by sa dalo rozprávať donekonečna :). Keďže už je mnoho hodín, tak vchádzam do môjho dočasného domova, aby som si oddýchol po celom dni. Dobrú noc a moja púť pokračuje zajtra.
DEŇ 2: Podmolí, rybník - Znojmo (22.26 km, 400 m UP)
Dnešná noc bola náročná, keďže skupinka pri hospůdke si púšťala do 22:45 hudbu cez externý reproduktor. Po mojom osobnom upozornení bola hudba našťastie vypnutá. Ráno vstávam 6:45, naraňajkujem sa, zbalím si všetky veci v tichosti, aby som nezobudil turistku (s ktorou som sa večer pred tým zhováral), ktorá spala v stane vedľa. Dnes je síce modrá obloha a počasie sa javí fajn, no silnejší vietor žiaľ pretrváva. Musím to dnes nejako zvládnuť a bojovať.
Moje dnešné úvodné kroky vedú po asfaltke, míňam smerovník Nivky rozcestí a asfaltovú cestu konečne opúšťam pri smerovníku U Milíře. Mojím spoločníkom pre tento úsek trasy bude modrá turistická značka až ku oblasti Devítí mlýnů. Cestou vďaka spevu mláďat badám na neďalekom strome sovie hniezdo, ktoré som už roky v lese nevidel. Bol to teda zážitok 🙂. Ani sa nenazdám a už stojím pred ďalším mostom cez rieku Dyje a tým je práve Lipinská lávka, ktorá sa kýve zo strany na stranu, je to zábava. Pokochám sa výhľadmi na rieku a za lávkou si čítam náučnú tabuľu o deviatich mlynoch (Zemský mlýn, Wefthoferův mlýn, Gruberův mlýn a pod.), ktoré tu postavili a vlastnili Nemci ešte pred vojnou. Keď boli Nemci z toho územia vysťahovaní, tak boli mlyny zničené pohraničnými strážami, veru je to škoda. Z budov mlynov tu toho žiaľ veľa nezostalo. Celé toto okolie mlynov je pútavé a užívam si ho. Pomaly sa však treba posunúť ďalej a zastavujem sa pri Grůberovej studánke, ktorá je opäť nepitná podľa posledného rozboru z roku 2023. Pri studničke som sa dal opäť do reči s ďalším turistom, ktorý spolu s rodinkou pokračovali presne opačne ako ja. Ich pes sa spokojne zo studničky napil, rozlúčili sme sa a pomaly pokračovali v ich ceste ďalej smer Lipinská lávka.
Tentokrát sa zdržujem dlhšie pri rieke Dyje ako v predošlý deň. Míňam bývalý hotel Gruber, Judexův mlýn a príjemnou cestičkou sa dostávam ku bývalému mlýnu Papírna.
Okolie tohto mlynu je veľmi atraktívne, človek tu nájde skvelú lúku na relax, posedenie a krytý altánok. Obďaleč je krásny skalnatý svah, popod ktorý sa neskôr budem uberať. Spravím si video pre to moje finálne a ku posedeniu o malú chvíľku prichádza starší pán so psom. Dávame sa do reči a konverzáciu vedieme asi 30 minút. Pán bol rybárom a mal veru v hlave mnoho informácií ohľadne tohto Národního parku, tak som sa toho dozvedel fakt mnoho. Spomínal mi, ako sa postupne mení zastúpenie rýb práve v Dyje vplyvom každoročného zvyšovania teplôt, ako sa toto územie zmenilo za posledných 30 rokov a podobne. A presne toto je jeden z dôvodov prečo vyraziť na trek sám. Porozprávate sa s toľkými ľuďmi, pričom keby ste boli so svojimi parťákmi, tak by to možné nebolo.
Po pol hodinke konverzácie sa pán so svojím 4-nohým spoločníkom poberá ďalej smer Znojmo a ja si ešte na lúke doprajem chvíľu oddychu. Moje ďalšie kroky vedú stále po žltej turistickej značke popri rieke Dyje, chodník sa občas mierne kľukatí a je to taká relaxačná prechádza v perfektnej prírode. Smerovník Pod Novou cestou zastavuje moje doterajšie putovanie popri rieke a charakter terénu sa začína postupne meniť, z roviny sa stáva naklonená rovina 🙂. Opäť opúšťam rieku Dyje, na ktorú som si už za uplynulé dni zvykol a cesta ma vedie ku ďalšiemu impozantnému miestu, ktoré bude tým najkrajším, ktoré som na trase mohol nájsť. Čiastočné výhľady pomedzi stromy naznačujú, že o malú chvíľu uvidím niečo výnimočné a bolo tomu v konečnom dôsledku veru tak. Kráčam, kráčam a zrazu sa predo mnou otvoril úžasný výhľad zo skál na meandre rieky Dyje. Podľa smerovníku je táto vyhliadka pomenovaná ako Sealsfeldův kámen. Toto miesto umiestňujem jednoznačne na prvú priečku môjho dobrodružstva. Natočím si potrebné video, pokochám sa krásnymi výhľadmi a pokračujem smer obec Popice. Táto zelená značka je určená i pre cyklistov. V duchu som si povedal, hmm hneď by som si sem zobral bicykel :). V Popicích sa zastavujem na pivko a niečo malé pod zub v Dvorku Fklidu a cez Konice pokračujem až ku vyhliadke Špalkova vyhlídka. Vyhliadka ponúka výhľad na mesto Znojmo, ktoré je mojím finálnym bodom. Pri vyhliadke natočím záverečné video z výletu a pomaly zostupujem do mesta.
Kraví hora predstavuje záverečný lúčny úsek nad mestom, z ktorého sú pekné výhľady. Klesám, klesám a víta ma opäť môj verný spoločník, rieka Dyje. Pohľad od rieky je už potom menej príťažlivý, nakoľko do mesta treba nastúpať ešte 100 výškových metrov, treba sa na záver ešte poriadne zapotiť, no nie? 🙂. Tentokrát stúpam, stúpam a užívam si výhľady na rieku Dyje a na úsek odkiaľ prichádzam.
Cesta mestom je už akousi povinnou jazdou, no centrum mesta je zaujímavé. Po chvíli v diaľke vidím železničnú stanicu, môj cieľ. Kupujem si lístok do Břeclavi a keďže mám ešte cca hodinu čas, tak zájdem do staničnej hospody. Musím Vám povedať, zaujímavé debaty som si vypočul, častokrát som sa v duchu veľmi smial. Humor v živote musí byť, inak by sme na tomto svete pomreli nudou 😉. Prichádza čas odchodu vlaku, zaplatím a nasadám do môjho motoráčiku do Břeclavi a následne smer Slovenská republika.
Uplynulých 2.5 dní som si dokonale užil, zrelaxoval som a už teraz sa teším na ďalšie dobrodružstvá práve na Stezce Českem. Ak rozmýšľate kam vyraziť a nič Vám neprichádza na um, jednoznačne si zájdite do NP Podyjí. Pokojne môžte vyraziť aj sami, keďže civilizáciu máte vždy na dosah ruky.
Viac o mne a Stezce Českem nájdete na mojom YouTube kanáli PO HORÁCH S PEŤOM (https://youtube.com/@pohorachspetom).
