Koncom roka letecké spoločnosti lákajú na lacné letenky, tak som sa aj ja dala zlákať a investovala pár ťažko zarobených euríčok do lacných leteniek z Budapešti do Káhiry. Prvotné nadšenie začali nahlodávať pochybnosti - je to bezpečné vybrať sa sama do prevažne moslimskej krajiny? Do mesta, ktoré má zhruba 20 miliónov obyvateľov? Tam sa stratíš ako tá ihla v kope sena. Tak som začala vyhľadávať informácie a plánovať a ak aj vy plánujete takúto cestu, rada by som dala pár tipov ako sa to dá.
Povedzme si rovno, moje letenky boli zrejme lacné aj preto, že tá cesta sa konala počas ramadánu, no nakoniec to bolo to najlepšie rozhodnutie. Má to síce svoje drobné obmedzenia ako sú skrátené otváracie hodiny, ale aj tak v tom vidím množstvo výhod.
Turistické atrakcie nie sú totiž preplnené a bolo to naozaj "low-cost".
- Ubytovanie je lacné a aj výlety sa dajú objednať za výhodnejšiu cenu.
- Čo sa týka jedla a pitia cez deň som žiadne obmedzenia v podstate ani nevnímala. Mne osobne obed počas výletov nechýba a úplne mi stačí zjesť raňajky a potom až večeru. Navyše v turistických lokalitách nie je problém jesť aj počas dňa.
- Treba však rátať s tým, že to nebude lacné. Tak napríklad miestne jedlo koshari na ulici ma vyšlo asi 50 EGP, čo je zhruba 1 EURO, lacnejšie jedlo v bufete v múzeu vychádza na 200 - 500 EGP v lepšej reštaurácii to je aj viac. Káva na ulici asi 15 - 25 EGP, to sú v podstate centy, ale v reštaurácii pre turistov si vypýtajú kľudne aj 100 a viac EGP.
Čo bolo na naše pomery trocha nezvyčajné boli obchody otvorené do polnoci a ulice plné ľudí a ruchu do neskorej noci, no má to svoje vysvetlenie. Obdobie ramadánu je pre moslimov obdobím pôstu a duchovnej očisty, ktoré končí oslavou a vtedy sa chce každý obliecť do nového oblečenia, čo potom aj zvonka symbolizuje túto očistu. Preto sú obchody dlho otvorené, aby si každý mohol kúpiť nové oblečenie.
Káhira sa premení na jeden veľký bazár. Ulice sú plné ľudí, niektorí jedia aj večeru v reštaurácii.
Ubytovanie som si riešila cez booking
Bolo naozaj lacné, okolo 10 EUR na noc a dá sa povedať, že bolo dosť slušné. Záleží ako je kto náročný. V prvom ubytovaní bolo síce trochu cítiť odpad z toalety, ale keď som to spomenula medzi rečou majiteľom, vymenili mi hneď izbu a tá bola v poriadku - vypýtali si 10 bodové hodnotenie, takže win-win riešenie a ja som mala parádnu veľkú izbu za pár drobných.
Celkovo ma čakalo takmer 10 dní v Káhire, tak som začala plánovať itinerár. Prvé noci som strávila v centre Káhiry, neďaleko námestia Tahrir. Výborná lokalita. Je to na skok od Egyptského múzea, takže sa dá ušetriť na doprave. Pri vstupe do múzea sa ponúkajú miestni sprievodcovia, no ja som si sprievodcu nebrala, som tu predsa low-cost a mám rada vlastné tempo s radosťou z objavovania zaujímavých exponátov, no a úprimne, občas som trochu parazitovala na výkladoch iných sprievodcov. Výhodou bolo, že som viac-menej rozumela anglickým, ruským, či poľským výkladom, takže keď sa objavila skupinka, postávala som v blízkosti a zachytila čo bolo treba.
Výlety som riešila tiež hlavne cez booking, lebo to vychádzalo najlacnejšie, ale dá sa aj priamo na mieste.
V centre je viacero miestnych agentúr, ktoré ponúkajú výlety so sprievodcom, alebo len šoféra, často aj samotné ubytovania ponúkajú tieto služby. Ja som sa rozhodla, že niektoré výlety budem riešiť so sprievodcom, no na viacero som si zabezpečila len auto so šoférom. Keďže som bola sólo prišlo mi to najbezpečnejšie.
Ceny sú na naše pomery aj tak dosť dobré
Anglicky hovoriaci súkromný šofér ma vyšiel najviac okolo 5 EUR na celodenný výlet. Je vždy lepšie objednať si takto predpripravený itinerár, je to podstatne lacnejšie ako objednávať samotné auto so šoférom. Niekedy sa dá so šoférmi aj dohodnúť a urobiť nejaké zastávky navyše. Musím tiež povedať, že som mala šťastie na šoférov a často sme sa dosť dobre porozprávalli, takže to malo nakoniec aj pridanú hodnotu v podobe lepšieho pochopenia miestnych pomerov a získania množstva informácií priamo od domácich. A žiadny harassment. No a výhoda bola, že sme si občas dali kávu alebo miestny čierny čaj s čerstvou mätou v kaviarni, čo by bolo trochu cez čiaru, ak by som si tam sadla sama, hoci po meste vidno skupiny dievčat sedieť v týchto kaviarňach.
Ak by som cestovala s niekým, skúsila by som na miestnu dopravu kľudne aj Uber, ktorý tu funguje alebo inú miestnu dopravu, no čítala som aj príhody, kde turistom taxikár zastavil pri ceste niekde mimo mesto a pýtal si peniaze, takže treba byť pripravený na všetko. Celkovo som sa ale cítila pomerne bezpečne.
Keď už sme pri doprave, tak to je v Egypte úplne samostatná kapitola
Prenájom auta by som zvažovala len pre skúsených šoférov. Pravidlá, ktoré sa u nás nejak dodržiavajú, tam v podstate nikto nedodržiava. Nie je zriedkavé stretnúť miestne tuk-tuk autíčko v protismere. Čiary, ak sú nakreslené, sú v podstate len formálne a niektoré autá idú stredom čiary. Ak je niekde dosť miesta medzi autami, niekto zo zadu sa tam hneď zmestí. Všade pomedzi to sa predierajú motorky.
Jednoducho povedané, kto trúbi ten ide.
Ani polícia takéto priestupky nejak nerieši, čo ale riešia sú doklady. Ako si všimnete, značky na autách majú rozličné farby, ktoré majú svoj význam. Najdrahšia licencia by mala byť modrá a dostanú ju len novšie autá. Tieto autá můžu poskytovať servis turistom. Červené sú určené pre komerčné autá, zelené sú diplomatické a tak ďalej. Treba povedať, že súčasná egyptská vláda si uvedomuje, že turizmus je dôležitým zdrojom financií, preto sú oblasti s turistickými atrakciami často dobre zabezpečené a strážené políciou, na druhej strane to ale znamená, že aj ceny pre turistov sú podstatne vyššie, napríklad aj vstupné v múzeách je rozdielne pre miestnych a turistov.
Čo sa týka oblečenia, je dobré rešpektovať miestnu kultúru, no nie je napríklad nutné mať zakryté vlasy.
Vyžaduje sa to hlavne od moslimiek, v Káhire je ale dosť veľká komunita kresťanov, ktorí veľmi dobre vychádzajú s moslimami. Šatka sa však hodí napríklad pri návšteve mešity alebo na púšti ako ochrana pred slnkom. Večer sa zíde aj mikina, v noci býva aj chladno. Má zmysel zobrať si nejaké ľahké oblečenie s dlhými rukávmi a dlhými nohavicami, pretože z môjho pohľadu sa tak lepšie udržiava tepelná regulácia.
Spomeniem možno ešte zopár fráz, ktoré sa môžu hodiť: "Marhaba" znamená "Vitajte", "Šukran" je "Ďakujem" a "La šukran" znamená "Nie, ďakujem" - to sa môže hodiť, ak sa na Vás nalepia miestni predajcovia, a verte, že sa nalepia :-) Najhoršie je to asi v areáli pyramíd v Gíze. Najlepšie je ísť si vtedy po svojom, prípadne poďakovať a pokračovať si ďalej. Tu by som spomenula aj to, že často mestni očakávajú tzv. "tipy", ak nám poskytnú nejakú službu. Je to vždy na nás, či dáme takúto malú pozornosť, ale je dobré oceniť menšou sumou takúto službu, ak mala pre nás význam.
Najbezpečnejšie je vybrať si z bankomatu miestnu menu.
V bankomatoch je zvyčajne na výber anglický a arabský jazyk. Ja som si zobrala aj nejaké eurá v malých bankovkách, ale doniesla som si ich takmer nepoužité naspäť. Odporučil mi to miestny sprievodca ako bezpečnejšie. Zopár z nich som ale nakoniec predsa len použila ako "tipy" pre miestych sprievodcov, šoférom som dávala "tipy" v miestnej mene. Čo sa týka vstupného do múzeí, tam si treba pripraviť platobnú kartu. Keď to celkovo zrátam, tak aj s letenkami, ubytovaním, stravou a miestynmi výletmi, vstupenkami do múzeí ma tých 10 dní vyšlo na zhruba 600 EUR. Najdrahšie výlety boli s miestnymi sprievodcami - celodenná Alexandria cca 40 EUR a oáza Fayoum + Wádí Al-Rayan + Wádí Al-Hítan cca 70 EUR.
Na záver len toľko, že je určite dobré pre každý prípad pred sólo cestou dať blízkym aspoň základné informácie o svojej ceste - adresu hotela, plánované výlety, informácie o poistení a občas poslať fotku, nech sú v kľude :-)