Výstup na vrch Stiv a turistika po NP Galičica v Severnom Macedónsku

Pôvodné Macedónsko, po premenovaní začiatkom roku 2019 na Severné Macedónsko, nepatrí k top navštevovaným destináciám. Je to škoda, lebo táto balkánska krajina rozhodne má čo ponúknuť.

Kolíska pravoslávnej cirkvi, doteraz nedotknutá príroda, relatívne vysoké pohoria, ale aj zaujímavé mesta s orientálnymi albánskymi štvrťami, to všetko v malej asi o polovicu menšej krajiny od Slovenska (čo sa týka rozlohy  a počtu obyvateľstva).

stiv

Štvrtého až štrnásteho júla som sa zúčastnil cestovného, turisticko- poznávacieho zájazdu po Severnom Macedónsku  s cestovnou kanceláriou CK Mundo. Počas zájazdu sme navštívili niekoľko Národných parkov, vystúpili na mnoho hôr a tiež sme navštívili  niekoľko miest a historických pamiatok.

Veľkou výhodou krajiny je, že sa v pokoji dá precestovať za 10 dní. Transport však môže byť problém, my sme mali tú výhodu, že nás všade vozil náš autobus od CK, čo nám výlet značne uľahčilo. Podobne ako vo väčšine krajín Balkánu je miestna doprava veľmi neprehľadná, nepravidelná a chaotická. Tomuto faktu takisto nepomáha ani značná jazyková bariéra (mimo väčších miest) a názvy písané azbukou, ktorej dnes už nie každý rozumie.

stiv

Výstup na vrchol Stiv a NP Pelister

Trasa začína pri horskom hotely Molika (cca 1 420 mnm) odkiaľ vedie turistická cesta označená červeno- bielou značkou (všetky turistické cesty v Macedónsku majú rovnakú červeno- bielu značku, ale nezvyknú sa križovať a sú celkom jasné) sa serpentínami treba dostať do cca 1900 mnm, na hrebeň, kde sa lesnatý park začína prerieďovať a cesta sa premieňa na kamenistú suť.

Nachádza sa tu menšia drevená vyhliadková veža s vyhľadom na okolité lesy a hory. Trasa na vyhliadku trvá približne 4,5 hodiny a je nenáročná. Cesta vedie tiež okolo 2 zdrojov horskej pitnej vody, takže pitný režim nie je problém. 

Pre náročnejších trasa pokračuje ďalej po kamenistej "ceste" kde sa skôr lezie ako kráča. Palice na chodenie preto nechajte radšej v aute, ruky budete potrebovať voľné. Po zhruba hodinke, cesta úplne zaniká a sú len sem tam značené kamene, ktoré vás dovedú na vrchol Stiv (2463 mnm). Mne osobne táto trasa veľmi vyhovovala, lebo občas rekreačne leziem a tu som mal veľa rôznych trás, ktoré som mohol vyskúšať. Treba byť však opatrný, zranenia v tomto teréne nie sú vôbec príjemné.

stiv

Čo sa výbavy týka, bežná turistická výbava je viac než postačujúca. Topánky by som volil skôr terénne, avšak s dostatkom voľnosti na lezeckú časť. Treková obuv je ideálna. Tiež dlhé nohavice sú vhodnejšie pre výskyt Bolševníku obrovského, jedovatej rastliny, ktorá spôsobuje malé pľuzgieriky na koži, podobné popáleninám.

stiv

NP Galičica a výstup na vrch Lako Signoj

Národný park Galičica na hranici s Albánskom je zaujímavý hlavne svojou polohou, medzi dvomi tektonickými jazerami: Ohridským a Prespanským. Jazero Ohrid stoji rozhodne za zmienku aj za návštevu. Ide totiž o najväčšie a zároveň najhlbšie tektonické jazero v Európe, s veľmi čistou vodou a významným ekosystémom. Žije tu približne 200 endemických druhov živočíchov a rastlín. Túra samotná je veľmi nenáročná. Trvá zhruba 3,5 h s prevýšením asi 570 m. Začína v horskom sedle Livada, kde môžete zaparkovať na rozšírenej krajnici a jednoduchou cestou sa dostať až na vrch Lako Signoj (1984 mnm).

galicica

Terén je nenáročný, bez odbočiek a lesov, stratiť sa hádam ani nedá. Treba však dať pozor na počasie, oblasť je náchylná na vyšší výskyt bleskov počas silných búrok, o čom svedčí aj momentálne nefunkčná meteorologická stanica na vrchole. Ak by ste náhodou zišli z cesty, dávajte si pozor pod nohy. V oblasti prebiehali počas vojny partizánske boje a doteraz je tu mnoho jaskyniek a prírodných krytov, kam môže človek nechtiac spadnúť. Z vrcholu je krásny výhľad na obe jazerá i mestá na ich brehoch.  S trochou šťastia sa tu dá chytiť aj Grécky mobilný signál a volať za ceny ako v EÚ.

galciica stiv

galicica