Ak by som mala byť čo najpresnejšia v tom, kedy to začalo, tak to bol štvrtok 20. októbra 2022. Sedeli sme si tak večer partia v jednej z chát v Gorak Shep v strede majestátnych Himalájí. Partia pozostávajúca zo 4 chalanov a 3 báb. Buď sme čakali na večeru, alebo sme boli už po nej, ale určite sme sa zásobovali litrami teplého čaju a rozoberali sme dojmy a plány. V tom prišli tie osudné vety s otázkou od osoby sediacej po mojej pravici: "Chalani idú ďalší rok na pánsku jazdu niekam na dovolenku. Nepôjdeme niekam aj my?" Samozrejme, parafrázujem, to keby sa dotyčná osoba chcela ohradiť. :-)
A tak sme sa stretli v marci, prebrali sme viacero plánov a nakoniec vyhralo, že po Himalájach pôjdeme do tepla. Ale, že to bude až také teplo, tak to už sme vo chvíli kupovania leteniek moc neriešili. Hlavne, že budeme môcť ísť "na ľahko". :-D Takto nás cesty priviedli k tomu, že sme sa rozhodli ísť na konci leta 2023 na Mallorcu do Španielska, kde sme sa rozhodli prejsť si ich turistickú cestu GR221 naprieč pohorím Serra de Tramuntana.
Diaľková trasa GR221
Diaľkovú trasu GR221 na Mallorce v pohorí Serra de Tramuntana v dĺžke cca 130 kilometrov odporúčam každému, kto miluje hory, výzvy a kto už má niečo v nohách odchodené a chce skúsiť niečo nové, mimo našu domovinu. Každý, kto sa vyberie, tak si môže zvoliť rôzne varianty trasy, tým pádom sa vzdialenosť a podmienky môžu líšiť. My sme sa rozhodli si cestu užiť. Neumoriť sa počas veľkých horúčav 30 km denne a len sa naháňať. Keď si to rekapitulujem spätne, pri putovaní na ťažko v tomto ročnom období by to ani nebolo rozumné.
V našom prípade to teda bolo asi takto nejako:
- Začiatok trasy GR221 - Port de Andtrax
- Oficiálny koniec trasy - Port de Pollenca
- Vzdialenosť - cez 135 km
- Nastúpané km - cca 5255 m
- Naklesané km - cca 5255 m
- Najvyšší bod - cca 1211 m. n. m.
Čo je dôležité riešiť?
Voda: Na väčšine webových stránok sa človek dočíta, že koniec leta nie je zrovna najšťastnejšia voľba na to pustiť sa do niekoľkodňového treku, kde je extrémne teplo a miestami zlý prístup ku zásobám. Chaty sú v tomto období zavreté. Z toho dôvodu je veľmi potrebné si dopredu zvažovať trasu a aj nákupy zásob, aby človek netrpel tým najpodstatnejším nedostatkom a to je práve nedostatkom pitnej vody.
Prameňov je síce na ceste požehnane, ale žiaľ, po lete sú takmer všetky žalostne vyschnuté.
Priemerná teplota sa nám cez deň pohybovala okolo 27 - 30°C. Do toho zarátajte miestami až šialené stúpania, klesania a batohy, ktoré ako domčeky na chrbtoch nesiete naprieč krajinou a spoliehate sa na to, že vám v nich nič podstatné nechýba. A hmotnosť tohto domčeka sa mení aj v závislosti od toho, koľko zásob vody a iných vecí ste si ochotní odniesť. A keďže máte aj jedlo, ktoré pri varení potrebuje vodu, tak sú to veľké zásoby vody.
Jedlo:
S jedlom veľký problém nebol. Ako hlavné jedlá na pár dní sme si zo Slovenska vzali dehydrované hotové jedlá, ktoré hmotnostne takmer nič nevážili. Zvyšok bolo možné priebežne dokupovať v dedinkách, či mestách.
Nocľah:
Už pri plánovaní sme boli rozhodnuté, že bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú chaty otvorené, tak budeme nocovať vonku. Spoločnosť nám teda robili tenšie spacáky. Ja som si vzala aj pohotovostný mini spacák na zvýšenie tepelného komfortu hlavného spacáku. Zažila som na horách zimu, kedy som vyťahovala z lekárničky izotermickú fóliu a špagát a balila sa do nej, takže som tomu chcela predísť. :-) A aj napriek tomu, že je na tejto trase všeobecne zakázané stanovať (pravdepodobne kvôli tomu, že prechádzate väčšinou cez súkromné pozemky), tak sme si vzali so sebou aj jeden 3 miestny stan, v prípade núdze... A tá prišla.
Čo si zabaliť?
Okrem základných vecí ako funkčného oblečenia, lekárničky, toal. potrieb, dobrých ponožiek a ešte lepších vychodených topánok a aj sandál, pri balení nezabudnite na opaľovací krém, slnečné okuliare a aj nejakú prikrývku hlavy. Šiltovka, šatka, klobúk. Čokoľvek je lepšie než dostať úpal. Ja som vzala do batohu aj filter na vodu. Pre istotu. Ale nakoniec som ho nevyužila.
Powerbanka je tiež výborná vec a samozrejme stiahnuté mapy do telefónu kvôli navigácií. Cesta nie je vždy dobre značená. A ako som spomínala vyššie, spacák a aj stan a samozrejme túto dvojicu dopĺňala karimatka. Kto má rád o niečo pohodlnejšie spanie, môže si vziať nejaký malý cestovný vankúš, prípadne ten nafukovací. Kto ale chce ušetriť naozaj na každom grame (pretože áno, každý gram sa počíta), tak to môže vyriešiť núdzovo ako ja. :) Kapsu, kde som mala uschované oblečenie, som používala ako vankúš. A turistické paličky. Pre mňa sú dobrý pomocník. A v konečnom rade - REPELENT!
Čo môže prekvapiť?
- Na trase vás bude sprevádzať veľa hospodárskych zvierat. Predovšetkým ovce. Ale aj kozy, či osle. A dokonca na miestach, kde by ste ich nečakali. - Kvôli nim sú niektoré miesta ohradené a tak cesta cez ne vedie cez rebríky.
- Komáre. Agresívné a nezničiteľné. Ja som mala z nich obrovské červené fľaky a kamarátka mala veľmi zvláštne štípance na rukách.
- Keď idete takto mimo sezónu, tak stretnete na ceste naozaj málo ľudí. Ale aj tak nás na takmer záver cesty prekvapil osamotený Čech, ktorý išiel trasu z opačného smeru. :-)
- Otváracie doby obchodov a reštaurácií. Keď prídete v nesprávnu dobu do podniku, kde by ste si dali radi dobrú večeru pred ďalšou cestou, tak môžete naraziť na starú známu siestu a jediné, čo vám naservírujú, bude obložený sendvič.
- Na trase je v niektorých miestach relatívne veľa možností na spanie - a to rôzne prístrešky v lesoch.
- Kvôli vysokým teplotám na obed je dôležité vyrážať skoro ráno a väčšiu časť trasy prejsť pred obedom. Teória je krásna. Žiaľ, keď prechádzate ráno cez nejaké mestečko, tak vás prekvapí vôňa kávy, prípadne akurát vyšťaveného pomarančového džúsu a čerstvého croissantu. A no, nedaj si. Vždy nás prekvapilo, ako nás tam vcuclo.
- Naučiť sa umývať si hlavu na toaletách podniku v umývadle. Pre niekoho zaužívaný trend na takýchto trasách, pre niekoho nová cenná skúsenosť. Však ty vieš kto... ;-)
Ako sme teda prechádzali?
1. deň: nad Sant Elm
Prílet na Mallorcu sme si plánovali zámerne tak, aby sme tam prišli ráno, nech môžeme ešte v ten deň vyraziť na trek. Možno kebyže to organizujeme druhýkrát, tak by sme si na prvú noc naplánovali regeneračné ubytovanie po noci strávenej na letisku. :-) Ale keďže sa tak nestalo, tak naše kroky po prevzatí našej batožiny na letisku na Mallorce viedli z letiska do centra hlavného mesta Mallorcy - Palma de Mallorca, kde sme zamierili do športového obchodu, ktorý sme si vyhliadli už dopredu a kde sme si dopredu objednali plynovú kartušu na varenie (keďže to je niečo, čo do lietadla vziať jednoducho nemôžete).
Nakúpili sme si ešte nejaké zásoby jedla a samozrejme vodu a z Palmy sme vyrazili autobusom na hodinovú cestu do prístavného mestečka Port de Andtrax, kde sa to celé začalo. Autobus nás vypľul zo svojich klimatizovaných útrob presne na obed. Presne na obed, kedy sa každý rozumný človek schová do svojich hotelových priestorov a do tieňov slnečníkov, sme sa my 3 odhodlane vydali na cestu.
Štart bol naozaj krutý a už po krátkej dobe sme analyzovali trasu, či v najbližšom mestečku, ktoré sme míňali, budeme prechádzať popri mori. Bolo to nevyhnutné. Sant Elm nás nesklamal. Prvá zastávka bola najbližšia pláž. Nedalo sa odolať.
V Sant Elm sme už len dokúpili ďalšiu vodu. Keďže sme podľa plánu a mapy vedeli, že najbližšie sa k obchodu dostaneme až o 2 dni a na pramene sa nedalo spoľahnúť, tak bolo nutné sa výraznejšie zásobiť. Ja som sa rozhodla neriskovať a kúpila som si 7 litrov vody - čo je 7 kg hmotnosti "navyše". Osviežené, extrémne naložené a plné očakávaní nás už len čakal výšľap do hôr, kde sme strávili našu prvú noc pod holým nebom. Po noci na letisku to bola pre mňa najlepšia noc.
- Vzdialenosť - 11 km
- Nastúpané 653 m
- Naklesané 380 m
2. deň: Refugi coma d´en Vidal
Ráno nás čakala cesta ku jednej z chát - Refugi coma d´en Vidal. Trasa viedla kamenistým terénom, ale s krásnymi scenériami. V tomto dni, tesne predtým, než sme vyšli z lesa na horný hrebeň, nás chytila pri varení obeda búrka. Tu nás zachránil náš pribalený stan, kde sme búrku prečkali v ňom hraním kariet a malým šlofíkom. Aspoň sme skonštatovali, že už len kvôli tejto situácií nenesieme stan zbytočne. :-D Prešli sme až ku chate, ktorá bola samozrejme zavretá. Podľa máp boli v okolí chaty pramene. Oba ale vyschnuté. Spali sme pod prístreškom na grilovanie. Vysušili sme stan a veci. A ustlali sme si na zemi. Celú noc fúkal neskutočný vietor.
- Vzdialenosť - 15,2 km
- Nastúpané 928 m
- Naklesané 653 m
3. deň: Estellencs
Vstali sme ráno. Ale to čo sa začalo diať, to nemalo obdoby. Pocit, že nie sme pod prístreškom samé, sa zrazu zmenil na silné presvedčenie, že sme sa neplánovane ocitli na raňajkách, kde my sme boli hlavný chod. Komáre! Také množstvo komárov, ktoré v noci od nás držal silný vietor, teraz využívalo každú možnú chvíľu a kúsok kože, ktorý sme im v neopatrnosti poskytli. Cieľ bol jasný, rýchlo sa obliecť a prejsť do najbližšieho mestečka Estellencs na raňajky, kávu a obchod. Po doplnení zásob sme smerovali do kamenného lesa nad mestom Esporles, kde je vybudovaná kamenná kupola na spanie a vedľa kamenná kupola s vodou. Na túto vodu sa ale netreba spoliehať. A miesto vo večerných hodinách, kedy sme tam dorazili, pôsobilo trochu strašidelne. A síce tam lietal netopier, ktorý vytváral iluzórnu predstavu, že oslobodzuje tento svet od toľko milovaných komárov, aj tak sme si kvôli poslednej skúsenosti z rána postavili aspoň základnú vrstvu stanu.
- Vzdialenosť - 28,3 km
- Nastúpané 1089 m
- Naklesané 1035 m
4. deň: Cala Deiá
Ďalší deň smeroval do Cala Deiá. Keďže kamarátka pociťovala náznaky zdravotných problémov, tak sme sa po ceste zastavili v mestečku Valldemosa, kde skočila do lekárne a kde sme doplnili aj iné zásoby. Tu sme si pri rannej kávičke zhodnotili, že by dobre padlo si dať jednu noc niekde na ubytku. Preprať veci, osprchovať sa a dať si taký regeneračný deň. Keďže deň potom nás čakal najnáročnejší deň celej trasy. Urobili sme ešte ranný booking v mestečku Solér a vyrazili sme ďalej. Trasa začala prudko hore. Keď sme sa ale dostali na hrebeň, čakal nás nádherný výhľad. Trasa vedie aj cez vrchol Es Caragoli - 944 m. n. m. Z hrebena ale vedie do Cala Deiá prudká cesta dole. Treba byť opatrný. V mestečku, ktoré mi trochu pripomínalo španielskú verziu Namche Bazar, sme si doplnili zásoby a išli sme smer k pobrežiu. Pláž nie je moc lákavá. Je to malý kúsok pláže, ktorý tu majú obyvatelia mestečka. Vlnobitie bolo silné, pláž kamenistá, až pokrytá chaluhami. Účel ale splnila. Osvieženie v mori padlo na úrodnú pôdu. Spať sme sa rozhodli na vyhliadke nad plážou v Cala Deiá.
- Vzdialenosť - 19,5 km
- Nastúpané 890 m
- Naklesané 1451 m
5. deň: Solér
Krátka cesta do mestečka Solér, kde sme sa ubytovali. Všetko padlo výborne. Jedlo, nápoje, po sprche, opraté veci, ktoré sme sušili na balkóne s výhľadom rovno na hlavné historické námestie. Parádička. :) Mestečko pôsobí veľmi príjemne. A cez hlavné námestie prechádza aj ich historická električka. Dobrý point - v mestečku sú k dispozícií kohútiky s pitnou vodou.
- Vzdialenosť - 9,3 km
- Nastúpané 405 m
- Naklesané 389 m
6. deň: Puig de Massanella
Posilnené sme skoro ráno vyrazili na náročný výstup. Sprevádzali nás ale opäť nádherné výhľady, dokonca výhľad aj na najvyšší kopec Mallorci - Puig Major (1436 m.n.m.), ktorý je ale uzavretým vojenským objektom. A cesta viedla popri najväčších zásobarňach vody, akú sme za celý trek mali možnosť vidieť. Jazero Embassament de Cúber - obrovská zásoba pitnej vody pre celý ostrov. Onedlho vidíme z diaľky aj na druhé jazero - Embassament del Gorg Blau a cestu lícujeme s vodným kanálom, ktorý bol tak vydatný a silný, že na to, čo sme videli posledné dni, nám toto vyrazilo dych. Prešli sme až pod 2. najvyšší vrchol ostrova - Puig de Massanella (1364 m. n. m.), kde sme sa rozhodli stráviť ďalšiu noc aj za spoločnosti stáda oviec, ktoré sme očividne našou prítomnosťou prekvapili. Toto ale bola najchladnejšia noc, akú som na tejto ceste zažila. Využila som aj núdzový mini spacák na zvýšenie tepelného komfortu. Miesto nás ale odmeňovalo krásnymi výhľadmi. :-)
- Vzdialenosť - 20,4 km
- Nastúpané 1579 m
- Naklesané 421 m.
7. deň: Font de Muntanya
Ďalší cieľ bolo miesto pri prameni Font de Muntanya. Predtým sme sa ale zastavili v malej, ale peknej dedinke Lluc - opäť na doplnenie zásob. Je tu tiež k dispozícií kohútik s vydatnou a sviežou pitnou vodou. Prameň nás nesklamal. Bol uzavretý a vydatný. (Výborný aj na chladenie fľaše vína) ;-)
- Vzdialenosť - 14,4 km
- Nastúpané 322 m
- Naklesané 1017 m.
8. deň: Port de Pollenca
Už nás čakala len cieľová rovinka do Port de Pollenca. Cesta vedie už prevažne po asfalte. Môžete sa ráno zastaviť na kávičku a raňajky v mestečku Pollenca. Priamo na trase míňame jeden rodinný podnik "El Perrito - PONT ROMA". Veľmi príjemní ľudia nás obsluhovali. A odtiaľ už len rovno, po nie moc atraktívnej rovnej ceste popri hlavnej ceste plnej aút, prejsť až do prístavného mestečka Port de Pollenca, kde oficiálne GR221 končí. Kde som si na záver cesty musela od radosti aj zatancovať.
- Vzdialenosť - 17 km
- Nastúpané 0 m
- Naklesané 508 m.
Bol to skvelý pocit, že sme to dali. Ale tu náš výlet nekončil. Po najedení a opätovnom doplnení zásob sme sa autobusom previezli k severne položenom majáku Far de Formentor na neďalekom poloostrove. (Cesta autobusom cez serpentíny a ponad zrazy bola pekelná. Diskutovali sme o tom, že či mal šofér zlý deň alebo či len nemá rád svoju prácu. :-D) Nevadí. Prežili sme, pozreli sme si výhľad a ja som si musela dať na rozhodený žalúdok predraženú colu s prirážkou väčšou než je u nás v Tatrách.
Vrátili sme sa autobusom o kúsok späť, kde sme sa rozhodli zísť dole pár km ku pláži Cala Murta. Kúpanie, vínko a jedlo (ktoré sme si doniesli sami, keďže podnik by ste tu márne hľadali), more a slnko. Ľudí tu bolo len pár. A asi len jeden pár tu bol taký, že sa tu tiež rozhodli prespať.
Nocovali sme na nádhernom mieste. Chvíľu trvalo, kým sme ho našli, ale stálo to za to. Pri predstave, čo sme mali za sebou, 3 baby, ktoré sme počúvali vety ako "A to sa nebojíte ísť iba baby? Čo, keď sa vám niečo stane?", sme zrazu sedeli v noci, pozerali sme žiaru mestečka v diali, ktorá sa odrážala na mori. Hviezdy a stromy nad nami. Ticho (len občas prešiel čln po mori pod nami) a úplná sloboda... Dokonalé.
Ďalšiu noc sme ešte strávili na ubytovaní v Port de Pollenca, kde sme sa pred cestou ešte umyli, nabrali síl a už do hlavného mesta sme prešli autobusom, odkiaľ sme leteli domov.
Tento článok som chcela teda napísať ako inšpiráciu, ak by sa niekto nevedel rozhodnúť kam ísť, aké nové hory navštíviť, tak možno práve GR221 na Mallorce bude o niečo lákavejšia.
Je to rozhodne krásny trek a skúsenosť, ktorá opäť niečo nové naučila a naplnila tie naše životy zážitkami, ktoré nám nik nevezme.
Ďakujem baby. ;-)
