ROZHOVOR: Samo konvertoval na islam, zobral si Iránku a žil v Iráne

Dnes Vám prinášame rozhovor so Samuelom Révayom, s ktorým som sa prvý krát stretol počas COVIDu kedy sme nahrali rozhovor o jeho pol ročnej ceste autom so psom cez Centrálnu Áziu.

Samo má 30 rokov, venuje sa prenájmom luxusných nehnutelností po svete a pracuje online, čo mu dáva možnosť žiť kdekoľvek chce. V tomto rozhovore nám Samo porozpráva ako sa posunul jeho život od našej poslednej diskusie. Samo už žil v Írsku, Holandsku a Thajsku. Tentokrát to ale vyhrotil a do zoznamu prechodných adries si môže pridať Irán.

Porozpráva nám o láske, živote v Iráne, konvertovaní na Islám a manželstve s Iránkou.

Toto všetko sa mu prihodilo v posledné roky jeho života. Napriek tomu, že Samo je mladý chalan jeho dobrodružný život je riadne bohatý. Tak poďme nato...

Samuel Révay

Takže čauko Samo, vyzerá, že celkom rád cestuješ. Skús nám predstaviť tvoj cestovateľský život...

Čauko! Rád skúšam, objavujem a vymýšľam nové veci. Cestovanie po rôznych častiach sveta mi dáva možnosť to robiť často, pretože skúšať a objavovať nové veci začne po istom čase byť progresívne viac a viac náročnejšie, keď človek žije roky na jednom mieste.

Čo sa týka môjho cestovateľského života, keď zrovna začal COVID, stretli sme sa v Dobrodruhovi a nahrali sme príbehy z mojho 6-mesačného cestovania autom so psom cez Slovensko, Ukrajinu, Moldavsko, Rusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tajikistan, Uzbekistan, Turkmenistan, Irán (a toto bude na celom dnešnom rozprávaní dôležité), Arménsko, Gruzínsko, Turecko a naspäť (skoro) bez zastávky až do Bratislavy.

Rozhovor si môžete pozrieť tu:

Dnes by som ale rád povedal viac o Iráne. Práve počas tohto pred-COVIDového tripu som v Teheráne spoznal ženu menom Homa. Videli sme sa dokopy necelé dva dni, zobrala ma na túru a v noci sme sa opili.

Zatiaľ to znie celkom spontánne :) Pokračuj...

Preskočila medzi nami iskra, lebo sme si boli obaja dosť podobní, čo je prekvapivé, keďže ja som bol vychovaný rodičmi, ktorí nikdy neboli príliš ovplyvnení inými kultúrami (ak nerátame okupantov), sú to proste Slováci. Hominí rodičia sú Iránci a takisto si žijú celkom bežný iránsky život. A napriek veľkým kultúrnym rozdielom, sme si veľmi podobní. Prirovnal by som to k dvom melódiám zložených z rovnakých tónov, ktoré sú ale v iných oktávach. Rovnakí, ale predsa iní. Iskru sme pocítili obaja, ale život musí ísť ďalej, ja som pokračoval v cestovaní a Homa vo svojom živote.

Samuel Révay

Predpokladám, že ste ale zostali v kontakte...

Áno. Keď som prišiel na Slovensko, začínali prvé správy o COVIDe a ľudia začali byť zatvorení doma. S Homou sme si občas písali, niekedy raz za deň, niekedy raz za 3 mesiace. Medzi tým som si našiel priateľku a ona si našla priateľa a čas plynul. Jedného dňa, viac ako rok potom ako sme sa stretli, sme si raz písali a zistili sme, že sme zrovna obaja slobodní, znudení z lockdownov a ona ma pozvala do Iránu. Povedala mi že býva sama a môžem u nej bývať. Priznám sa, že ma lákala vidina objavovania novej kultúry skoro tak veľmi ako zdieľanie bytu a v neposlednom rade aj postele s touto iránskou kráskou. Ihneď som prikývol.

Samuel Révay

Samo zatiaľ je to veľmi úprimné rozprávanie :) Ako si sa ale dostal do Iránu v čase covidu? Veď sa nedalo cestovať.

Toje pravda. Keďže Irán mal kvôli COVIDu ešte stále uzavreté hranice, turistické víza som mohol iba snívať a okamžite mi ich zamietli. Skúsil som aj obchodné víza ako zahraničný investor, ale aj tie mi zamietli. Akási iránska agentúra mi teda vybavila víza. Keď som ich dostal, bol som celkom prekvapený. Vstup do krajiny mi vybavili ako profesionálnemu "džokejovi", vraj keď sa budú pýtať, či nie som príliš veľký na závodenie na koňoch, tak mám povedať, že príliš nevyhrávam a nech sa nestarajú. Nikto sa nepýtal.

Samuel Révay

Takže to vyšlo?

Áno. Keď som prišiel do Teheránu, bol som zamestnaný v Kyndrile (odnož IBM) a pripájal som sa k internetu cez VPN-ku. Všetci vo firme si mysleli, že som v Bratislave na home office. Mojím tajomstvom bolo, že mi bola tá práca ukradnutá a bolo mi jedno, či ma vyhodia. Nezávislosť ponúka krásny pocit slobody, nikdy sa nenechajte držať za gule.

Samuel Révay

To je krásna myšlienka... :)

Hahaha... Zatiaľ čo som pracoval z Iránu, s Homou sme začali budovať vzťah a s jej bielym Peugeotom 206 sme precestovali Irán krížom-krážom. Liter benzínu stojí v Iráne 3 centy a bežná oprava náhodnej časti vozidla nás stála v priemere 5 eur. Raz sme dali spraviť veľký servis: výmena motorového oleja, olejového filtra, vzduchového filtra, kabinového filtra, stieračov, doplnenie tlaku kolies a naplnenie ostrekovačov kvapalinou nás stálo asi 17 eur. Za 20 eur sme raz dali vymeniť komplet celú penovú výplň v oboch prednych sedadlach, lebo už boli vysedené. Výmena trvala 30 minút. Dodnes ma bolí, keď si spomeniem, že som na Slovensku raz kúpil liter oleja na Slovnaftke za 20 eur. V Iráne som si za to mohol kúpiť pol kráľovstva.

Samuel Révay

V Iráne sú ale prísne zákony z hľadiska morálky. Ako ste cestovali, muž a žena, dvaja cudzí ľudia?

Počas našich ciest po Iráne nás pravidelne zastavovali a vypočúvali vojaci a policajti. Muž so ženou môžu cestovať v Iráne sami, ale nemôžu si prenajať jednu hotelovú izbu (alebo napríklad hrať spolu squash), pokiaľ nie sú zosobášení a nepreukážu sa sobášnym listom. My sme si teda väčšinou prenajímali byt od náhodných Iráncov na noc, spali v aute alebo sme si v hoteli prenajali dve izby a v noci „prebiehali“. Upozorňujem teda všetky hetero páry, ktoré chcú cestovať do Iránu, že pokiaľ nebudú mať sobášny list (alebo aspoň niečo, čo sa mu podobá), tak ich neubytujú v jednej izbe. Homosexuálnym párom do Iránu neodporúčam cestovať, keďže homosexualita je v Iráne trestná. Zaujímavé ale je že transexualita je v poriadku a zdravotná poisťovňa Vám ešte aj zaplatí zmenu pohlavia.

Samuel Révay

To sú zaujímavé fakty. Daj ešte niečo...

Dobre, tu je zopár zaujímavostí a postrehov z môjho takmer 1-ročného života v Iráne:  Najväčšia bankovka má hodnotu 1,50 eura a kvôli embargu Irán nie je napojený na medzinárodný bankový systém. Cudzinci preto musia prísť s hotovosťou a zameniť si ju za lokálnu menu. Ak tak urobia oficiálnou cestou, dostanú asi 10-násobne menej. Treba teda meniť na "čiernom trhu" a nosiť hotovosť so sebou v malom batohu (do vrecka sa to nezmestí). Kvôli nízkej hodnote bankoviek sa ale v celom Iráne platí kartou alebo cez internet banking. Najpodivnejšie je to, že keď človek platí kartou, tak kartu podá predavačovi a potom mu nahlas nadiktuje svoj PIN kód.

Samuel Révay

Takmer nikto nehovorí po anglicky a ťažko budete hľadať krajiny, kde sa cudzincovi žije ťažšie ako v Iráne. Kvôli sankciám v Iráne nie sú žiadne medzinárodné obchodné siete. Žiadny McDonald's, H&M, proste nič také. Človek má pocit, akoby korporácie ani neexistovali, je tam preto vidieť kopa malých obchodíkov, ktoré sú narozdieľ od malých obchodov západného sveta konkurencieschopné. Nie je to ale žiadna výhra, keďže sankcie so sebou priniesli aj obrovskú infláciu. V 2023 bola inflácia cez 40 percent.

A čo bežní ľudia? Z vlastných skúseností musím povedať, na mňa pôsobili mimoriadne pohostinne...

Iránci sú Peržania, nie Arabi ani nič iné a sú na to extrémne hrdí. A iránska pohostinnosť je svetoznáma. Stalo sa mi nespočetne veľa krát, že ma ľudia na ulici pozvali k sebe domov, zaplatili za mňa v reštaurácii alebo odmietli zobrať peniaze v obchode. Je to proste moslimská kultúra, že hosť za nič neplatí a hlavne ak je hosť cudzinec. Islam je pohostinné a mierumilovné náboženstvo, ale nie každý dodržiava tieto hodnoty.

Samuel Révay

To si pekne povedal. Čo ťa ale naopak trochu vyviedlo z miery?

Irán je aj veľmi uzatvorená krajina s extrémne prísnymi podmienkami. Žena s odhalenými vlasmi alebo muž s odhalenými ramenami na ulici môže veľmi rýchlo skončiť násilne odvlečený morálnou políciou do väzenia, lebo v Islamskej republike sa riadia podľa starého Islamského zákona Sharia. Iránska vláda tvrdo bojuje proti "nemorálnym hodnotám" ako sú napríklad sex pred manželstvom, alkohol, potraty, ženský spev, sloboda slova ktoré nesúhlasí s Islamskými hodnotami...

Samuel Révay

Aká je realita?

Napriek všetkým týmto predpisom a zákazom, každý kto príde do Iránu veľmi rýchlo zistí, že Iránci a Iránska vláda sú veľmi odlišní a zákony platia iba pre najchudobnejších. Sex pred manželstvom je v skutočnosti bežný (dokonca je legálna svadba na jednu noc ktorá sa na druhý deň anuluje – je to taká halal prostitúcia), alkohol vám donesie díler za 5 eur až ku dverám, potraty sa bežne robia "na čierno". Pravda je taká, že na okrajoch Teheránu a iných väčších miest sú tisícky obrovských víl obklopených betónovými stenami, za ktorou sa stredná a vyššia trieda opíja, sexuje, droguje a gambluje. Vlastne ako všade na svete, ale tu sa musia viac skrývať alebo predstierať.

Samuel Révay

Zaujímavé. Poďme ale naspäť k tvojmu príbehu s iránskou dievčinou...

Po viac ako polroku sme sa s Homou tešili zo zdravého vzťahu, ale ja som nevedel dostať ďalšie víza do Iránu a ona nevedela dostať víza na Slovensko (majú jeden z najslabších pasov na svete, aj keď pred Islamskou revolúciou v Iráne v roku 1979 mali jeden z najsilnejších pasov). Rozhodli sme sa teda zosobášiť. V Iráne sa však muž iného vierovyznania nemôže vziať za občianku Iránu. Nikdy som nebol pokrstený a moja viera v Boha je otázna, ale čo človek neurobí pre lásku. "Kľudne prejdem na Islam, to mi je jedno, ale zisti, či mi musia spraviť aj obriezku, lebo to kategoricky odmietam!" Homa teda obvolávala mešity a zistila, že síce by som obriezku mal mať, ale nekontroluje sa to. "Dobre teda, bude zo mňa moslim".

Samuel Révay

Predtým ako sme išli do mešity, sa pýtam Homi, či si mám vybrať nejaké moslimské meno, na čo mi povedala, že čo trepem, nič také netreba. Lokálny Imám mi 15 minút po perzsky rozprával o Islame, zatiaľ čo jeho asistent tlačil na kopírke "Certifikát o konvertovaní na Islam". Homa mi prekladala imámov monológ a po tretej vete už prestala počúvať a iba opakovala "hovorí niečo o bohu", musel som sa držať, aby som sa tam nevhodne nezačal smiať. Odrecitoval som pár veršov v Arabštine o tom, že uznávam iba jedného boha a išiel som podpísať papier o konvertovaní. Vtedy ale hovorím imámovi, že ja som nikdy nebol pokrstený, takže ja vlastne nekonvertujem, ja prijímam svoje prvé náboženstvo. Naštvané mi natlačil do ruky pero a zamrmlal, že toto už vytláčili a nič iné nemajú, takže konvertujem. Allahu Akhbar! Po podpise mi pogratuloval a spýtal sa "aké moslimské meno si si vybral?" Naštvané pozriem na Homu a pod tlakom ma napadne iba jedno moslimské meno – Mohammad Ali. S neistotou to meno vyslovím a imám sa poteší a pogratuluje mi a napíše to meno na zdrap "certifikát o konvertovaní".

Samuel Révay

Takže si moslim?

Áno.

A čo bolo ďalej?

Čas sa zobrať. Milión papierov, prekladov a byrokracie. Nikto nič nevie, všetky úrady sú zatvorené už od obeda a kvôli zápcham v Teheráne človek stihne maximálne jeden úrad za deň. Po vybavení všetkých dokumentov sme sa teda na úrade vzali. Bežné manželstvo v Iráne má pre ženy mnohé obmedzenia, manželka nesmie požiadať o rozvod, pri rozvode nemá právo sa ani súdiť o deti – automaticky pripadajú otcovi, bez povolenia manžela nesmie pracovať, cestovať ani študovať.

Samuel Révay

Ako to bolo u vás?

Ja som dal Home zopár dodatočnými podpismi právo na všetky tieto veci. Okrem iného, veno v Iráne býva v státisícoch eur, tie neveste však každý ženích iba sľúbi, keďže si to nikto nemôže dovoliť. Ja som Home sľúbil ako veno mačku. Ja som prechodom na Islam získal možnosť mať až štyri manželky, aj keď Homu som na to zatiaľ nepresvedčil :D

Rozprávaj ďalej. Ja zostávam s otvorenými ústami :)

Homa si za posledné dva roky vybudovala viac biznisu a Instagram s viac ako 200 tisíc followermi. V spojení s tým, že som v Iráne asi široko ďaleko jediný blázon z Európy, ktorý tam žije, nás ľudia spoznávali v reštauráciách, na ulici. A keď som si išiel sám zabehať po meste, vrátil som sa domov a Homa mi ukazovala fotky mňa pri behaní, čo jej poslali jej followeri.

Homa

Život iránskej mini-celebrity bola sranda, taktiež to dopomohlo ku skutočnej svadbe, za ktorú sme obaja odmietli platiť, lebo je to podľa nás oboch zbytočnosť. Avšak Homa dostala od iných biznisov zadarmo priestor, šaty, šperky, občerstvenie. Jednoducho sme skoro zadarmo zbuchali skutočný obrad a svadbu. Stalo sa to tak rýchlo a neočakávane, že som nestihol pozvať ani svoju rodinu. Neviem, či mi to niekedy rodičia odpustia. Snáď pri ďalšej z tých štyroch manželiek ich už stihnem pozvať.

Samuel Révay

Takýto život trval rok?

Áno. No po roku v Iráne mi už stačilo tohto náročného života a začala mi chýbať domovina. Homa si preto vybavila rezidenciu na Slovensku a presťahovali a usadili sme sa tu. Vydržali sme tu pol roka a rozhodli sme sa pokračovať v kočovnom živote. Homa išla do Iránu navštíviť svoju rodinu a ja som našiel letenku z Viedne do Pakistanu za 60 eur, čo mi pri piatom pive prišlo ako znamenie od Boha (alebo Allaha), že musím navštíviť Pakistan, aj keď o ňom nič neviem.

O ceste do Pakistánu, Indie a Indonézie kde sa momentálne nachádzam, však porozprávam nabudúce.

Dobre, tak to sa už teraz teším. Na záver tvoj odkaz pre čitatelov Dobrodruha...

Múdrosť: Nezanechaj svoje sny v minulosti, len preto že nevidíš do budúcnosti, lebo strach je tvoj kompas a nie tvoj pán. Cestovateľská rada: Nekupujte si podpalubnú batožinu za 50 Eur. Príďte na letisko s veľkou igelitkou plnou oblečenia, prejdite cez bezpečnostnú kontrolu a v Duty Free shope si kúpte plastovú tašku za 2 Eurá, takú tú veľkú ako z Ikea. Tá taška ma logo Duty Free. Naplňte ju vecami z igelitovej tašky a ak by bol pri boardovani lietadla problém, letuške oznámte, že na palubu sa môže brať neobmedzene veľa vecí z nákupu na letisku.