Rastislav Melich. Sám o sebe tvrdí: "Som moderný pútnik, turista, človek, ktorý má rád výzvy. Tvrdím že ak ma chcete potrestať, kúpte mi dovolenku do rezortu, kde nebudem nič robiť." A práve s Rasťom vám prinášam ďalší zo série rozhovorov na Dobrodruhovi.
A prečo? Rasťo sa venuje ako čoraz viac ľudí diaľkovým trasám. Má ich za sebou niekoľko. Čo ho však odlišuje od ostatných je Rasťov príbeh. Len prednedávnom vyhral svoj boj s rakovinou a v tomto štádiu života sám sebe prisľúbil, že ak skončí všetko dobre, bude chodiť ešte viac. Vyšlo to. A tak ešte mierne oslabený putoval z Pamplony do Santiago de Compostela.
730 kilometrov a 28 dní kráčania peši, s batohom na chrbte, po najznámejšej pútnickej trase - Camino Francés.
Púť k hrobu sv. Jakuba do Santiago de Compostela ročne dokráča viac ako 400 tisíc pútnikov z celého sveta a Rasťo bol jedným z nich. A tento rok sa rozhodol prejsť zo Slovenska až do večného mesta Rím. 1750 km zážitkov. Cez Slovensko, Rakúsko a Taliansko až do Vatikánu. Podarilo sa. A preto myslím, že Rasťo nám má všetkým čo povedať a mnohých aj motivovať...
Ahoj, Rasťo, posledné roky si začal veľa chodiť. To znamená, absolvoval si niekoľko diaľkových trás. Skús nám priblížiť, čo všetko už máš na konte.
Ahoj Dobrodruhovia. Ono to začalo už v r. 2011,keď som uvidel film o putovaní po Španielsku, do Santiago de Compostela. Vtedy som si povedal, že aspoň raz chcem niečo také zažiť. Len ešte zopár rokov trvalo, spraviť ten posledný krok a vyraziť na cestu. Ako prvá trasa bola tzv. Camino central portugues (400km), ďalšia - Camino Frances (730km) a naposledy som sa rozhodol dokráčať zo Slovenska až do večného mesta Rím (1750km).
Tvoja posledná cesta do Ríma je nejako značená alebo si improvizoval?
Ako sa hovorí, všetky cesty vedú do Ríma, stačí si nájsť tú svoju. Počas cesty sme prechádzali viacero oficiálnymi pútnickými trasami, ktoré spadajú pod diaľkovú trasu "Romea strata". Niektoré dni sme vybočili z trasy a vtedy sme využívali aplikáciu mapy.cz.
Čo ťa motivovalo alebo aký bol dôvod, že si sa sem vybral? Môžeš nám o tom povedať niečo viac?
Ako som na začiatku spomenul, už 2-krát som dokráčal do Santiago de Compostela a prišiel čas rozmýšľať o novom cieli. Keďže Santiago patrí medzi 3 najdôležitejšie pútnické miesta, (Santiago de Compostela, Rím, Jeruzalem), prišiel nápad navštíviť ďalšie z týchto miest a teda Rím. Začal som teda hľadať možnosti ako a kadiaľ by sa dalo kráčať, následne som oslovil ľudí, či sa niekto nechce na toto dobrodružstvo pridať.
Na Slovensku je asi najpopulárnejšia a najznámejšia diaľková trasa do Santiago de Compostela. Skús detailnejšie popísať, ktorú časť si ty osobne absolvoval. A ktorá časť tejto cesty je podľa teba najpopulárnejšia?
Áno. Je dosť populárna, nielen na Slovensku, ale celosvetovo. Minulý rok podľa sčítania, absolvovalo túto púť vyše 500 000 pútnikov. Po celej Európe je spleť trás vedúcich do Santiaga. Ale najpopulárnejšia je trasa Camino Frances, z francúzskeho mestečka Saint Jean Pied de Port, ktorá prechádza cez Pyreneje a postupne severnými regiónmi Španielska.
Treba sa však pripraviť na to, že posledných 100km trasy z mesta Sarria, bude omnoho viac ľudí na ceste. Keďže to je minimálny počet km, ktoré musí pútnik absolvovať, aby v cieli získal dokument "compostelu" ako potvrdenie úspešného doputovania.
Ty si vyhral boj s vážnou chorobou. Povedz nám o tom niečo viac…
Áno. V roku 2021 mi diagnostikovali rakovinu. V brušnej dutine narástol nádor, ktorý obkolesil obličku. Liečba chemoterapiou bola úspešná a po vyoperovaní nádoru, keď som na nemocničnej izbe prešiel možno 5 krokov a musel som oddychovať, som prehlásil že budúci rok budem opäť kráčať do Santiaga de Compostela. A tak som rád, že môžem ľuďom ukázať, že aj po takom ochorení sa dá fungovať. A užívať si život, plniť si svoje sny.
Pekný záväzok...
Chcel som motivovať aj ostatných. Táto choroba ovplyvnila aj moju poslednú cestu do Ríma, a to tým že počas kráčania sme vytvorili finančnú zbierku pre detskú onkológiu v Banskej Bystrici. A aj tu by som ešte raz chcel poďakovať všetkým, ktorí prispeli.
Ktorá časť tvojej cesty do Ríma bola pre teba najnáročnejšia a prečo?
Dá sa povedať že najťažšie to bolo v Rakúsku. Dostal som zápal, ktorý blúdil po celej dolnej končatine a trvalo to skoro 2 týždne. Takže niektoré dni som nebol schopný prejsť viac ako 15 km. Taktiež v tom období nám neustále pršalo, čo tiež nepridá na pohode.
Získal si na ceste aj nejakú prezývku?
Mám takú svoju prezývku "Ramel" no nehľadaj za tým žiadny príbeh, je to len skratka mena a priezviska. Čo ale robím, tak v zahraničí sa zabávam na tom, ako vyslovujú moje meno, to vznikajú veľmi zaujímavé premenovania.
Na amerických diaľkových trekoch sú popri trase ľudia známy ako "Trail angels". Niečo ako dobrovoľníci, ktorí pomáhajú trekKerom. Stretol si sa s niečím takým aj v Európe?
Na ceste do Santiago de Compostela je to pomerne časté, či už v podobe stánku s občerstvením, alebo možnosti nocľahu za dobrovoľný príspevok. Na ceste do Ríma sme mali to šťastie, že sme stretali naozaj dobrých ľudí, ktorý keď počuli kam putujeme, pomáhali ako mohli. Dokonca sa nám stalo, že nás ubytoval u seba v byte chlap, ktorý pred pár rokmi tiež putoval a bral to ako svoju "povinnosť", keďže sme boli tiež pútnici.
Potreboval si aj nejaké povolenia, aby si mohol vyraziť na tento trail?
Jediné, čo sme potrebovali bol - credencial, preukaz pútnika, kde sme dostávali každý deň pečiatku z kostolov alebo info centra, ako potvrdenie že sme daný úsek prešli. Taktiež sme sa ním preukázali na fare, keď sme žiadali o nocľah.
Aké boli tvoje prípravy?
Bude to znieť bláznivo, ale nejaká špeciálna kondičná príprava ani nebola. Jednoducho som hodil batoh na chrbát a išlo sa. Takže, jediná príprava bola, príprava trasy, ale aj to sa postupne zmenilo tak, že vždy večer pred etapou som hľadal možnosti trasy a cieľový bod.
Stretol si počas svojej cesty aj veľa iných turistov?
Dá sa povedať že skoro vôbec. Preto bolo dobré, že som tentokrát nekráčal sám, ale spoločne so mnou celú cestu kráčala aj spolupútnička Barborka, ktorá túto cestu išla ako úplne prvú diaľkovú trasu vo svojom živote. Pamätám si však na jedného turistu, ktorý bol z Nemecka a kráčaním kopíroval Dunaj, až k Čiernemu moru. Ďalších turistov, pútnikov, sme začali stretávať až v Taliansku, na cyklotrase Alpe Adria. A nakoniec, keď sme sa napojili na trasu Via Francigena, ktorá vedie z Anglicka až do Ríma. Tam sme stretli dokopy, možno 10 pútnikov.
Čo sa týka výstroje, venoval si jej veľkú pozornosť? S čím si vyrazil na cestu a menil si počas cesty výstroj?
Základ všetkého, je minimalizovať. Predsa len, všetko čo máš, si aj sám nosíš na chrbte. Na cestu sme vyrážali 1.máj, takže sme nemuseli riešiť nejakú zimnú výstroj. Pri vybavení sú dôležité dve veci, správna obuv a kvalitný batoh.
Ako vnímaš turistické povedomie alebo záujem o prírodu a turistiku tu u nás na Slovensku?
Vnímam to tak, že záujem každým rokom rastie. Čo je dobre, naše Slovensko je plné krásnych miest, známych aj menej známych. Len niekedy to povedomie o tom, ako sa už v tej prírode treba správať, zaostáva.
Rasťo, nakrútili sme spolu aj podcast, ktorý si môžu čitatelia pozrieť nižšie. Dáme aj ďalší o putovaní do Ríma?
Jasné, rád. A všetkých by som chcel pozvať aj na moje rozprávanie o tejto ceste, ktoré bude v kaviarni Dobrodruh v nedeľu 27. októbra o 19.00. - S batohom na chrbte až do Ríma - 1750 km zážitkov.
Aké sú tvoje plány na ďalšiu cestu?
Budúci rok som chcel prejsť zo Slovenska až do Jeruzalema, ale uvidíme aká bude situácia. Preto rozmýšľam aj nad ďalšími trasami, je teda možné že sa vyberiem zo Slovenska opäť do Santiaga de Compostela a odtiaľ by som pokračoval na juh až na Gibraltár.
Nech sa páči, tvoj odkaz pre čitateľov Dobrodruh.sk...
Môj odkaz?... Nebojte sa cestovať a spoznávať svet. A možno sa niekedy, niekde stretneme s batohom na chrbte.
- Viac fotiek od Rasťa môžete pozrieť na jeho Instagrame: ramel_go_travel
