Roadtrip za všetky prachy, aneb za polárny kruh na T4. Part one

Chcel by som sa s vami podeliť o to, ako som sa vybral v tej najhoršej možnej dobe, čo sa cien týka, na vysnívaný roadtrip do Nórska. Cez Poľsko, Švédsko, Fínsko a opäť cez Švédsko, Dánsko, Nemecko a Česko späť domov. Počas písania som sa tiež rozhodol rozdeliť to na 2 časti, inak by to bolo asi príliž dlhé.

Prvý raz tento nápad v mojej hlave vznikol už asi v roku 2015. Viete si teda asi predstaviť koľko krát som to odvtedy zabudol, koľko krát som to oživil, koľko vecí pridal, zrušil a zmenil. Asi navvýznamnejšou zmenou bolo, bohužial, úplné vypustenie Litvy, Lotyšska, Bieloruska, Estónska a Ruska z plánu kedže sa strýko Voloďa zbláznil na staré kolená. Na foto nižšie je pôvodný plán (vľavo) vs ten uskutočnený (vpravo). Áno možno som mohl ísť trajektom z Estónska do Fínska, ale to možno niekedy nabudúce.

Pôvodný plán vs nový plán

Po prerátaní mi vyšlo, že som najazdil 9993km, ale bolo mi povedané že toto si mám nechať pre seba tak na toto zabudneme, a budeme pracovať s tým že som prešiel 10.000km :) (áno samozrejme že ma štve tých 7 km, OCD nepustí :D). Celý trip trval presne 3 týždne. Keďže som si ušil na seba bič, zajednal som trajekt na sobotu o na obed, vyrazil som Piatok hneď z práce 3.6. Chcel som prejsť čo najdlhšiu trasu, aby som sa ráno nenaháňal tak som šiel len s nevyhnutnými pauzami na nákup, tankovanie atď. Podarilo sa mi prejsť cez 700km, a okolo 01:00 som dorazil na miesto Jezioro Marwicko ktoré som si našiel v perfektnej aplikácii "Park4Night".

Ráno som pokračoval smer Świnoujście, kde ma čakal trajekt smer Ystad, Švédsko. **spoiler** Posledné lacné tankovanie (1,6€/l) a ide sa ďalej. Plavba trvala 7 hodín čiže nie málo ale dá sa to prečkať. Po zakotvení som sa moc nezdržoval a pokračoval som opäť ďalej. Ale keďže sme zakotvili okolo 20:00 tak som sa moc ďaleko nedostal cca 220km pri mesto Djursvik, čo je stále cca 450km do Štokholmu. Tu už začínam badať známky predĺžených dňov.

Ráno som sa otužil v Baltickom mori, aj keď mala voda teplotu asi 3cm. Výhoda je že takmer vôbec nieje slané, tak ak nemáte po ruke sprchu dá a to prežiť v pohode.

Ďalej som vyrazil čím skôr, aby som dorazil do Štokholmu čo možno najskôr, chcel som totiž stihnúť navštíviť Vasa Museum kde je odparkovaná brutálna loď zo 17. storočia. Loď po spustení na vodu preplula asi 1300m a potopila sa. To sa udialo v roku 1628. Z dna prístavu ju vytiahli až v roku 1961 z takmer neporušenou štruktúrou. Je to najzachovalejšia loď z tohto storočia na svete, a stala sa symbolom Švédskeho impéria.

Vasa Ship

No každopádne toto som žiaľ nestihol, tak som si našiel ďalšie perfektné miesto na prenocovanie, v prístave zadarmo, a šiel sa trošku túlať po okraji prístavu. Využil som elektrické kolobežky, ktorých je tam ozaj veľa Bolt, Lime, Tier a x ďalších poskytovateľov. Dlho som sa ale nemotal, dni boli opäť o poznanie dlhšie a ráno o 7:00 ma čakal trajekt do Fínska.

Ráno som sa teda nalodil na "Vikinga" a odplavil sa smer Turku, Fínsko.Plavba bola relatívne pomalá, prvých pár hodín sme sa totiž plavili pomedzi Švédske súostrovia a kanále ústiace do Baltiku. Bola to zdĺhavá, ale zato nádherná plavba. To prostredie je nezamenitelné.

Celá doterajšia cesta bola len o čo najrýclejšiom dopravení sa do Fínska. Poznávanie začía tu.

Fínsko

Prvý deň, keďže loď zakotvila až okolo 19:00, tak som si len našiel miesto na prenocovanie mimo Turku, ako inak než pri jazere, a  bez váhania som doňho vliezol. A nebol som sám, Fíni sa tiež radi kúpu v jazerách. Bol to príjemný pocit po celom dni na lodi.

Na druhý deň som sa stretol s mojou lokálnou sprievodkyňou, ktorá ma povodila po Turku. Navštívili sme katedrálu Turku z 14. storočia, ktorá je symbolom mesta ale hlavne je najvýznamnejšou náboženskou stavbou vo Fínsku. Aktuálne prevládajúce náboženstvo vo Fínsku je Luteránske, ale nebolo tomu vždy tak. Fíni boli pôvodne katolíci, to sa le zmenilo a 16. storočí, kedy boli zároveň všetky malby vo všetkých kostoloch v celom Fínsku prekryté omietkou aby zakryli pôvodné maľby. V tejto katedrále sa im podarilo odkryť značnú časť nástenných malieb, aj keď je to extrémne zložité aby neboli poškodené.

Ako ďalšie miesto sme navštívili staré múzeum lekárne "Pharmacy Museum and Qwensel House" kde je aj krásna kaviarnička s domácimi limonádami a koláčmi. Odtiaľ sme išli pozrieť na hrad, ktorý je spolu s katedrálou najstaršou stále využívanou stavbou, a tiež je najväčšou stredovekou dochovanou stavbou vo Fínsku. Obe stavby sú z 13. storočia.

Ako poslednú vec v Turku som mal naplánované ochutnať niečo typické, Fínske. Voľba padla na lososovú polievku, a musím povedať bola perfektná. Ak plánujete výlet do Fínska určite odporúčam. Avšak nieje to až také jednoduché. Nieje totiž na bežnom jedálnom lístku, vačšinou je ponúkaná k obedovému menu a aj to nie každý deň. 

Helsinki

Z Turku som som sa presunul do Helsiniek. Chvílu som sa motal hore dole, nakoniec som si cez aplikaciu Easy Park našiel fajn parkovanie a šiel sa túlať po prístave a okolí. Je tam toho celkom dosť čo vidieť ako napríklad Katedrála Evanjelickej Cirvki alebo Uspenská Katedrála. Za návšťevu stojí aj pevnosť Suomelinna kde pravidelne premáva trajekt za cca 8€ obojsmerne. Sú tam pozostatky opevnenia, vojenské múzeá a dokonca som objavil aj Valhallu ;)

Saimaa ringed seals

Ďalší bod som zaradil na základe odporúčania, a už nadpis napovedá že som to nemohol vynechať. Najohrozenejší druh tuleňa na svete - Saimaa Ringed Seals. Podľa toho čo som si stihol naštudovať, som sa dozvedel pár zaujímavých vecí. Že ich žije len asi okolo 400 jedincov, že šanca ich vidieť je časovo obmedzená na obdobie kedy menia srsť tak, že vyliezajú na kamene trčiace z vody a doslova sa opalujú na slnku až niekoľko hodín. Toto obdobie ale trvá len od konca Apríla do začiatku Júna, takže som to ešte veľmi tesne stihol aby som mal aspon teoretickú šansu ich vidieť. Bookol som si teda výlet na loďke, kontakt dám dole, a dúfal že nejakého nájdeme. Po asi dvoj hodinovej plavbe sa nám pošťastilo a našli sme jedného, nieje to síce veľa ale vzhľadom na neskorý dátum by som aj toto pokladal za šťastie :)

Saimaa Ringed Seal

Po ukončení plavby som sa vydal ďalej, tentoraz priamou čiarou na sever kde mojím cielom bolo hlavné mesto Laponska, Rovaniemi. Cestou som sa ale ešte zastavil v meste Kuopio aochutnal špecialitu typickú pre tento kraj - Ahvenkukkot. Je to vlastne plnený bochník chleba v ktorom je niekoľko ingrediencií, ale tou hlavnou je ostriež. Tak to by sme mali druhý gurmánský zážitok.

Laponsko

Cestou na sever som prechádzal mestom Puolanka. Na prvý pohlad ničím výnimočné. Avšak Puolanka je označované za najpesimistickejšie mesto vo Fínsku. Domáci sa toho chytili až tak, že celý rok v podstate berú ako festival pesimizmu. Pred vstupom do mesta z každej strany sú rôzne "varovné" tabule ako napríklad "Stratili ste sa? Ďalšia zastávka Puolanka. Ešte stále máte čas sa otočiť"

Vstupnou bránou do Laponska je mesto Rovaniemi. Jednak je to hlavné mesto Laponska, ale zároveň ním prechádza polárny kruh, takže je takou vstupnou bránou do sveta nekonečného dňa v lete a naopak nekonečnej noci v zime. Je to miesto kde si musíte dobre rozmyslieť, či v lete poviete svojim deťom "Do tmy nech si doma!" inak ich neuvidíte skôr ako v Septembri :D 

Mesto je ale známe aj pre čosi magickejšie. Tu totiž sídli aj Santa Claus, Babo Natale alebo akokoľvek inak ho chcete volať. V lete je však jedna časť úplne zatvorená a druhá funguje v režime "Hurááá turistiiiii". To znamená že z atrakcií funguje len úplné minimum. Parkovisko je po vačšine obsadené karavanmy a inými obytňákmi a to hlavné čo funguje a je otvorené su suvenírové shopy. Ako na jednej strane je to fajn, viete si kúpiť pamiatku, ale trochu ma sklamalo že sa tam viac menej nič iné nedalo zažiť.

Jednu vec ale viete zažiť celoročne. Ak sa na to odhodláte, môžete si ísť sadnúť Santovi na kolienko :D Po exkurzii, ktorá teda netrvala až tak dlho, aj preto že som prišiel neskoro a všetko bolo zatvorené, vrátil som sa zakempovať na parkovisku. Ak máte problém zaspať keď je vonku svetlo, tak tu už budete mať vážny problém.

Viete odtiaľto poslať aj vianočnú pohladnicu so známkou, ktorú nikde inde na svete nezoženiete. List viete poslať hneď alebo si môžete vybrať že ho odošlú na vianoce. Rovnako viete poslať aj list ako Santa v rôzných jazykoch, možností je veľa a myslím že každý si vyberie.

Po nákupoch som pokračoval ďalej. Na odporúčanie od domácich, ktorých som stretol na plavbe sa tulenmi, som šiel na miesto prvej túry. Pri mesto Juuma, kde je krásna udržiavaná turistická trasa menom "Karhunkierros" (Bear Trail). Okruh má cca 13km. N celej trase je niekoľko perfektne vybavených ohnísk s nachystaným drevom a sociálnymi zariadeniami. Všade sú palice na opekanie, rošty, sekera a pílka na nachystanie dreva, proste 100% vybavené ohnisko. Okrem zapalovača je tam všetko, a nikto to neukradne. Smutné že na Slovensku nemáme mentalitu na to aby sme čosi také mohli mať aj u nás. Jednu vec čo som miloval na tom byť za polárnym kruhom bola, že som sa mohol vybrať na túru kedy som chcel a nemusel som sa báť že sa stratím v tme. Vyrazil som cca o 17:30 a celá trasa mi trvala niečo cez š hodiny, a to som si ešte opiekol Fínske klobásky na jednom zo stanovíšť :)

Karhunkierros

Levi

Nemal som to síce po ceste ale šiel som pozrieť Levi, aj napriek 200km zachádzke. Chcel som vidieť miesto, kde Petra Vlhová dominuje :D Jediné však čo som tam našiel bol zakrytý sneh odložený na ďalšiu sezónu a nejaky lunapark. Opäť, not much to see v lete. Dal som si teda kávičku na zjazdovke a pokračoval v ceste.

Opäť na odporúčanie som smeroval k ďalšej zaujímavej túre, tentorez ale podstatne kratšej. Takže to bola skôr prechádzka. Jednalo sa o skalné útvary v prírodnej rezervácii Sompio. Pripomínajú platne poukladané na seba, skoro skaly na Kalamárke. Niektoré útvary su staré 850.000 - 1 milión rokov! Celé to malo necelé 4km takže ozaj vychádzka.

Toto bola posledná plánovaná zastávka vo Fínsku. Na "noc" som sa uložil na čistinke, kde behom piatich minút prišiel skontrolovať, aké žlté čudo to tam zaparkovalo, sob aj so svojím háremom :D

Ráno som teda pokračoval. Na hranice s Nórskom som to mal už len 250km. Už sa to blíži! Cestou, v meste Inari, som ale ešte nečakane narazil na Saami múzeum. Konkrétne múzeum, venované spôsobu života pôvodných obyvateľov Laponska. Nachádza sa tu vnútorná expozícia, kde sú rôzne nástroje ktoré používali, oblečenie aké nosili, zvieratá ktoré lovili a aj projekcia teraformovania a ako ľadovce formovali krajinu v priebehu tisícov rokov.

Vonkajšia expozícia ukazuje ich príbytky, domy, hospodárske prístrešky alebo pasce na predátorov ako vlci, líšky či dokonca na medvede.

Dostali sme sa na koniec Fínska, a zároveň aj na koniec prvej časti. Pokračovanie mojho dobrodružstva nájdete na nasledujúcom linku https://dobrodruh.sk/clanok/roadtrip-za-vsetky-prachy-aneb-za-polarny-kruh-na-t4-part-dva

Zhrnutie

  • Trajekty

Kupoval som cez Direct ferries

Świnoujście -> Ystad  - cena 141€, dĺžka plavby 7 hodín

Štokholm -> Turku - cena 58€, dĺžka plavby 11 hodín, cena je nízka pravdepodobne preto, že počítajú že za ten čas necháte na lodi všeckooooo, samotný trajekt je obrovský, jeden z tých väčších trajektov od Viking Line

  • Parkovanie / Nocovanie

Používal som aplikáciu Easy park aj vo Švédsku aj vo Fínsku a vždy pomohla

  • Nocovanie

Od prvého dňa som používal palikáciu Park4night a neviem si predstaviť cestovať bez nej. Odporúčam si zaplatiť aj prémium, je to 2€ na mesiac čo je nič v porovnaní s výhodami ktoré tým získate.

  • Plavba na jazere Saimaa, pozorovanie tuleňov - 65€

Jednoznačne odporúčam plaviť sa s pánkom s ktorým som bol ja. Veľa informácií aj v angličtine, pekná malá loďka poháňaná elektromotorom nabíjaným cez solárne panely. Podstatné aj je, že vie kde sa tulene nachádzajú, čo je to najdôležitejšie hlavne ak idete na konci sezóny a je ich málo. https://www.lakelandgte.fi/en/puumala-seal-watching-cruise/

  • Gastro

Odporúčam vyskúšať lososvú polievku tú zoženiete v hociktorej reštaurácii vo Fínsku

Ahvenkukko - chlieb so zapečenou rybou ostriežom, lososom či inými druhmi ryby. Typické pre región Savonia, najlepšie je navštíviť mesto Kuopio. Ale nieje to lacná záležitosť, 1kg tejto odbroty s ostriežom stojí cez 30€

Sobie mäso - v Laponsku nieje problém dať si napríklad soté alebo steak zo sobieho mäsa, toto som však neochutnal. Ale v ktoromkoľvek supermarkete zoženiete aj syrovú pomazánku s kúskami sobieho losa, myslím že to bola značka Philadelphia a bola fakt super