Priečne sedlo z Téryho chaty – jednodňová túra v objatí tatranských štítov

Tohtoročné leto bolo akési zvláštne, uplakané. Nepamätám si, kedy naposledy toľko pršalo. Možno to bola náhoda a možno to bol odraz výnimočnej situácie, ktorá nastala, keď sa ľudia na celej planéte zatvorili na dva mesiace doma. Ktovie… Z turistiky v niektorých kútoch Slovenska sa však stala taká malá lotéria. Bude zase pršať? Vydrží počasie aspoň jeden deň? Leto je však už len históriou a turistický hlad nám aspoň trochu pomohol utíšiť tohtoročný september. Krásne slnečné dni a letné teploty boli príjemnou náplasťou na mäknúce svaly bažiace po pohybe. Ani ja som nelenila a tentokrát som sa nechala zlákať túrou cez Priečne sedlo.

Priečne sedlo
Priečne sedlo

 

Kdesi som čítala, že ide o jednu z najnáročnejších túr vo Vysokých Tatrách. Treba si na ňu vyhradiť celý deň a nezabudnúť doma dobrú kondíciu. Odmenou však je krásna prechádzka v objatí tatranských štítov, ktorá ulahodí aj náročnejším turistom.

Hrebienok
Cestou na Zámkovského chatu

Z Hrebienka na Térynku

O štvrť na deväť ráno čakám s malou dušičkou pod Hrebienkom kamošku. Malú dušičku mám práve z informácie, že nás čaká náročná túra a ja som aj predchádzajúci deň strávila únavným šľapaním. Uvidíme. Ak sa na to nebudem cítiť, môžem to kedykoľvek otočiť. Na majsterku sveta sa hrať nebudem, hory si ma počkajú.

Dnes je to dámska jazda. Začíname trošku neskôr, ale deň je ešte stále dlhý a v batohu mám pre istotu aj teplé oblečenie a čelovku. Vyrážame na Hrebienok. Ešte sme len v polovičke cesty a už zhadzujeme vrstvy oblečenia. Do ďalšieho terénu nasadzujeme kraťasy a tričko a to ešte netušíme, že nič viac nám po celý deň nebude treba.

Z Hrebienka na Zámkovského chatu je to už poriadna tlačenica. Síce je pondelok, ale v utorok je sviatok a tak to mnohí využili a vzali si voľno. Hodinky ukazujú niečo po pol desiatej a z chaty už schádzajú aj horskí záchranári s nosidlami. Pre niekoho to bol dnes príliš rýchly koniec dňa...

Malá Studená dolina
Cesta na Térynku

 

Na chate nezastavujeme a ponáhľame sa ďalej po zelenej značke Malou Studenou dolinou smerom na Téryho chatu. Chceme si nahnať nejaký čas k dobru, predsa len nechceme schádzať domov za šera. Na Térynke som zatiaľ bola len v zime a skalnatý chodník a terén nepoznám. Keď prichádzame k posledným stúpaniam začínam cítiť miernu malátnosť. Nohy vládzu, hlava tiež. Skúšam teda orechovú tyčinku. Funguje! A práve si uvedomujem, že predchádzajúci deň som toho počas celodennej túry veľa nezjedla. Mám asi čosi ako energetický deficit. Zaháňam to ďalšou tyčinkou a malátnosť prechádza. Opäť veselo šľapem nahor. Teda veselo a celá upachtená. Zas až taká dobrá nie som :)

Na Térynke je veselo. Kopec ľudí, krásne výhľady, takmer bezoblačná obloha. Dávame si polhodinovú prestávku, ktorá nám ozaj padla vhod. Všeliek zvaný Kofola nám zase raz pomáha do ďalších kilometrov.

Teryho chata
Téryho chata

Priečne sedlo – krátke posedenie („postátie“) na pomedzí dvoch dolín

Pomaly, s cvakajúcim foťákom, opúšťame chatu a smerujeme ďalej po žltej smerom na Priečne sedlo. Je pol dvanástej a väčšina ľudí je už ďaleko pred nami. Nie je to však úplne na škodu. Aspoň sa vyhneme najväčšej tlačenici v sedle. Predsa len nerada stojím zavesená na reťaziach kdesi na skale, kým sa predo mnou pohnú ostatné turistické zad... hm, telá.

Prvé reťaze nás čakajú aj kúsok nad Térynkou. Vravím si, že to je nič, čo už len môže byť na tomto ťažké. To však nie je Priečne sedlo, ktoré sa nám ukáže až ďalej nad skalami :) Výhľad na sedlo a mravcov v podobe ľudí či ľudí v podobe mravcov vyzerá dramaticky. Napokon aj dramatickejšie ako výhľad už spod samotného sedla, kam sme sa dostali po spomínanej žltej značke. Pred sedlom je ešte jedno rázcestie, z ktorého sa dá prejsť po zelenej do Sedielka. Z diaľky vyzerá aj táto trasa zaujímavo a hlavne je takmer bez ľudí. Možno nabudúce.

Teryho chata
Veľké Spišské pleso nad Téryho chatou

 

Kým sa kocháme výhľadom, občerstvujeme a užívame si výhľady, skupinka ľudí pred nami je už celkom vysoko a tak máme reťaze a stupačky len pre seba. Na sedlo vedie miestami viacero reťazí. Pravá strana/cesta slúži na cestu nahor, ľavá nadol. Niekde sú stupačky, inde skôr skala a vždy sa kdesi objaví aj malá plošinka na oddych. Podľa môjho názoru nejde o technicky náročný terén. Je to možno taká ferrata C.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Túra na Priečne sedlo je jednou z najnáročnejších túr vo Vysokých Tatrách. Treba si na ňu vyhradiť celý deň a nezabudnúť doma dobrú kondíciu... ??? ? Lenka Kantorisova ---------------------------------------------------------- #priecnesedlo #viaferrata #climbing #mountains #mountainlife #womanmountain #mountainwoman #horolezectvo #horolezectvi #climbing #climbinglife #climbing_pictures_of_instagram #climbing_lovers #readyforadventure #pureslovakia #slovaknature #slovakadventures #slovenskehory #priroda #turistikanaslovensku #vysoketatry #hiking #naturelove #dobrodruhsk #mountainphoto #dnesnahorach #turistika #turistikanaslovensku #slovakia #slovakwoman

Príspevok, ktorý zdieľa dobrodruh.sk (@dobrodruh_sk), 30 Sep 2020 o 11:34 PDT

Ani to však netreba podceňovať. Čo je pre niekoho ľahké, pre iného môže byť celkom tvrdý oriešok. Pri zostupe sme takto predbiehali dievčinu, ktorá len ťažko dôverovala pevnosti reťazí a úchytov. Priečne sedlo
Stúpame na Priečne sedlo

A sme tam! Vrchol si užívame. Sme tu len my a neskôr nás dobieha mladý párik z Čiech. Miesta na státie tu pre viac ľudí aj tak nie je a tak sa navzájom pofotíme a začíname zostup. Kráčame stále po žltej až na Zbojnícku chatu, kde táto trasa končí. Zostup zo strany Zbojníckej chaty je omnoho jednoduchší. Len tak si poskakujem po skalách. Je krásne popoludnie a my máme celú trasu takmer len pre seba. Krásne výhľady do doliny, na plesá a štíty nás dnes sprevádzajú celý deň. Len ťažko sa dá nabažiť takýmto pohľadom.

Priečne sedlo
V Priečnom sedle

Veľkou Studenou dolinou späť na Hrebienok

Na Zbojničke je ešte celkom rušno, ale niet sa čo čudovať. Je ozaj krásny deň. Dnes toho ku šťastiu ani ja veľa nepotrebujem. Na chvíľku si sadnem k chate, dýcham príjemný teplý vzduch a kochám sa tieňovou hrou slnka a oblakov. Výnimočné divadlo.

Ďalej už pokračujeme Veľkou Studenou dolinou po modrej značke, ktorá nás vedie okolo Dlhého a Vareškovho plesa. Práve som si uvedomila, že dnes sme tých plies videli naozaj mnoho. Škoda, že som ich nespočítala, ale bolo ich určite viac ako 10. Z kosodreviny pomaly schádzame do lesa až prichádzame k rázcestiu nad Rainerovou chatou, pri ktorom sme ráno odbočovali na Zámkovského chatu. Odtiaľto nás čaká posledná asi pol hodinka po červenej späť na Hrebienok, odkiaľ schádzame do Starého Smokovca.

Zámkovského chata
Starolesnianske pleso

 

Neviem, čím to je, ale vôbec necítim únavu (ale to len kým nenastúpim do auta, kde po chvíli sedím „na zubára“ :)). Horský vzduch ma opäť dobil energiou.

  • DĹŽKA: 25 km a bezmála 1400 výškových metrov
  • ČAS: Celkovo sme na túre v pohodovom tempe strávili takmer 10 hodín aj s prestávkami
  • TRASA: Stary Smokovec - Hrebienok - Zamkovskeho chata - Teryho chata - Priecne sedlo - Zbojnicka chata - Hrebienok - Stary Smokovec