Náš výlet začal cestou do Čierneho balogu na lesnú železnicu, odparkovali sme hrčku* a ponáhľali sme sa na informácie, kde nám milá slečna poradila ktorú trať vybrať. Nakoniec sme sa rozhodli pre trať do skanzenu Vydrovo. Vláčik nás odviezol pomalým tempom až na konečnú, kde sme vystúpili a pomaly zišli k skanzenu. Lístok na vláčiku tam aj späť nás vyšiel pre dvoch 22 eur. Cestou tam vláčik nezastavuje na medzi zástavkách ale cestou naspäť už áno.
Vo Vydrove sme navštívili skanzen a nechali si opečiatkovať cestovateľský denník a potom sme počkali na vláčik smer Čierny Balog. Tam sme si zakúpili nulovú bankovku a opäť pečiatku do nášho denníka. Oproti železnici je zmrzlina tak sme skočili aj tam.
Rozhľadňa Zbojská
Cestou z Čierneho balogu sme sa zastavili na rozhľadni Zbojská, pri ktorej sme odstavili auto na druhej strane a miernym svahom sme za 10 minút boli pri rozhľadni. Pred nami išlo pár ľudí aj s malými deťmi. Avšak trochu ma zaráža, keď sme videli ako vyšiel nejaký pán s autom až k rozhľadni z ktorého vystúpili tri detí približne vo veku 6-8+.
- Z rozhľadne je veľmi pekný výhľad avšak rátajte so strmými schodami.
- Cestou k hrčke* sme sa zastavili na tradičných buchtách ktoré boli famózne.
Muránska planina
V sobotu sme sa rozhodli navštíviť Muránsku planinu na ktorej bol celkom veľký problém zaparkovať nakoľko podaktorí arogantní vodiči parkovali štýlom ja " parkujem a ostatní ma nezaujímajú". Odporúčam navštíviť Muránsku planinu v časoch 8-10:00 vtedy sú ešte sysle celkom aktívne nakoľko okolo 14:00 už väčšina zalieza.
Treba však dbať aj na pravidlá, pri krmení. Kŕmenie si môžete zakúpiť priamo na Muránskej planine, osviežiť sa čapovanou kofolou, kúpiť si suvenír alebo si dať dobrú zmrzlinu.
Pri samom príchode na Muránsku planinu sme mali tú možnosť v rámci dobrovoľného príspevku pohladkať a poťažkať si dravce. Najviac fascinoval malý BUBO, ktorý si išiel v nejakom rytme a hýbal hlavou ako na tanečnom parkete. Inými slovami išiel si svoje.
Musím podotknúť, že sa mi nepáčilo, že podaktorí ľudia sysle brali do rúk. Aj keď sa dajú pohladkať a kŕmiť nesmieme zabúdať, že sú to stále divoké zvieratá. Na planine je možné sa previezť v koči, ale aj kŕmiť somáre ktoré väčšinou jedia - "vysávajú" jedlo ktoré nezjedli tieto malé zvieratká.
Viadukt v Telgárte
Cestou z Muránskej planiny sme zamierili na známy viadukt v Telgárte. Ale ešte predtým sme sa zastavili na obed a na preslávené Depo café v Telgarte kde nám káva veľmi chutila.
No zaskočila ma čakacia doba 20 minút pri plnej obsadenosti. Ale keď ste na predĺženom víkende tak sa nemáte kam ponáhľať takže sme s chuťou počkali a vychutnali si kávu. Nafotili sme a nakrútili viadukt, poprechádzali sa a zamierili naspäť na ubytovanie.
No a v nedeľu nám to žiaľ moc nevyšlo a išli sme rovno domov.
- Všetky naše fotky nájdete na našom Instagrame a Facebooku a čoskoro pribudne aj jedno či dve videá na náš YouTube.
- hrčka*( Škoda Octavia)
