Ľudská zvedavosť nepozná hranice. Posúva nás vpred, častokrát i na okraj priepasti. Ale čo je jej spúšťačom? Čo nás motivuje riskovať aj vlastný život? Adrenalín? Pocit výnimočnosti? Túžba dokázať, čo nedokázal nik pred nami?
Willa Gadda, špičkového „ľadolezca“, poháňa vpred hľadanie odpovede na jednoduchú otázku: „Čo by sa stalo, ak by sme... ?“. Zvedavosť a vzrušenie z posúvania vlastných hraníc v sebe objavil už v mladom veku. Zaujalo ho hlavne ľadolezectvo. Vďaka svojej štíhlej postave sa už ako teenager dostal do skupiny starších jaskyniarov, ktorí ho radi brávali na výpravy. Samozrejme, veď sa dostal aj tam, kam fyzické predispozície ostatných nepustili.
O viac ako tri desaťročia neskôr, po svojich prvých skúsenostiach s jaskyniarstvom, opäť pocítil silnú zvedavosť objaviť čosi nové. Začal hľadať informácie o jaskyniach v ľadovcoch. Spolu s prof. Martinom Sharpom pracoval na výskume pod ľadovcom Athabasca. Ich spoločná práca priniesla vytúžené ovocie. Vnútri ľadovca objavili nové formy života.
Will však túžil zájsť ešte ďalej. Kontaktoval prof. Jasona Gulleyho, jedného zo špičkových svetových expertov na ľadovcové jaskyne. A tak vznikol unikátny projekt „Pod ľadom“.
A ľad sa topí
Grónsko sa topí. Doslova! Zhruba 70 % sladkej vody na Zemi sa nachádza v ľade. Z toho asi 10 % práve v Grónsku. Topením ľadovcov vznikajú tzv. ľadovcové rieky, ktoré sú zodpovedné za dvíhanie hladín svetových morí a oceánov. Väčšina povrchovej vody z ľadovcových riek mizne pod povrchom.
Čo presne sa deje s vodou vnútri ľadovca nie je úplne jasné. Je však jasné, že pôsobením vody sa ľad topí omnoho rýchlejšie. Jediným spôsobom ako zistiť presné dopady je preskúmať ľadovec zvnútra. Práve o to sa pokúsil prof. Jason Gulley spolu s Willom Gaddom.
Prvú cestu do Grónska podnikla dvojica v auguste 2018. Ľad bol však v tomto období kvôli vyšším teplotám nestály. Každým ďalším krokom mohlo dojsť k jeho uvoľneniu či k praskline. Lezenie sa preto javilo ako príliš riskantné a náročné. Po dôkladnej úvahe sa Will s Jasonom rozhodli navštíviť Grónsko ešte raz - v októbri.
Silný vietor, mrazivý vzduch a potápanie sa v ľadovej vode
Postaviť stan či nebodaj liezť, keď je vonku -30 ˚C nie je žiadna slasť. Existovať a pracovať v tak náročných podmienkach sa nedá bez dôkladnej prípravy. Okrem spomínaného si výskum vyžadoval aj potápanie. Teplota vody okolo 1 ˚C dala odvážlivcom poriadne zabrať.
Ľadovcové rieky vytvorili v samotnom ľadovci hlboké rokliny, do ktorých ľudská noha nikdy predtým nevkročila. Will a Jason podstúpili riziko a rozhodli sa do jednej z nich spustiť. Podľa predpokladov malo ísť len o vertikálny tunel v ľade. Prekvapením bola veľká „miestnosť“ na jej dne. Hladina vody sa tiež nachádzala v inej hĺbke ako sa predpokladalo. Z očakávaných 200 m bolo napokon 80 m. Príčinou bolo množstvo ľadových blokov, ktoré sa počas leta uvoľnili z okolitých ľadovcových stien. Ďalší dôkaz toho, že ľad v Grónsku sa topí rýchlejšie ako sa predpokladalo.
Aj menší blok ľadu by stačil na to, aby sa Will a Jason už nikdy nemohli vrátiť späť na povrch. Rozhodli sa preto uskutočniť ťažké ale dôležité rozhodnutie - z miesta čo najrýchlejšie utiecť. Aj napriek tomu získali vďaka tejto výprave množstvo dôležitých poznatkov, ktoré pomôžu zlepšiť chápanie procesu topenia ľadovcov vo svete. Na záver ostáva už len veriť, že dôjde aj k opatreniam, ktoré tento proces spomalia.
Zdroj foto: Red Bull content
