Patagónia, tip na výlet | Scénická cesta Carretera Austral

Do Patagónie, raja pre dobrodruhov sme sa vybrali lebo radi posúvame naše fyzické výkony na hranice možností a skúšame nepoznané. Jedným z našich cieľov bolo navštíviť málo známu, no medzi Čilanmi obľúbenú scénickú cestu Carretera Austral, ktorá vedie odľahlou časťou Čile cez územie plné ľadovcov, vodopádov a nekonečných hôr.

  • Požičať si auto alebo využiť zriedkavé autobusy sa nám zdalo príliš konvenčné a jednoduché, a tak sme sa vybrali stopom.

Myslím, že Patagónia nepotrebuje predstavenie, ale keby náhodou niekto nevedel... Patagónia je veľmi rozsiahla hornatá a riedko obývaná oblasť na území Čile a Argentíny, vyhľadávaná najmä dobrodružnými cestovateľmi pre jej prírodné krásy, neobmedzené lezecké, turistické a kajakárske možnosti.

Carretera Austral

Krása stopovania

Málokto však navštívi skryté poklady pozdĺž Carretery Austral, teda okrem mladých Čilanov. Pre nich je stopovanie cez Carreteru Austral bežným zážitkom cez letné prázdniny. A my sme sa k nim s radosťou pridali.

  • Nikdy predtým sme nestopovali, bolo to nové a vzrušujúce a tešili sme sa na nové skúsenosti.

Začali sme v mestečku Chaitén, ktoré v roku 2008 celé evakuovali keď po 9000 rokoch vybuchla sopka a neskôr ho ešte zaplavila rieka. Veľa domov je stále zasypaných a odvtedy tam je poloprázdno. Ráno sme sa so všetkými batohmi postavili na výjazdovú cestu z mesta, vystrčili palec pred každé okoloidúce auto s veľkým úsmevom na perách a čakali.

Pozdravili sme sa s cyklistom, ktorý nám zaprial veľa šťastia a najbližšie dva dni sme sa videli niekoľkokrát na ceste. Sebadôvera nám stúpla keď nám behom dvoch hodín zastavil mladý pár, Austrálčan a Čilanka. Veď keď už zastavilo jedno auto, určite zastaví aj ďalšie.

Po pár hodinách na ďalšej zastávke nám zastavila dodávka plná robotníkov, ktorí stavali novú asfaltovú cestu.

  • Väčšina Carretery Austral je ešte stále štrková cesta.

Vodič naznačil, že má plno, ale na korbe je miesta dosť a možme si naskočiť. Tak to bola iná sranda, na hrboľatej ceste nás natriasalo, skoro šiltovky ufúklo a toľko sme sa nasmiali, že sme mali ústa plné prachu.

Krásou stopovania je aj to, že okrem konverzácií so zaujímavými ľuďmi sme nikdy nevedeli, kde v ten deň skončíme. Vždy to záležalo na vodičoch, ktorí nás odviezli. My sme si rozložili stan na konci dňa kdekoľvek, a vždy sme boli obklopení horami.

Prvý deň bol úspešný, stopli sme si dve autá a napriek tomu, že v marci už začala jeseň a v horách je zima, v stane sme neumrzli. Ranná námraza na stane nás predsa nerozhodí.

Najdlhšia jazda s Čilanmi

Druhý deň sme mali už na ceste konkurenciu – ďalších stopárov.

  • Našťastie sme boli pri ceste prví a podľa stopárskej etikety, ktorú všetci na Carretere Austral dodržiavali, sme mali právo stáť na výjazde z mesta prví a ostatní sa roztrúsili pozdĺž cesty ďalej.

Výchádzajúcemu slnku celkom dlho trvalo výjsť ponad hory a nás zo studenej rannej hmly zachránili Čilania na karavane. Zlatá pani Flaviola nás ponúkla koláčom z Patagónskych černíc a začala konverzácia o Slovensku, Čile a zvyšku sveta. Spolu s Michalom sme spájali španielske slovíčka do ako-takých plynulých viet. Po španielsky rozumieme viac ako vieme rozprávať a Čile má od väčšiny krajín Južnej Ameriky špecifický prízvuk.

Mestečiek popri Carretere Austral je málo, ale malých obchodíkov dostatok. Najviac sa mi zaryla do pamäte benzínka, v ktorej sme si kúpili šišky. Chuťovo domáce slovenské šišky akurát že tieto boli vyrobené v Čile a my sme ich jedli s Čilanmi v Patagónii.

Po ôsmich hodinách nadchýňania sa jemne zasneženými horami sme vystúpili v národnom parku Queulat. Strávili sme v ňom tri dni počas ktorých sme obdivovali vodopád ústiaci z ľadovca a popíjali s mladým Čilanom ich národný drink Pisco. U mňa to bola láska na prvý hlt.

Queulat

  • Pisco je brandy vyrobené z fermentovanéj hroznovej šťavy a do Južnej Ameriky ho priniesli Španieli.

Peru a Čile sa dodnes hádajú kto je pôvodným výrobcom. Keďže my sme ho prvýkrát ochutnali v Čile a domáci tvrdil, že je to čilský nápoj, priklonili sme sa teda k Čile.

Opäť sme spali pod hviezdami a opäť sme boli obklopení ľadovcami. Kto by nemiloval Patagóniu?

Patagónia má všetko

Z národného parku Queulat odchádzame ohromení a s veľkými očakávaniami čo všetko v Patagónii ešte uvidíme a zažijeme. Prvých pár dní bolo viac než skvelých.

Stopujeme turistov z Francúzska a po krátkej chvíli sme zbadali vo fjorde delfína. Toho som tu teda vôbec neočakávala, prekvapenie to bolo pre všetkých.

Coyhaique - raj pre horských cyklistov?

Neskôr si rozkladáme piknik pri jazere, ako inak, s výhľadom na hory. Za lyžiarskym strediskom vchádzame do Coyhaique, najväčšieho mesta pozdĺž Carretery Austral s asi 50,000 obyvateľmi. Okolo mesta už nie sú také kamenisté hory a stretávame veľa cyklistov. Vyzerá to byť raj pre horských cyklistov.

V parku sa nám náhodne prihovára cestovateľ z Česka. Má v horách chatu a chodí do Čile na ryby. Keď je v Česku zima, ide do Čile kde je leto.

Z Coyhaique nás vezie Čilan Alfredo až do Villa Cerro Castillo. Vyhliadli sme si túru na horu pod ktorou sa z ľadovca vytvorilo tyrkysové jazero. Už zo stanu v kempe sme mali na horu výhľad. Bola to nezabudnuteľná celodenná túra s ďalekými výhľadmi na okolitú prírodu zavŕšená piknikom pri obrovskom prenádhernom jazere.

Cerro Castillo

Keď sme sa dostali do Puerto Rio Tranquilo, mysleli sme si, že viac nádhery na malom kúsku Zeme nemôže byť. Ale môže!

  • Jeden deň sme sa vybrali na celodennú túru po ľadovci Exploradores, tesne pod najvyššiu horu Patagónie San Valentin (4,058m), a my sme stáli iba v nadmorskej výške 200 metrov.

S mačkami na nohách sme sa zoznámili už v Peru pri horolezeckom výstupe, ale chodiť v nich po ľadom vytvorených vlnách niekoľko hodín bolo prekvapujúco náročné.

Exploradores

Keďže sme sa snažili striedať aktívny deň s oddychovým, výlet na loďke k mramorovým jaskyniam sa ukázal ako geniálny nápad. Nielenže sme sa plavili popri farebných mramorových jaskyniach, ale jazero General Carrera kde sa jaskyne nachádzajú má nezvyčajnú priezračnosť a neskutočnú tyrkysovú farbu.

Nasledujúce dni sme išli okolo niekoľkým jazier a riek v neuveriteľných modrých odtieňoch. Ponad hlavy plachtili kondori a na svahoch sa voľne pásli a pobehovali v obrovských skupinách stovky lám. Najväčšie stádo lám nás obkolesilo v parku Patagónia, ktorý založil spoluzakladateľ outdoorovej značky North Face - Douglas Tompkins, a z ktorého sa nedávno stal národný park.

Patagonia

Patagónia, ďakujeme

  • Dvojtýždňové putovanie po Carretere Austral skončilo v malej dedinke Villa O´Higgins. Tu sa oficiálne Carretera Austral s dĺžkou 1,240 km končí. 

Cestovatelia na autách sa musia otočiť lebo ďalej vedie už iba cesta loďkou pre peších a cyklistov.

Villa O´Higgins

Na druhej strane jazera je Argentína, kde nás čakal najťažší (peší!) 23 km prechod cez Čilsko-Argentínske hranice a naše stopovanie pokračovalo až po preslávený národný park Torres del Paine v Čile.

Prestopovali sme skoro 2,000 km cez Čilskú a Argentínsku Patagóniu, stretli mnoho domácich aj zahraničných milých ľudí (ktorým sa veľmi páčili slovenské suveníry, ktoré sme rozdávali) a videli toľko krásy, na ktorú budeme navždy vďačne spomínať. Dúfame, že sa niekedy do Patagónie ešte vrátime.

Bol to jeden z najkrajších zážitkov na našej ceste okolo sveta, ktorú môžete sledovať na našom blogu Travel with the Smile alebo Instagrame.