Stovky, denne možno aj tisícky návštevníkov, architektonicky nezaujímavá horská chata a vyšliapané skaly na vysokom hrebeni. Myslíte si, že ide o bežnú horskú chatu, z ktoréhokoľvek vysokohorského masívu v Európe? Nie.
- Takto to vyzerá na 1834 m vysokom vrchu Kehlsteins. Na mieste známom ako Kehlsteinhaus /anglicky Eagle`s Nest/, v slovenčine Orlie hniezdo. Na mieste kde stojí chata, ktorú dostal k svojím päťdesiatinám ako dar Adolf Hitler.
Pútnické miesto, alebo skryté túžby?
V podstate ma nič nelákalo navštíviť toto miesto. Musím sa priznať, že nie som fanúšikom vysokohorskej turistiky, dejiny nacistického Nemecka ma príliš neoslovujú a Adolf Hitler? Zbytočné komentovať. Napriek tomu som využil možnosť urobiť si výlet na Orlie hniezdo. A bol som... v hlbokých rozpakoch. Od skorých ranných hodín desiatky návštevníkov čakali na autobus, ktorý ich vyvezie pod vrchol Kehlstein-u na parkovisku v Berchtesgadene.
Pod vrcholom mix návštevníkov určite z celého sveta. Okolo samotnej chaty a na hrebeni prúd návštevníkov ako v obchodnom centre počas vopred ohlásených výpredajov. Keby sme boli na mieste nejakého svätého zjavenia, poviem si: „v pohode“, ibaže tu sme boli všetci kvôli pamiatke nacistického vodcu.
Neklamme si, nič iné okrem krásnych výhľadov do hlbokých údolí na tomto mieste nie je zaujímavé. Kvôli ničomu inému sem neprídu ani ostatní návštevníci. Rozumiem tomu, prečo sa navštevujú technické pamiatky – bunkre, odpaľovacie zariadenia rakiet, letiská, ale aj športoviská, rekreačné zariadenia spodobujúce nacistickú - totalitnú architektúru. Napriek tomu, že som si uvedomoval, že mnohí návštevníci toto miesto navštívia z čírej zvedavosti, aj tak by som bol zvedavý, pre koľkých je chata a pohľad z nej miestom pietnych spomienok.
Príbeh miesta Orlie hniezdo
Keď Martin Bormann, člen a vedúci nacistickej straníckej kancelárie NSDAP, ríšsky minister, pobočník a blízky spolupracovník Adolfa Hitlera, dostal nápad darovať svojmu vodcovi dar v podobe horskej chaty v horách, nikto mu neoponoval. Možno mnohí tušili, že to nie je dobrý nápad, ale Bormannove spoločenské postavenie bolo neotrasiteľné a jeho oponentom hrozila rýchla a občas aj bolestná smrť.
O Hitlerovi bolo totiž známe, že trpí závratmi, extrémne vysoké polohy príliš nepreferuje a od nástupu k moci sa u neho prehlbovala podozrievavosť a strach z miest, ktoré dovoľovali útok na jeho osobu. Napriek tomu sa v roku 1937 rozbehla stavba, ktorá počas trinástich mesiacov zamestnala dva a pol tisíca robotníkov.
- Desať z nich na stavbe zahynulo
Hitlerovo využívanie, správnejšie hitlerove návštevy chaty sú tak trochu rébusom. Zdroje, ktoré mapujú jej históriu hovoria o piatich až trinástich návštevách Führera. Počet nie je ustálený. Všetci sa však zhodujú v tom, že sa tu necítil bezpečne. Údajne ho prepadával strach, že na takom otvorenom mieste sa stane terčom leteckého útoku Spojencov. V skutočnosti sa chata nikdy nestala cieľom akejkoľvek bojovej operácie.
Architektúra, alebo nič moc, až na dve veci
Samotná horská chata nepredstavuje žiadne výnimočné architektonické dielo. V interiéri zaujme osemuholníková reprezentačné miestnosť, tzv. oktagon, dnes slúžiaca ako reštaurácia, krb, ktorý daroval Benito Mussolini svojmu nemeckému priateľovi a galéria, z ktorej je krásny výhľad cez veľké okná na okolitý masív berchtechsgádenských Álp.
Výnimočná je prístupová cesta
- Na 7 km dlhej trase prekonáva 800 výškových metrov, päť tunelov a otvára nádherné výhľady zo strmého svahu priamo do údolia.
O nádherný výhľad pôjde len v tom prípade, ak netrpíte závratmi. V opačnom prípade pôjde o dychberúci pohľad, ktorý vás bude nútiť zatvárať oči. Samotná cesta je od roku 1952 uzatvorená pre individuálnu dopravu. Pod Orlie hniezdo sa teda môžete dostať výhradne autobusmi špeciálne upravenými pre prudké stúpania a klesanie, alebo pešo. Podľa turistických informačných tabúľ trvá výstup 4 hodiny. Podľa osobných skúseností ľudí, ktorí dali prednosť vlastnej fyzickej sile, sa dá stihnúť za dve hodiny. Pod vrcholom sa nachádza druhá zaujímavosť.
Kamenný tunel s dĺžkou 124 metrov
Na konci je kruhová miestnosť zo všetkého najväčšmi pripomínajúca románsku rotundu a výťah, ktorého steny a strop sú obložené vysokolešteným bronzovým plechom. Dnes je to jediná ukážka nadštandardného prepychu.
O Berghofe, ktorý navštívil aj prezident Tiso
Berghof, horský dom, správnejšie horské sídlo neďaleko Orlieho hniezda, obľúbené miesto pobytu Adolfa Hitlera. Jozef Tiso ho navštívil 28. júla 1940. Veľa z neho neostalo. V roku 1945 sa stal cieľom leteckého útoku a čo nezničili bomby, padlo za obeť náložiam amerických ženijných vojsk. Berghof bol teda zničený. V Dokumentačnom stredisku Obersalzberg (Dokumentation Obersalzberg) sa dozviete, že vďaka Berghofu a jeho obľube, na tomto mieste prebiehala intenzívna výstavba podzemných bunkrov a krytov. Nikdy neboli úplne dokončené, aj tak však majú návštevníci možnosť si časť z nich prezrieť. V podstate ide o súčasť múzea, ktoré dokumentuje históriu tohto miesta od medzivojnového obdobia až do roku 1945.
Navštíviť, či nenavštíviť?
Asi navštíviť. Aj keď neviem povedať úplne presne prečo. Príroda je tu naozaj krásna. Ale taká je, v ktorejkoľvek alpskej oblasti. Ponuka na návštevu a plavbu po neďalekom jazere Kőnigsee je milá a príjemná, ničím však neprekvapí. Tak nám ostáva už len ten Hitler.
Je otázkou osobných pohnútok či takéto miesto navštíviť. Bola by z mojej strany hlúposť na tomto mieste moralizovať. V podstate mám len jedinú prosbu, ak budete brať na toto miesto deti, skúste im trochu zmysluplne vysvetliť, kto bol Hitler a čo všetko sa spája s jeho kariérou vodcu nemeckého národa.
