Majky Molnár. Mladý chalan, ktorý začal cestovať a spoznávať svet spôsobom mne veľmi sympatickým. Mať základný plán, dostatok času a ďalej sa nechať unášať na vlnách náhod. Inak povedané prijať, čo osud prinesie. Týmto spôsobom sa vybral Majky na dva mesiace do krajín Strednej Ázie, no aj do Iránu či Afganistanu. To ma zaujalo a tak vznikol nasledujúci rozhovor. Navyše, Majky Molnár bude dňa 5. júna hosťom v našej cestovateľskej klubovni Dobrodruh s besedou - Zbaľ sa a vypadni do Strednej Ázie!
Ahoj Majky. Povedz nám na začiatok niečo o sebe, ako si sa dostal k dobrodružnému cestovaniu?
Ahoj, prišlo to pekne postupne. Odrazilo sa to od cestovania s bajkom, kde som chodil na rôzne BMX súťaže a akcie. Začali sme chodiť na bajk tripy do cudzích krajín. Neskôr som zistil, že ma spoznávanie nových miest baví viac ako padanie v skateparkoch. Upustil som z extra batožiny, nechal bicykel doma a začal vyhľadávať čoraz menej dostupnejšie destinácie. Kvôli flexibilite som často išiel aj sám. Postupne som tak vyskúšal všetky možnosti ktoré cestovanie ponúka a našiel obľubu, ktorú ja opisujem ako – nízkonákladové cestovanie v rámci vlastného komfortu.
Nedávno si vydal knižného sprievodcu o cestovaní na vlastnú päsť. Trochu nám túto publikáciu popíš...
Áno. Je to kniha, na ktorú som veľmi hrdý. Knižka sa verím podarila. Má krásny nadčasový a funkčný dizajn. Neobsahuje zbytočné prvky a všetky potrebné informácie máš hneď v ruke. Spĺňa aj ten najpodstatnejší účel, keďže sa neplánuje vydať ako ebook, je malá a spratná. Môžeš ju tak zobrať všade so sebou, ako to robím aj ja. Pretože sám občas zabúdam názvy aplikácií či web stránok. Nájdeš ju pod názvom Zbaľ sa a vypadni! @zbal_sa_a_vypadni
V našej cestovaTeľskej klubovni Dobrodruh budeš mať 5. jˇúna prednášku o strednej Ázii. Ktoré krajiny si konkrétne navštívil a čo ťa inšpirovalo vycestovať práve do týchto oblastí?
Mám obrovskú záľubu v Číne, krajinách arabského sveta a všeobecne juhovýchodnej Ázie. Najprv som pobehal viac známe miesta, až ma zaujali krajiny Hodvábnej cesty. Predtým som sa vôbec nezaujímal o tento kraj sveta. Potom som si povedal - chcem vyraziť niekam, kde nič nepoznám. Teda, nie doslovne, nakoľko Hodvábna cesta je veľmi známa. Ale všeobecne o týchto krajinách som vedel málo. Tak som začal zisťovať aké sú možnosti, čo sa dopravy a víz týka. Postupne som pospájal body a vznikla 2 mesačná cesta od Iránu cez Uzbekistan, Afganistan, Tadžikistan, Kirgizsko až do Kazachstanu.
Čitateľov bude zaujímať, čo všetko bolo potrebné vyriešiť/zabezpečiť pred touto cestou?
Dopredu iba letenky a niektoré víza. Všetko sa začína od prvej letenky. Tú si zvolím podľa toho, ako mi príde najlogickejšie a jednoduchšie sa posúvať ďalej. Potom príde čas na víza. V Iráne som ich získal po prílete na letisku, do Uzbekistanu stačil pas, pretože boli zrušené. Tadžikistan som si žiadal online s permitom na Pamír, Kazachstan bol tiež bezvízový. Najkomplikovanejší bol Afganistan, kde som musel vytlačiť rôzne potvrdenia na vstup a opustenie krajiny, plán cesty, rezervácia ubytovania, výpis z účtu, výpis z registra trestov. Potom som musel ísť do Prahy na osobný pohovor, kde som zaplatil za víza, odovzdal cestovný pas a o 2 týždne sa vrátil pre pas už s nalepenými vízami.
Mal si aj rôzne dilemy o trase cesty?
Áno. Pomerne dlho som riešil, že sa presuniem cez Turkmenistan, kde sa udeľujú tranzitné víza. Bohužiaľ, nepustil ma budget a tiež skutočnosť, že víza sa vraj často zamietnu z neznámych dôvodov. To som si nemohol dovoliť. Rozsypal by sa mi celý plán na ostatných 5 krajín. Turkmenistan som preskočil a preletel do Azerbajdžanu, tam sme sa rozdelili s kamarátkou a ja som pokračoval letom do Uzbekistanu.
Obrovskou výhodou cestovania v týchto krajinách je, že ak si spravíš dobrú predstavu kedy a kde chceš byť, tak to super vychádza. Všetko sa dá vyriešiť na poslednú chvíľu. Na väčšie presuny si však musíš nechávať navyše dni. Najčastejšie som sa presúval autobusom a zdieľaným taxíkom. Je to najrýchlejšia, najpohodlnejšia a zároveň lacná doprava. Platí však, že odchod je až sa naplnia. Takže, často čakáš aj hodiny.
Skús nám opísať svoj najsilnejší zážitok z tejto cesty, prípadne miesta, ktoré sa ti najviac páčili...
Keďže sa jedná o dosť dlhú cestu plnú zážitkov, zvolím si z každého prvé, ktoré ma hneď teraz napadne. Najsilnejší bol jednoznačne Afganistan, tam som sa cítil ako tisíc rokov späť v čase. Niečo neopísateľne upokojujúce, zároveň adrenalín z vojnového stavu. Táto krajina sa mi extrémne zaryla do pamäte. Ďalej to boli krásne hory v Kirgizsku, nespočetne veľa možností na horskú turistiku. Divoké kone, ktoré sa len tak pasú vo voľnej prírode. Prespávanie v horských jurtách, ako u nás v horských chatkách. Čo určite nevynechať? Irán a jeho obyvateľov. Peržania sú neskutočne pohostinný národ a Couchsurfing v tejto krajine je obrovský zážitok. Dostane ťa na miesta, ktoré by si sám nenaplánoval. Dokonca, ak spravíš udalosti cez svoj profil a ľudia budú vidieť kedy a kde budeš, sami sa ti začnú ozývať a ty sa už len vezieš krajinou.
Bol si teda často v kontakte s miestnymi. aké si mal z nich pocity?
Najviac sympatickí boli Iránci, ale aj ostatné krajiny sa stavajú k turistom veľmi ochotne a nápomocne. Jazyková bariéra vôbec nie je problém. V Iráne skoro každý vedel po anglicky a v ostatných sa používa ruština, ktorú teda neovládam, ale rukou-nohou sme sa vždy pochopili. Čo sa týka jazykovej bariéry bol problém iba v Afganistane, tam sa bez miestneho kamaráta nedorozumieš. V krajine, v ktorej sa aj číslovky píšu inak, potrebuješ lokálca.
Čo ťa naopak naštvalo?
Ako jediné by som si ešte zanadával na Uzbeckých taxikárov, ktorí ma neustále chceli ošklbať a začínali vyjednávať na dvoj až trojnásobných cenách. Preto je veľmi dobré si vopred zistiť ceny.
Aký bol vlastne plán tvojej cesty?
Najprv sa priletelo na 2 týždne do Iránu, do Teheránu, kde som sa stretol s kamarátkou. Spravili sme si veľký okruh po krajine a rovnako sme aj odlietali z Teheránu do Baku. Tam sme sa rozdelili, ona išla domov a ja som pokračoval letecky do Uzbekistanu. Odtiaľ som sa pohyboval už len taxíkmi, autobusmi a vlakmi. V Uzbekistane som si spravil ďalší okruh, navštívil Afganistan a znova sa vrátil do Uzbekistanu, odkiaľ som pokračoval do Tadžikistanu. Cez oblasť Pamír som prešiel do Kirgizska, kde som si trocha pobehal po horách a pokračoval do Kazachstanu. Cestu som ukončil odletom z vtedy novo premenovaného hlavného mesta Astana na Nur Sultan.
Najviac negatívna skúsenosť? Alebo čomu sa radšej vyhnúť?
Tak tu ma napadne hneď ako prvé stopovanie na Pamíre. Nerobte to! Teda jedine, že máte fakt veľa času alebo šťastie. Ceny zdieľaných jeepov, ktorými sa viac ako tretina ľudí presúva, sú pomerne dostupné. Ja som plán stopovať nemal, ale ocitol som sa v situácií, keď som musel. Cestoval som cez niekoľko miest a usadlostí. V každej som sa nechal vyložiť na deň a ďalší znova pokračoval. Takto som vystúpil v Karakule pri jazere, kde bolo 5-6 domov, nejaké jurty a žiadna doprava. Nevedel som si zohnať odvoz, všetky autá, ktoré prechádzali boli plné. Tak som sa chytil a išiel pešo smerom do Kirgizska. Naozaj dlhé kilometre som sa prechádzal, až kým som rozložil stan, že idem spať. Zrovna vtedy prichádzal nákladiak, ktorý sa mi podarilo zastaviť a za drobné ma odviezol až do mesta Oš.
Ako by si porovnal tieto krajiny? V čom sú úplne odlišné (medzi sebou) alebo od Slovenska?
Ťažká otázka. Nakoľko sú odlišné úplne vo všetkom. Všeobecne najbližšie k nám je asi Kazachstan a Kirgizsko. Dostupnosť obchodov, vypísané ceny za služby, doprava, odchod vlakov na čas... a kopa iných drobností. V ostatných krajinách sa dosť funguje na trhoch, teda ťažko nájdeš supermarket a nám podobné potraviny. Všade sa zjednáva, aj tam kde je cena vypísaná, ale často je tak nízka, že sa ti nevyplatí tá námaha. Čo sa týka takých nezvyčajností, bizarností, čo u nás nedostaneš je kobylie a ťavie mlieko alebo mäso. Okrem Kirgizska, samá skala a štrk, málo zelene. Vysoké teploty v lete. Obyvatelia sú extrémne gýčoví, nosia kožené mokasíny, vyšperkované oblečenie, či tričká so zlatými motívmi. Veľa starších ľudí má zlaté zuby. Stále sa to tam považuje za symbol majetnosti alebo nejaká istota do budúcna.
Koľko ťa celá táto cesta stála, a popíš nám nejaké priemerné výdavky za dopravu/jedlo/ubytovanie, s čím počítať...
Ceny všetkých služieb a tovaru sú o dosť výrazne nižšie ako u nás. Nerád uvádzam konkrétne ceny, pretože tie už dnes nemusia byť vôbec aktuálne. Stredná Ázia sa však radí medzi najlacnejšie oblasti sveta. Mňa táto 2 mesačná cesta vyšla ďaleko pod 1500eur.
V ktorom ročnom období si navštívil túto dnes už veľmi populárnu oblasť?
Vybrať si správne obdobie je veľmi dôležité. Ja som išiel v mesiacoch jún-júl. Síce je to skoro najhorúcejšie obdobie na návštevu týchto krajín, ale tiež som nechcel mrznúť v horských oblastiach. Keďže som sa pohyboval vo výškových rozdieloch od 0 do 4000 metrov nad morom, teplotné rozdiely boli z týždňa na týždeň vždy iné. V Iráne, Uzbekistane a v Afganistane bolo extrémne horúco. V Tadžikistane na Pamíre mi bola zima, v Kirgizsku bolo veľmi príjemne a Kazachstan sa už ťahá na sever, tam bolo príjemné teplo.
Tvoj odkaz čitateľom Dobrodruha...
Spoznávajte svet akýmkoľvek spôsobom. Ďakujem pekne za rozhovor. V prípade záujmu ma môžete sledovať na IG @majky_style alebo @zbal_sa_a_vypadni
