Svet okolo nás sa mení či už sa nám to páči alebo nie. Spoločne s tým sa na scéne objavujú doposiaľ neznáme alebo v minulosti len zriedkavo viditeľné javy počasia, s ktorými sa v dnešnej dobe stretávame stále častejšie. Dá sa povedať, že ide o akúsi mutáciu doterajších klimatických prejavov, ktorá však môže v skutočnosti nabrať obludné formy. Takže o akých javoch sa tu vlastne rozprávame?
Jedným z nebezpečných javov počasia je tzv. ohnivé tornádo, ohňový vír alebo aj firenado, ktoré v sebe kombinuje tornádo a plameň. To môže vzniknúť napríklad pri ohnivej búrke a veľkých lesných a stepných požiaroch, ktoré dnes ohrozujú už nielen oblasti Austrálie, ale zasahujú aj na miestach za polárnym kruhom alebo ako sme mali možnosť vidieť minulý rok aj ďaleký Sibír. Ohnivé tornádo je nevyspytateľné a na rozdiel od klasického vzdušného víru je oveľa zložitejšie sa pred ním schovať alebo utiecť.
Klimatické zmeny so sebou prinášajú aj presun arktického prúdenia vzduchu do južnejšich oblastí, kde sa objavujú javy, ktoré boli v minulosti typické skôr pre oblasti okolo polárneho kruhu a severnejších území. Jedným z nich je polárny vír, oblasť nízkeho tlaku vzduchu vo vyšších vrstvách atmosféry, ktorá sa celoročne vyskytuje nad severným pólom, ale stále častejšie zasahuje aj juh, kde sa dočasne strieda s dýzovým prúdením. Z tohto dôvodu môže byť občas južnejšie väčšia zima než na akú sme boli zvyknutí a naopak v priestore okolo severného a južného pólu môže byť teplejšie ako obvykle. Napríklad na Antarktíde dokázali už tento rok namerať rekordne vysokú teplotu cez 20 stupňov Celzia.
Jedným z pojmov, pre ktoré existuje zatiaľ len anglické pomenovanie sú tzv. nor‘easters, búrky severovýchodného smeru, vyskytujúce sa pri východnom pobreží Kanady a Spojených štátov. Aj napriek tomu, že sú tieto búrky známe už celé storočia, rastúci rozdiel v teplotách golfského prúdu a vetrov plynúcich od východnej Kanady sa zosilňujú a sa dostávajú až na úroveň hurikánu.
Ľudia si taktiež stále častejšie pripomínajú meteorologické pojmy ako blizard, bombový cyklón, snehová búrka a podobne. Druhý zmienený jav sa prejavuje ako nárazový, teplota pri ňom môže poklesnúť za pár hodín až o desiatky stupňov a sprevádzať ho môže biela tma, snehové tornáda alebo krupobitie.
So zmienenou rastúcou teplotou polárnych oblastí sa zvyšuje tiež rýchlosť topenia permafrostu (permanentne zamrznutej pôdy) a ľadovcov, čo zasa spôsobuje zvýšenie hladiny oceánov. Hrozí tak, že niektoré známe ostrovy postupne úplne alebo čiastočne zmiznú z mapy sveta. Táto klimatická zmena ako jediná však môže prinášať aj niečo pozitívne. Vďaka topeniu sa logicky zmenšuje hrúbka zamrznutej pôdy a tá potom vydáva cenné nálezy, ktoré môžu vedcom priniesť nové pohľady na to, aká bola naša Zem v dávnych časoch. Jedným z takých nálezov je napríklad úplne zachovalý exemplár mamuta, ktorý sa po tisícky rokov ukrýval v zamrznutých sibírskych ľadoch.
Mení sa aj počet a oblasť výskytu búrok, ktoré už nebývajú výnimkou ani na takých miestach ako je Aljaška. Búrky zároveň bývajú nečakanejšie, prichádzajú bez varovania, dokonca „len“ blesk z čistého neba a to doslova. Jedným z fenoménov dneška je tzv. suchá búrka, keď sa blýska a hrmí bez dažďa, čo v oblastiach výskytu zvyšuje pravdepodobnosť požiarov. Niektorí experti vypočítali, že s každým oteplením klímy o jeden stupeň sa počet úderov bleskov zvyšuje o 12 percent.
O vetre a tornádach sme sa už zmienili, ale neuviedli sme, že postupne rastú zhluky vetrov a tornád. Tie sa pri 32 pozorovaných tornádach od 50. rokov 20. storočia zdvojnásobili. A zároveň ohrozujú hustejšie osídlené oblasti najmä Spojených štátov.
Vysoké a náhle zrážky potom vedú k vyššiemu výskytu bleskových záplav, ktoré síce často len pretečú, ale zanechávajú za sebou škody rovnaké ako bežné povodne. A to rozhodne nepoteší obyvateľstvo zasiahnutých oblastí.
Tieto a mnohé ďalšie javy sú teda stále častejšie a zasahujú do životov stále väčšieho počtu ľudí. Je na mieste sa obávať? A pomôže nám, ak sa k planéte začneme chovať zodpovednejšie alebo už bola prekročená pomyselná čiara a na svet okolo nás máme ako ľudstvo len obmedzený vplyv? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúsi odpovedať aj dokumentárny seriál Nevyspytateľné počasie, ktorý si môžete zapnúť od 20. marca o 19:00 na televíznej stanici Viasat Nature.