Taliansko je ako moja druhá domovina. Tá, v ktorej som vždy chcel žiť. Bol som tam viac krát ako by som vedel spočítať, takže som si hovoril, že to najlepšie som už videl. Neapol ma nikdy až tak nelákal, vždy som ho bral ako mesto, kde okrem Hamšíka a smetí nič nie je. A vlastne od februára, keď Marciáno odišiel k nudložrútom, už len tých smetí.
Nemohol som sa však viac mýliť a po 5 dňoch strávených v Neapole a jeho okolí môžem povedať, že vám zaručene ukradne srdce (a keď si nedáte pozor, tak aj peňaženku).
Okrem Neapolu som v piatok navštívil aj exotický ostrov Capri, kde som si dal pravú margharitu s výhľadom ala tutti i frutti, vyšplhal na najvyššiu miestnu horu a zablúdil v spleti komplikovaných uličiek. V sobotu som zasa vyliezol na Vezuv, vypotil pri tom asi 3 kýble a odfotil si výhľad na mesto (som si istý, že za tým oblakom hmly niekde bolo). No a v nedelu som sa vybral do mestečka Sorrento, kde som si požičal skúter ala Vespa (ibaže úplne iný) a vybral sa na Amalfiho pobrežie.
Tento článok vznikol aj vďaka CK DAKA. Ak sa vám nechce výlet do Kampánie organizovať na vlastnú päsť, CK DAKA robí do tejto oblasti hneď 2 zájazdy na predĺžený víkend (viac info na ich stránke).
Aby som však nerozprával len o mojich zážitkoch, pôjdem pekne poporade a pokúsim sa upustiť aj nejakú tu radu.
Neapol – Jedlo, pláž, jedlo, história, jedlo, jedlo… a zákusky
Po prílete a tranfere z letiska som veľmi ohúrený nebol. Moja prvá myšlienka bola “nepoplietol som si let a nepriletel do Bagdadu?!”. Aby som to ozrejmil – polorozpadnuté budovy, smeti, špinavé ulice a bordel. Ale ako sme sa približovali bližšie k centru, veci sa menili k lepšiemu. Po príchode do prístavu už to bolo o niečom úplne inom.
Ta rušná, hlučná a horkokrvná atmosféra Talianska je skrátka cítiť na každom rohu. Centrum žiadneho iného talianského mesta mi nepripadalo tak autenticky, ako práve Neapol. Napriek nepochybným záplavám turistov si to tu skrátka ešte stále drží svoju atmosféru.
To pravé miesto, kam chcete zamieriť, je ulica Via Toledo. Prejdite sa od metro stanice Dante dello Spirito Santo až po prístav a pokojne si dajte na čas a zablúďte aj do priľahlých uličiek. Ulica končí až pri námästí Piazza del Plebiscito. Navštívte aj Galleriu Umberto. Ak ste niekedy boli v Miláne, bude vám pripadať povedome. To asi preto, že to je jej presná kópia. Aby sme však boli fér, táto galéria bola prvá a kópia je tá v Miláne!
Zaujímavá je aj ulica Via Benedetto Croce a ďalšie, ktoré na ňu nadväzujú. Nájdete tu doslova stovky malých kaviarní, barov, obchodov so suvernýrmi, ale taktiež námestí a kostolov. Až budete pri prístave, zamierte aj ku pevnosti Nuevo. No a veľmi zaujímavá je aj lokalita východne od prístavu smerom ku Castel del’Ovo s plážami a promenádami.
A teraz k môjeh obľúbenej téme – jedlo. Allora! Nasledovné tipy nie sú úplne z mojej hlavy, ale od dievčaťa, ktoré tu žije dlhé roky:
- Najlepšia kaviareň a zákusky – IL Vero Bar del Professore
- Reštaurácie s pravou neapolskou kuchyňou – La Pignata, Antica Capri. Ak máte radi rizoto – Valú Toledo Risotteria. No a vo všeobecnosti sa oplatí v Neapole ochutnať rôzne druhy cestovín s morskými plodmi.
- Pizzerie – Di Michele, Di Matteo, Sorbillo
- Smažená pizza – miestna špecialita. Znie to síce absurdne, ale vyskúšajte a nebudete ľutovať! Tie najlepšie miesta sú Masardona a Sorbillo.
- Zákusky – jednoznačne Poppella, ale v okolí Via Toledo nájdete desiatky skvelých miest. Ochutnajte tradičnú neapolskú trojku: babá, sfogliatella riccia a pastiera. Ak zamierite na pláž, vypýtajte si v niektorom z bufetov taralli napoletani a k tomu pivo. Znie to zvláštne kombinovať sladké s pivom, ale tak sa to tu skrátka robí!
- Drinky: aj keď bratislavské paničky budú bažiť po tradičnom Spritze, vy určite ochutnajte miestnu pálenú špecialitu – Limoncello, vyrobenú z čerstvých citrónov. Vo väčšine reštaurácií ju dostanete ako prípitok zdarma pri platení, ale keby nie, tak si ju vypýtajte!
Capri – ostrov, ktorý je pekný
Aj keď podtitulok asi neznie veľmi nadšene, Capri sa mi páčilo. Z Neapolského prístavu môžete vyraziť na viacero krásnych ostrovov, no Capri je najväčší, najkrajší a… samozrejme najturistickejší. Nebudem vám to opisovať, fotky v galérii určite povedia viac. Poďme ale na pár praktických informácií:
Odchádza sa z Neapolského prístavu Porto de Napoli. Lístky na trajekt kúpite priamo v prístave (no pripravte sa na dlhé rady, najmä ak idete cez víkend, privstaňte si čo najskor aby ste sa im vyhli), ale aj cez internet. Nebuďte prekvapený vysokou cenou, spiatočný “biglietto” vás výjde v závislosti od času na takmer 50 eur. Plavba trvá zhruba 50 minút až hodinu, a odchody bývajú cca každú pol hodinu od skorého rána až do cca do 6, potom lode plávajú striedmejšie. Kompletný program a možnosť kúpiť lístky online (za náležitú prirážku) nájdete na https://www.capri.net/en/ferry-schedule
Priamo na ostrove bude vaša prvá zastávka smerovať z prístavu na námästie Piazzetta. Môžete sa tam vydať buď lanovkou alebo peši (cca 20 minút do strmého kopca – až vyjdete z prístavu zamierte doľava a hľadajte navigačné tabule). Až si vychutnáte zadostiučinenie a náležité výhľady, prejdete sa po uličkách a ochutnáte skvelú zmrzlinu Buonocore Gelateria, navštívte Augostové záhrady a následne zamierte na autobusovú zastávku na ulici Via Roma. Tam si najprv kúpte lístok v okienku a potom nastúpte na autobus smerom na Anacapri. Pripravte si foťáky, cestou bude čo fotiť! V Anacapri môžete použiť ďalšiu lanovku a nechať sa vyviesť na vrch najvyššieho bodu ostrova – Monte Solaro. Zaplatíte 12 eur, budete (opäť) stáť mega dlhú radu a popravde, výhľady z tohto miesta mi až také super neprišli v porovnaní s tými, ktoré uvidíte zo samotného Anacapri (viď nižšie).
Vezuv, Pompeje
Kto by si nechcel vyliesť na najnebezpečnejšiu sopku sveta? Nebezpečnú nie preto, že by bola tak aktívna, no preto, koľko ľudí je v jej priamom dosahu, a teda ohrození. Pompejčania by vedeli rozprávať.
- Pre tých, ktorí na hodine dejepisu nedávaki pozor – Pompeje sú archeologické nálezisko mesta, ktoré v roku 79 zasiahla, čiastočne zničila a pochovala pod 4 až 6 metrovou vrstvou popola erupcia sopky Vezuv. To je ten veľký kopec vzadu.
Priznám sa, navštíviť tieto miesta nebolo také jednoduhcé ako som očakával. Mnoho ľudí si berie prehnane drahý taxík (ktorým sa tu, mimochodom, vyhýbajte ako sa bude dať!), no ja som šiel vlakom. Zabralo to síce trochu plánovania, no s informáciami, ktoré vám teraz dám, to bude ízy.
- Ak ste v Neapole, dopravte sa na vlakovú stanicu Garibaldi a hľadajte linku Circumvesuviana (po vstupe cez hlavný vchod chodťe o poschodie nižšie a doprava). V okienku požiadajte o lístok na zastávku Pompei Scavi, mal by výsť okolo 3 eur. Pokojne kúpte rovno aj spiatočný, lístky nie sú časovo obmedzené a platia kedykoľvek ich označíte (čo treba urobiť pred nástupom na vlak). Vlaky chodia cca každú pol hodinu, cesta trvá okolo hodiny, a vopred upozorňujem, že veľký komfort neočakávajte. Vo vlaku nie je klimatizácia, býva extrémne prepchatý a zvykne meškať.
Pompeje sú obrovské nálezisko, takže si naň vyhraďte dostatok času. Ak ste ho chcete len narýchlo preletieť, 2,5 až 3 hodiny sú minimum. Ak sa rozhodnete požičať si audio guide, a naozaj sa o históriu tohto miesta aj zaujímať, potrebujete aspoň 4 či 5 hodín, no pokojne aj celý deň.
Na Vezuv sa dostanete z Pompejí autobusovou linkou prevádzkovanou EAV. Ak pôjdete od vlakovej stanice, hneď za východom zamierte doprava a hľadajte modrý autobus. Budú vás opelovať rôzni predajcovia zájazdov, no nevšímajte si ich a chodte priamo až kým po pravej ruke neuvidíte ticket office vlakovej stanice. Autobus má zastávku rovno oproti. Lístky sa kupujú priamo u vodiča, rozpis jázd nájdete tu, no veľmi sa naň nespoliehajte, často sa mení: https://www.visitpompeiivesuvius.com/en/bus-schedule
Po príchode na parkovisko Vezuv vám výstup na samotnýv vrchol zaberie len cca 30 minút a zvládne ho naozaj každý. Zhora si užijete skvelé výhľady a nájdete tu aj stánok s občerstvením. Čo dodať? Viac v galérii!
Amalfiho pobrežie
Pre mňa osobne zlatý klinec tohto tripu, ktorý som však brutálne podcenil. Myslel som si, že to dám za jeden deň. Plán bol vydať sa skoro ráno vlakom z Neapolu do Sorrenta (opäť linkou Circumvesuviana), tam si požičať skúter a previesť sa scénickou cestou cez ešte scénickejšie mestečká Positano, Praiano, Amalfi a Ravello.
To je vpohode, za jeden deň sa to dá. Nedá! Celá jazda po Amalfiho pobreží bola “ako z vlaku” a aby som to všetko stihol, sotva som si mohol dovoliť krátku zastávku. Odporúčam si len na Amalfiho pobrežie vyhradiť minimálne dva plné dni, nebudete ľutovať. No a na dopravu môžete buď použiť miestný autobus premávajúci zo Sorrenta do Ravella, alebo ak ste odvážnejší, požičajte si skúter či auto. Ja som si požičal skúter od Freeway Sorrento – http://www.freewaysorrento.com/en.
Záverom
To je odo mňa všetko. V tomto regióne sa dá toho nájsť ešte omnoho viac, a pokojne by som sa tu nebál stratiť aspoň na týždeň, no práca volá a ja so smútkom odchádzam. Určite sa však plánujem vrátiť, jedna návšteva nestačí! Či už sa vyberiete cez cestovnú kanceláriu DAKA, kde budete mať komplet servis alebo na vlastnú päsť, som si istý, že si tu prídete na svoje.
