Niekedy človek nemá náladu na preplnené, významné turistické hrebene. A tak som sa vybrala na opačnú, menej známu stranu Terchovej. Objavila som poklad. Skutočná samota, krásne výhľady a kopec zvierat.
Terchová (515) - Mravečník (995) - Pod Mravečníkom (760) - Káčerovci (735) - Pod Vojenným - (820) Kováčka - (840) - Holešova skala (846) - Kýčerka (863 ) - Okrúhlica (1076) - Javorinka (1180) - Jedľovinka (906) - Zázrivá
Ráno budíček 4:30, hodina čakania na stanici a hurá Terchová. Keď som vyšla z autobusu nechápala som ten extrémny teplotný rozdiel medzi Žilinou a Terchovou.
Ranný výstup na Mravečník bol dokonalý
Cesta vedie cez rozhľadňu Terchovské srdce kde väčšina ľudí aj skončí. Veľká chyba. O kúsok vyššie na vrchu si dávam raňajky so sýkorkami (ako zo Snehulienky) v zlatých ranných lúčoch s výhľadom na hrebeň Malej Fatry. Cesta pokračovala príjemne, žiadne extrémne kopce a nádherná príroda mi veľmi pripomínala nedotknutú Oravu.
Za Vojenným ma sklamala ťažba. Našťastie sa jednalo len malý úsek z celého dňa. Ako všade na Slovensku, chodníky boli zničené a bolo ich treba hľadať. Blatu sa nedalo vyhnúť a jedna moja topánka vážila hádam 2kg. Treba sa aj trošku zapotiť. Takže ma čakalo preliezanie podliezanie, obchádzanie. Stopy medvedíka po ktorých som šla hádam 20 minút ma tiež netešili. A keďže šiel mojím smerom, hlavu mi zamestnávali scenáre ako sa zachovám keď už k nemu prídem. Čo by som v tej chvíli dala za stopy dospelého medveďa.
Ťažba sa smerom na Holešovú skalu skončila
Konečne som mohla odbočiť. V rýchlochôdzi som zjedla jednu bagetu, spomaliť ma rozhodne ani nenapadlo. Ako som sa na lúke spamätala z rizika stretu s medveďom, prebehli predo mnou 4 dospelé diviaky s 3 mini diviačikmi ešte v pyžamkách. Môj manžel musel trpieť telefonáty typu: ,,a myslíš, že tam môžem ísť?". Heh dnes trošku adrenalín ale nakoniec som po pár minútach pozerania do kríkov pokračovala v ceste.
Čakala som v tejto oblasti veľa zvierat a málo ľudí. Ale veľa zvierat a žiadny ľudia to ma prekvapilo.
Nad Kýčerkou začali záplavy šafránu, nádhera také množstvo som ešte nevidela. Užívala som si pokoj, samotu a spev vtákov.
Kúsok pod Okruhlicou sa začalo prudké stúpanie a hlboký sneh. Bolo to neskutočne vyčerpávajúce. Strmo do kopca a neustále zabáranie miestami až po kolena, hľadanie cesty a žiadna stopa po ľudskej bytosti za posledné týždne. Rozhodne to malo svoje čaro. Pomalými krokmi som sa dostala do prírodnej rezervácie Javorinka kde sa ešte pridala spúšť po víchrici. Ale aj tak to má v PR vyzerať. Ako som sa dostala na vrchol rozhodla som sa pre dnes skončiť. Cesta inak pokračuje do prírodnej rezervácie Párač, na to však človek musí byť vybavený snežnicami (cesta ďalšie 4 hodiny).
Trošku sklamane, som začala schádzať do Zázrivej
Ešte som si spravila odbočku na vrch Jedľovinka, ktorý odporúčam ľuďom čo zvládnu len menšie túry a chcú si opiecť s príjemným výhľadom. Po takmer 7 hodinách a 25km som prišla do stredu Zázrivej.
Táto trasa bola tak trochu skúška zachovania pokoja a trpezlivosti ale zároveň ak chcete pokoj, pozorovať zvieratá a užiť si samotu nepoznám lepšie miesto. Dokonalý deň.
- Dĺžka: 25 kilometrov
- Čas: 7 hodín
