Na Moravu zvyčajne prechádzam cez hraničné priechody v Holíči, v Skalici, alebo v Kútoch. Veľmi málo po diaľnici. Zmena krajiny je do očí bijúca. Je to prechod medzi dvoma časťami Podunajskej monarchie, Rakúskom a Uhorskom, Zalitavskom a Predlitavskom. Tu je vidieť ten rozdiel v chápaní dediny ako sídelného miesta, ako miesta pre život, ako špecifického chápania urbanistickej kultúry nám blízkym a predsa vzdialeným národom Čechov a Moravanov. 
Náves, ako priestor v dedine
Myslím, že našťastie, sa do slovenčiny české označenie náves, neprekladá. V slovenčine ním rozumieme súčasť nákladného auta, ktorá sa naloží tovarom a „navesí sa“ za ťahač. V Čechách ide o dedinské centrum. Verejný priestor, okolo ktorého sú sústredené jednotlivé usadlosti, kostol alebo kaplnka. Veľkosť takéhoto centra môže pokojne dosiahnuť plochu futbalového ihriska a podľa jeho tvaru sa usudzuje na historické obdobie, kedy bola dedina založená.
Remeselnícke mestečká s právom trhu a poľnohospodárske usadlosti si vytvorili tieto „intímne“ priestory verejných zhromaždení typovo odlišné. Rovnako sa na ich zmenách až do konca 19. storočia, kedy ešte prevládalo drevo ako stavebný materiál domov, zvykli podpísať požiare. Ak vyhorela povedzme tretina domov v ničivom a rýchlo sa šíriacom ohni, tvar návsi sa prispôsobil novej výstavbe.
Stále však ostal čitateľný zelený voľný priestor, na ktorom sa odohrával komunitný život obce. Tu sa konali zhromaždenia, slávnosti, trhy, hry detí, škriepky dospelých, náhodné aj cielené stretnutia. Úžasný priestor, ktorý mi veľmi chýba vo väčšine slovenských dedín. Mestá a mestečká majú svoje námestia, ale na našich dedinách akoby sme sa zatvorili do dvorov.
V Strážnickom skanzene sa s takýmto charakterom dediny nestretnete. Ich múzeum je predsa len trochu inak koncipované.
O múzeu a jeho histórii
Múzeum vesnice jihovýchodní Moravy v Strážnici, čiže Múzeum dediny juhovýchodnej Moravy v Strážnici, ako by mal znieť korektný preklad v zmysle nášho jazykového zákona, začalo vznikať niekedy v 60.-tych rokoch 20. storočia. Najskôr ako myšlienka nadväzujúca na aktivity známe zo severnej Európy, neskôr ako študentská práca brnenských vysokoškolákov a od roku 1973 ako areál nachádzajúci sa na lúkach za Baťovým kanálom.
Moravský skanzen
Položím si otázku: moravský skanzen, aký si? Milý, jemný, trochu boubelkatý, slabúčko sladký, v pozadí cítiť dobré víno a niekde v slame schovanú slivoviců. Ja mám Moravu veľmi rád (darmo pamäť našich génov nezapriem, vzdialených, ale naozaj vzdialených predkov máme z Moravy). Preto mi je na Morave veľa vecí pekných. A pekný sa mi zdá aj ich skanzen. Mimochodom, som si vedomý toho, že by som mal korektne používať označenie múzeum dediny, lebo Skanzen je len jeden a používať označenie skanzen, nie je úplne správne. Ale toto nie je vedecká štúdia o kultúrnom dedičstve ... Z čisto technického hľadiska musím skonštatovať, že Múzeum vesnice jihovýchodní Moravy má veľmi dobre vybudovanú vstupnú halu a zabezpečenú sprievodcovskú službu.
