Múzeum leteckej a pozemnej techniky vo Vyškove na Morave

Keď si spomeniem na Muzeum letecké a pozemní techniky vo Vyškove na Morave, trochu sa usmievam. Nie posmešne, naopak, príjemne, hreje ma z toho niekde uprostred hrude. Je úžasné si spomenúť na to, ako z mála, pri skutočnej skromnosti, dokážu urobiť ľudia veľa. Na Morave sa rozhodli ťažiť zo svojej leteckej a vojenskej histórie a s týmto cieľom otvoriť múzeum, hoc aj v záhrade. Áno, áno, myslím na Kunovice[1]. Pri továrni, na zelenej lúke, tak podobnej záhrade, otvorili letecké múzeum. Vo Vyškove na Morave, v meste, ktoré po dobu Československej republiky, či už bola ľudová, socialistická, federatívna, bolo známe svojím vojenským školstvom, otvorili múzeum. Skoro ako v záhrade. Jednoducho uchovať dedičstvo, prezentovať čosi na čom nám záležalo, niečo, čo ľudia fungujúci v múzeu, respektíve v jeho združení našli sami, bolo dosť silným pnutím, aby našli priestor (dosť veľký priestor) a tu uchovali stroje, ktoré znamenali „mier na zemi“. Hoci ho svojou existenciou ohrozovali. Vo Vyškove majú zväčša bojovú techniku socialistického tábora. Ale nielen ju. Nadace letecké historické společnosti šla ďalej. V jednoduchej hale a pod prístreškom uvidíte výsledky ich práce, ktorú vo svete označujú ako battlefield archeology. Archeológia bojového poľa. Vykopané zbytky havarovaných lietadiel z 2. svetovej vojny. Messerschmitt Bf-109, Focke-Wulf FW-190, Wellington Mk.X, B-17, Iljušin IL-2, IL-10, všetky tu nájdete. Pre trochu menej zorientovaných, prezentujú aj ich pôvodnú podobu vo forme plastikových modelov. Vyjadrím sa ako modelár: krásna práca.

Kedy a ako?

Kedy a ako múzeum vzniklo? Začalo to spomínanou Nadáciou leteckej historickej spoločnosti. V roku 1974 sa dala dokop,y skupina nadšencov historickej techniky a pamätníkov vojny. Spolu začali pátrať po troskách lietadiel a vďaka Zbrojovke Vyškov, sústreďovať ich na jedno miesto. Vzbudili pozornosť redakcie „Zápisník“ (teraz by som rád zavesil do tohto článku anketu: Kto si pamätá Zápisník? Geniálny „armádny“ časopis. Výborné články a každé dva týždne jedna sci-fi poviedka zo svetovej tvorby) a Nadácii sa otvorila cesta dohľadať informácie o padlých bojovníkoch, prípadne kontaktovať pozostalých.

Veci trochu skomplikovala Veľká nežná novembrová revolúcia. Šťastnou pomocou rektora Vysokej vojenskej školy vo Vyškove prof. Ing. Kamila Kollerta a ministra obrany Českej a Slovenskej federatívnej republiky Miroslavovi Vacka sa v roku 1993 Nadácia dostala k zapožičaniu priestoru, na ktorého ploche prezentuje svoje exponáty. Ak si to správne pamätám, tak lietajúcich strojov je tu asi 35 a pozemnej techniky viac ako 20 kusov. To som nepočítal delá! V tých sa vyznám, vlastne nevyznám, tak som ich ani nepočítal. Dosť na to, aby ste pár hodín mali okolo čoho chodiť a na čo sa pozerať.

Čo tu vidieť

Pred návštevou akéhokoľvek múzea je toto najťažšia výzva. Čo v múzeu vidieť! Moje preferencie prezradím a čo – to o nich napíšem. Niečo všeobecne. Kolesová technika, pásová technika, zbrane, pomocná technika (rozumej všehochuť čohokoľvek, čo armáda môže potrebovať). Opisovať tieto kategórie, by bolo na samostatného sprievodcu múzeom. Len na okraj spomeniem, že tu uvidíte napríklad VAZ 135 (hneď v dvoch verziách). Auto je tak veľké, že máte pocit, ako by ste dostali dedinskú chalupu na osem kolies. Nie je sa ani čo čudovať, to auto má dva motory a celkovú hmotnosť asi 20 ton. Takýchto prekvapení, ale asi trochu menších tu uvidíte viac.

Čo zaujalo mňa

MiG 23. čiže Flogger A s meniteľnou symetriou krídiel (tie krídla sa počas letu mohli stiahnuť a vysunúť)

Stretnutie s MiG 23[2] oživilo moje spomienky na krásne päťzväzkové dielo Václava Němečka Vojenská letadla. Vyhľadal som piate pokračovanie[3], aby som si prečítal, čo sa pred mnohými a mnohými rokmi o tomto stroji písalo. A zistil som, že nič. Najstručnejšia kapitola knihy nesie názov Sovětské stíhací typy. Darmo, darmo, socialistický blok chránil svoje vojenské tajomstvá. Z toho mála, čo pán Němeček uviedol vyplýva, že „dvadsaťtrojku“ Sovieti predstavili v roku 1967 na prehliadke v Domodeve. Okamžite po nich chňapli odberatelia z Alžírska, Etiópie, Líbye, Indie a Sýrii. Samozrejme plus „socblok“ východnej Európy. „Vnější sklopná střední část křídla MiGu-23 je vybavena účinnými prostředky pro zvýšení vztlaku, takže letouny mohou využívat i letiště starší generace, která byla svými rozměry vhodná pro MiGy-15 a vůbec stroje starší generace“[4]. Táto informácia je veľmi dôležitá. Komunisti v Sovietskom zväze vyvinuli vcelku moderné a zaujímavé lietadlo, ktoré bolo schopné operovať z letísk nízkej kvality. Tá bola charakteristická pre letiská spriatelených krajín tretieho sveta. V roku 1967 mali lietadlo, ktoré mohlo rolovať po rovnakých dráhach vo dvojici s MiG 15, lietadlom o dvadsať rokov starším, ktorého vývoj začal niekedy na konci 2. svetovej vojny a nepríjemne prekvapil Američanov v Kórei. Technologický pokrok? Ani nie. Je to trochu ako rozprávanie o tom, že USA investovalo nemalé finančné prostriedky do vývoja pera schopného písať v beztiažovom stave. Rusi si zobrali do vesmíru ceruzky.

Dovolím si ešte jedno odbočenie. V tomto roku, rok 2024, sme uvítali na Slovensku prvé dve moderné stíhačky F 16 americkej proveniencie. Budú niesť výsostné znaky Slovenskej republiky. Spomínajú sa už v citovej knihe Václava Němečka. Svetu ich totiž predstavili v roku 1974[5]. My ich pri príležitosti ich úspešnej 50 ročnej kariéry zavádzame do našej výzbroje.

Luna 2

K tomuto stroju sa mi viažu spomienky z detstva. V Bratislave na Hollého ulici býval modelársky obchod. Často v ňom ponúkali modely východonemeckej spoločnosti Espewe Modelle. Medzi nimi 2K6 Luna 2 (katalog č.70). Taktický raketový komplex umiestnený na pásovom podvozku PT-76. V mojich hrách nefungoval ani tak ako zbraň, skôr ako kozmické výskumné vozidlo. Krásny model. Po dlhých rokoch sa mi výrazne pripomenul, keď sme so synom navštívili Javor 51[6] pri Plzni. Úložisko jadrových zbraní. Sovieti sem tieto stroje na krátky čas umiestnili. Šlo totiž o odpaľovacie zariadenie, v ktorom sa mohli použiť aj nukleárne hlavice. Pomerne skoro ho nahradil úspešnejší komplex 9K52 Luna M. Luna 2 vo Vyškove žiadnu sci-fi nepripomína. Je to relatívne malý stroj s relatívne malou raketou. Má nový náter a v rámci svojich možností, ak sa to dá tak povedať, vyzerá naozaj pekne.

Fitter A, ale aj Moujik (ako by tí anglofónny nevedeli povedať „mužík“)

Tie čudne znejúce slová sú kódovým označením NATO pre lietadlá Su-7[7] v jednomiestnej a v dvojmiestnej verzii. K tomu doplním, že som nikde nevidel na jednom mieste toľko Su 7-mičiek, ako práve tu. Československo sa v roku 1963 stalo prvým zahraničným užívateľom tohto typu stíhacích bombardérov a útočných lietadiel. Mimochodom ako bombardér bol od samého začiatku mienený súčasne ako nosič jadrových zbraní. Socialistická vlasť Čechov a Slovákov prevádzkovala 64 Su-7BM, 31 Su-7BKL a Su-7U. Pri výkone služby bolo stratených 30 lietadiel pri nehodách a posledné vyradili zo služby v roku 1990.

Odbočím k mojím obľúbeným modelárskym témam. Su-7 BKL/BKM sa objavil v produkcii československého výrobcu OEZ[8] na trhu v mierke 1:48 v roku 1989. Tento typ lietadla, v tejto mierke, v tábore diktatúry proletariátu, to bolo ako sedemnásť zlatých medailí na letných olympijských hrách. Nádherný model. Ešte aj ja, ktorý som výrazne preferoval skôr druhú svetovú vojnu, a dnes už asi v najstavanejšej mierke 1:48, som si „užíval“ modely Směr z 1. sv. vojny, som si ho okamžite kúpil. Jednoducho bola to „rúra“ (označenie pre prúdové lietadlá), ktorú každý chcel mať doma. Možno 80, hádam aj 90% modelov sa v tých časoch vyrábalo v mierke 1:72. Boli to pekné modely. Len trošku malinkaté. V mierke 1:48 už vyzerali modely neskutočne impozantne.

Skôr ako sa na návštevu vydáte

Skúste si toho naplánovať trochu viac. Nie, že by toto múzeum bolo málo, ale keď sa Slovák vyberie na Moravu ... tak zistí, že v blízkom okolí je priepasť Macocha a Punkevní jeskyně, veterný mlyn v Ruprechtove[9] a v Rudiciach[10], múzeum (múzeum Vyškovska) venované cestovateľovi Aloisovi Musilovi[11] a samozrejme mesto Brno.