Mojich 2020 míl 1000 | Miles Adventure 2023

Čo je vlastne 1000 Miles Adventure? Zakladateľom pretekov je extrémny biker a dobrodruh Jan Kopka. Tieto preteky odštartovali prvýkrát 3.júla 2011 a zúčastnilo sa ich 89 pretekárov z troch štátov. Odvtedy sa na začiatku leta vyráža striedavo z východu Slovenska na západ Čech a naopak.

V párnych rokoch sa štartuje z najvýchodnejšieho miesta Slovenska z Novej Sedlice a cieľ je v najzápadnejšom mieste Česka v Hraniciach u Aše. Presná dĺžka pretekov daná až po stanovení presnej trasy v danom roku, je to približne 1000 míľ ( cca 1600 km ). Preteky sú určené pre horské bicykle, bežcov, kolobežkárov a všetkých, ktorí sú ochotní pohybovať sa na trase pomocou vlastnej sily a vybraným spôsobom sa pokúsia danú trasu zvládnuť. Trasa je pevne daná, ale nie je značená, na webe je umiestnená približná podoba trasy, presnú trasu dostanú pretekári elektronicky vo formáte pre GPS prístroje asi týždeň pred štartom pretekov.

Po každom ročníku sa usporiada pre účastníkov pretekov afterparty, na ktorej sa spomína, plánuje... Na takomto stretnutí roku 2019 bolo oznámené, že v roku 2020, kedy sa odštartuje 10. ročník, budú môcť pretekári zdolať i trasu dlhú 2020 míľ.

Vtedy som ani len nepomyslel, že by som niečo také šiel. Ale nikdy nehovor nikdy  a kto ma pozná, vie, že toto bola pre mňa veľká výzva...

Prišiel však Covid a štart sa odkladal z roka na rok, až prišiel rok 2022...Na Silvestra som sa skúsil o polnoci prihlásiť a podarilo sa . Výzva sa stala realitou, bol som v štartovej listine pretekov na trasu 2020 míľ. A začala moja príprava... 1000 míľ som už zdolal, ale uvedomoval som si, že dvojnásobná trasa bude záťaž nielen na kondíciu, ale i na psychiku...

1.7.2023 už sedím vo vlaku a odchádzam do Hranic u Aše, kde bude 2.7.2023 o 15:00 štart.

1000 Miles Adventure 2023

Severná trasa 1.deň

Konečne deň štartu. Dokonca aj počasie bolo dobre - nepršalo. Tento deň bol ciel dostať sa po Boží Dar – 140km od štartu. Ale ako to býva, ja som chcel , no nohy rozhodli inak. Ešte pred Kraslicami prišli kŕče a len vďaka tabletkám od Jirku Mildorfa som prešiel aspoň 116 km a prespal u Maringotky.

2.deň

Ráno vstávam pred piatou, balím pelech a vyrážam smer Boží Dar. V Božom dare okupujem prvú pumpu po ceste. Dopĺňam vodu, dávam kávu , sendvič a takto posilnený, hor sa tlačiť bicykel po lyžiarskom svahu.

Taká ranná rozcvička . Za Božím Darom sa dostávam na Klínovec a nabieham na cestičku cez trail park. Tento trail je ľahký tak som si ho aj patrične užil. Tento rok sa zmenila aj trasa okolo vodnej nádrže Fláje. Nešlo sa cez hnusné korene , ale peknou cestou okolo nádrže. Po 159 km bolo načase rozložiť spanie. Bolo teplo, dážď nehlásili, tak stačilo spať pod širákom.

3.deň

Budíček opäť o 4:30 . Takto to pôjde skoro celé Míle. O 5:00 už veselo točím smer Děčínský Sněžník. Veľmi som sa nezdržoval a šiel tak rýchlo, ako to len dalo. Chcel som čo najskôr stihnúť prevoz kompou cez Labe z nemeckej strany do Hřenska. Ale tá rýchla jazda sa veľmi nevyplatila, čo čert nechcel, „zakufroval som“ a musel som sa o hodný kus vrátiť... no čo už... nabudúce radšej v duchu hesla „ pomaly ďalej zájdeš“ . Kompa mi ušla, tak som si musel počkať až sa otočí. V bruchu mi už vyhrával celý orchester... V Hřensku som si to namieril rovno do potravin, ktoré sú dobre známe všetkým míliarom, tu sedel už Petr Michel. Na rozdiel odo mňa už mal plné brucho. Trošku sme pokecali a ja som rýchlo vyrazil vpred s tým , že sa vidíme u nich doma v Starých Křečanoch na neoficialnej podpore. Na rozhľadni Tanečnica bola prvá rýchla sprcha po troch dňoch. Dal som si len polievku, veď na podpore u Michelu si zase niečo zajem... Podporu sa mi podarilo minúť ( žeby technika sklamala  ) a skončil som v Lúčnom bare pri Kamennej Hôrke. Z hrnca som vyškriabal posledné zvyšky polievky, preložil to jedným pivom a šiel spať.

4.deň

Ráno začínam už o 4:00, teplomer ukazuje 16°C, vyzerá, že deň bude veľmi teplý. Na CP1 dorazím o 13:42 na 55 mieste. Nemám v úmysle sa tu zdržiavať, ale lejak rozhodol ináč. Natlačím do seba plný tanier špagiet, dobijem trošku batérie a hneď po lejaku dvíham kotvu. Dnes bol cieľ dostať sa do Harrachova ešte za svetla, stihnúť večeru a posunúť sa ešte čo najďalej. Podarilo sa. Večeru v Harrachove stíham 30min. pred zatvorením kuchyne. Teplá večera a k tomu 14 - tka pivo plní svoj účel. Pred zotmením som dorazil do hotela Štupmovka , kde sa na terase už rozkladali na spanie míliari. Na radu personálu som sa presunul na recepciu a ustlal som si pekne v teple na lavici.

5.deň

Ráno opäť skorý budíček... A ani neviem ako a bol som na Výrovke. Rýchly zjazd po asfaltke a namieril som si to rovno do reštaurácie v Peci pod Sněžkou. Samozrejme, tu už sedí parta míliarov. Ja dávam skorý obed, dopĺňam vodu a dvíham kotvu. Horní Malá Úpa – tu je prechod na poľsku stranu. Cestu poznám, len sa mi zdala tentokrát nejaká dlhá. Nie a nie sa dostať späť do ČR. Nakoniec preletím hranicu do ČR (Královecký Špičák ), aby som sa opäť ocitol v Poľsku . Tento deň ešte stíham Adršpách, Teplice nad Metují. O polnoci končím na neoficiálnej podpore v Martínkoviciach a ustielam si v prístrešku na povale, kde spokojne spí už jeden míliar a možno aj zopár bĺch  

6.deň

O 4:30 dávam už raňajky na podpore v Martínkoviciach, doplním vodu a vyrážam. Dlho som sa v ČR nezdržal a po pár km sa ocitám zase v Poľsku. Neviem, čím to bolo, ale tá cesta na poľskej strane sa mi zdala opäť nejaká dlhá. Nakoniec sa vynorím na českej strane v Orlických horách. Nemohol som sa už dočkať , kedy dorazím na Šerlich a na Masarykovej chate si dám niečo pod zub. Na každých Míliach som sa tu zastavil. Do Velkej Deštnej odchádzam s plným bruchom. Na Haničke pofotím nejaký ten bunker a trielim do Českých Petrovic na neoficiálnu podporu , ktorú robí každý rok na svojej chalupe Miro Hulka. Sekaná, kávička a rýchlo preč. Ono sa tu dobre sedí a to môže byť nebezpečné . Pôvodne som chcel spať v prístrešku na Slamníku. Prichádzam sem niečo po polnoci. Z prístrešku sa už ozýva chrapot. Spí tu už zopár míliarov. Tak tu spať nebudem. Mením batérie v navigačke, obliekam nepremokavé nohavice, ktoré mi zároveň slúžia aj ako ochrana pred vetrom. Ono je tu trošku chladno a čaká ma zjazd. Zastavujem až v prístrešku U sedmi cest. Niečo pojem a rozhodujem sa ísť ešte kusok ďalej. Prístrešok bol na spanie veľmi malý . Nocujem na návrší. Terasa chaty musela stačiť.

7.deň

Na Paprsok prichádzam o 7:30, dávam skromné raňajky zo svojich zásob. Na CP do Františkova to už je len kúsok, tak vydržím. V Brannej pred CP zastavujem v potravinách a dokupujem zásoby.

Na CP prichádzam 8.7.2023 o 9:29 na 50 mieste. Tu sa zdržím trošku dlhšie. Odovzdáva sa tu navigácia na kontrolu trasy, dobíja sa tracker, baterky. Konečne dávam riadnu sprchu. V reštaurácií ešte stíham dokonca aj raňajky. CP opúšťam v dobrej nálade o 11:10 hod. Keby som vedel, aké tlačenie ma bude čakať na Dlouhé Stráně, tak by ma dobrá nálada rýchlo prešla. V Koutoch nad Deštnou ma navigácia zle nasmeruje  a ja sa vraciam späť na CP do Františkova. To iste sa mi stalo v roku 2019, ale z opačnej strany ( že dvakrát do tej istej vody nevkročíš  ). Našťastie je to len kúsok. Hneď sa vraciam a nachádzam tú správnu cestu nádherného tlačenia strmo hore. Turisti sa nestačia diviť. Bufet pod nádržou stíham tak - tak. Doplním vodu , vynesiem bicykel po tých pár schodoch a už sa len kochám výhľadom počas chôdze okolo nádrže, tu sa nesmie jazdiť na bicykli. Potom už len zjazdík dolu - cez Jeseníky, pretínam zjazdovku v Karlove pod Pradědem. Je tu príjemne teplo . Dobre by sa tu spalo len je ešte málo hodín, tak pokračujem ďalej. Končím až nad Novou Pláňou pri balíkoch sena. Tu je pre istotu zase príjemne chladno .

8.deň

Ráno je dosť chladno a veľmi sa mi zo spacáka nechce. Ešte ani nestihnem naskočiť na bicykel a už ma predbieha Jaro Křížka, s ktorým sa takto budeme predbiehať až do cieľa v Novej Sedlici. V obci Dvorce nakupujem niečo do zásob a na autobusovej zastávke dávam raňajky. Vo Vizoviciach zastavujem na malé večerné občerstvenie v kebabe. Dávam len hranolky na lavičke. Dobieha ma Jaro Křížka, ktorého som zase ja niekde cestou predbehol. Tu nás „spovedá“ predavač- nejaký Turek , kam ideme, ako dlho ideme, a zaujíma sa, či budeme mať cestou aj nejaké baby. Na poslednú otázku som mu dal čuchnúť k môjmu dresu a hneď uznal , že baby nebudú  . Po prejdení Vizovických vrchov nachádzam v obci Vysoké Pole super prístrešok , tak tu končím a nocujem.

9.deň

Ráno v Štítnej nad Vláři sa znovu stretávam s Jarom a spoločne okupujeme miestnu COOP Jednotu. Rýchle raňajky a už švihám na CP3 do Opatovej pri Trenčíne. Brodím cez Váh, kde sa trošku umyjem a preperiem zopár vecí. Hneď za mnou brodí aj Jaro. Na CP dáme míliarske jedlo – chlieb s masťou a pivo od sponzora. Na pumpe v Opatovej zastavujeme ešte na kávu. Potom nás už čakajú kopčeky až na Homôlku, kde sa k nám pridal aj Petr Miklenda. Zostávame tu noc.

10.deň

Ráno vyrážame spoločne do Čavoja, kde v potravinách dopĺňame zásoby. Čaka nás tlačenie na Maguru. Ja tlačím ako posledný. Aspoň môžem nahlas nadávať. Konečne hore. Stúpanie vraj malo okolo 21%. Prechádzam cez Štyri chotáre, Trenčianske Teplice , kde sa osviežujem zmrzlinou a kávou pred stúpaním na Kráľovu studňu. Pri stúpaní zase predbieham Jardu, ktorý si dáva pauzu v kríčkoch . Vonku pekne hreje a ja sa teším, ako si dám v hoteli Kráľova Studňa chladenú kofolu. Nemali a ani žiadne chladene nealko. Beriem teplu vineu do fliaš a dávam aspoň jedno chladené pivo. Ešte kúsok potlačím a som hore na Krížnej.

Pri zjazde z Krížnej strácam fľašu ústnej vody , ktorú už nejaký čas vozím vo vrecku dresu. Medvede si tam ešte teraz robia ústnu hygienu . V pohode stíham do Liptovskej Osady , kde si beriem ubytovanie v penzióne. Nočný zákaz jazdenia ma aj tak nepustí ďalej.

11.deň

Ráno sa stretávam zase s Jarom a Petrom. Aj oni spali v Liptovskej Osade. Ďalej je to taká pohodová jazda až po Demänovskú dolinu , kde dávame s Jarom obed v kolibe Bystrica. Za Liptovským Jánom zastavujem pri prameni Bôrová Sihoť a dopĺňam minerálnu vodu. Ako si ju tak popíjam začína mi tŕpnuť jazyk a pery. Asi veľa minerálov. Pred stúpaním do Brezinkovej doliny vylievam jednu fľašu minerálnej vody a z potoka čapujem vodu. Pre istotu dávam do fľaše aj jednu tabletku na čistenie vody. O kus ďalej zastavujem a cyklogate s vložkou musia ísť dolu, riadne pripeká, potím sa ako somár v kufri a cyklovložka nestíha schnúť. To sa môjmu zadku moc nepáčilo. Obliekam obyčajné kraťase a úľava je okamžitá. Vďaka koženému sedlu Brooks takto jazdím dlho. Cyklogate obliekam až na južnej trase 20km pred Šatovom. Stúpanie ponad Važec bolo pohodové s pekným výhľadom na Vysoké Tatry. Potom však prišlo stúpanie na Kozí kameň. Zase jeden mordor tlačenia. Odmenou bol aspoň výhľad na končiare Vysokých Tatier. Po zjazde z Kozieho kameňa zase trošku strácam cestu a blúdim. Za mnou Jaro to iste. Nachádzame správnu odbočku, Jaro zapína zrýchlenie a mizne. Musíme sa ponáhľať a do 21:00 opustiť nočný zákaz. Ja som to nestihol o 10 min. V reštaurácií Ranch pod lesom dávame jedlo a skúšame zobrať izbu. Bola veľmi drahá, tak pokračujeme ďalej. Ja nakoniec potiahnem až do Spišskej Novej Vsi , kde si ustielam rovno za Tescom. V kontajneri na plast objavujem veľké igelitové vrece plne malých vreciek. To bude super matrac a už ťahám svoju korisť k svojmu „nocľažisku“. Vonku je teplo tak spacák ani nevyberám. Alu fólia bude stačiť a spím zabalený ako kurča na gril. S Jarom sa stretávame hneď ráno pred Tescom. Raňajky musia byť. Bol som ako správny bezdomovec, v noci za Tescom a hneď ráno pred Tescom.

12.deň

Od Tesca v Spišskej sme sa hneď s Jarom rozdelili . Stretávam ho až v Margecanoch, ako ide oproti mne hľadajúc nejakú reštauráciu. Domáci mu povedali, že v Margecanoch nič nie je, tak mieril na druhý koniec na pumpu. Mne sa nechcelo, pokračujem teda ďalej a na konci Margecian nachádzam reštauráciu. Zastavujem a dávam si slušný obed. Tento deň nám už aj trošku zapršalo. Prvý raz pred Margecanmi a druhý raz pri stúpaní na Hrešnu. Za Margecanmi ma odchytáva Štefan Vanicky a kúsok ma odprevádza. Na Hrešnej si sadám dovnútra. Narobil som im trošku neporiadok na podlahe a majiteľ ma chcel vyhnať von. Vraj si mám sadnúť von na terasu. Prepotený , vonku chladno po daždi. Tak som sa musel pred dverami vyzuť. Ani len rohožku na očistenie topánok tam nemal. Do Novej Sedlice je to ešte zhruba 160 km. V noci tlačím bicykel po mokrých lúkach . Blato sa fajne nabaľuje na kolesa, už sa ani poriadne netočia. Nocujem na terase novostavby v obci Lomnica. Dokonca sa tam pristavil na kontrolu chlapík na aute. Vraj videl svetlo, tak či tam nie sú nejakí zlodeji. Vysvetlil som mu, čo idem tak ma nechal prespať.

13.deň

Ondavu brodím hneď z rána. Brod poznám tak je to v pohode. Trošku opláchnem aj zablatený bicykel. V Nižnom Hrušove už sedí pred jednotou Jaro a spokojne raňajkuje. Po raňajkách mierime smer Nacina Ves, kde nás čaká brodenie cez Laborec...ale nebrodilo sa. Po dažďoch sme sa museli najprv prebojovať cez blato k brodu aby sme zistili , že voda je veľmi vysoko a brodiť sa nebude. Stretlo sa tam zo päť míliarov a nikto sa nechcel utopiť v Laborci .Tak brodíme , ale blatom späť na cestu a volíme obchádzkou cez Strážske  V obci Zbudza si u dobrého pána umývame bicykle, aby sme za dedinou zistili , že zase pôjdeme blatom (medzi rečou, pri umývaní dokonca zisťujem , že pán bol voľakedy na vojenčine v Malackách). Nová Sedlica je už len kúsok, tak mi to blato až tak nevadí. Do Novej Sedlice prichádzam za 12dní a 3hodiny na 38 mieste. Umývam seba i bicykel v miestnom potoku a obsadzujem si stan na prenocovanie. Jaro dorazil hodinu za mnou. On tu končí. Šiel len trasu 1000 Mil. Ja to mám horšie , lebo som len v polovici .

Južná trasa 14.deň

Ráno sa neponáhľam. V pohode mením reťaz, brzdové platničky, Dávam si načas. Veď mám pred sebou už len ďalších 1000 míľ. Sedlicu opúšťam 15.7.2023 o 9:25. začiatok som išiel dosť svižne. Aj po lesoch bolo dosť asfaltu. Zastavujem až pri prameni Karol a dám zopár hltov vody. Taká fajná vajcovka. V obci Remetské Hámre zastavujem na zmrzlinu. No nedaj si, keď vonku pečie. Na obed už pauzujem v Jovse , kde sa pristavia aj ďalší míliari, idúci južnú trasu, ale v protismere. Oni začali južnú trasu v Hraniciach u Aše a končia v Novej Sedlici. Na konci Zemplínskej Šíravy sa dostávam zase k jednému z troch brodov. Rybár ma hneď upozorňuje, že aj keď je tam málo vody tak prúd je silný a na kameňoch sa to šmýka. Vraj tam už zopár míliarov popadalo a šli dolu vodou. Radšej volím cestu cez most , ktorý je asi o 1 km ďalej. Ďalší brod je Laborec. Voda opadla , blato uschlo a tak úspešne brodím na druhú stranu. Ešte dnes prebrodím Ondavu a brodenie budem mať za sebou. Pôvodne bol plán ťahať aj cez noc až na Hrešnú. V Bačkove dostávam od domácich info , že im po lesoch chodia medvede, tak neriskujem a beriem spanie v Dargove kade aj tak vedie neplánovaná obchádza.

15.deň

Štartujem opäť skoro ráno. Pri Dargove je aj nonstop pumpa , tak o raňajky mám postarané. Pred obedom som už zase na Hrešnej. Našťastie, vonku je pekne, tak dávam obed na terase. Ďalšie vyzúvanie pred vstupom dovnútra by som už asi nezvládol . Pokračujem smerom na Jahodnú, Prednú Holicu. Nestíham sa dostať von z nočného zákazu, tak spím v penzióne v Hačave. Síce už rok nefunguje , ale mladík ma nechal prespať.

16.deň

Ráno odchádzam až o 6:00, skôr sa kvôli nočným zákazom , ktoré platia od 21:00 do 6:00 aj tak nedá. Prechádzam cez Krásnohorské Podhradie, Rožňavu. Za Rožňavou pri obci Ochtiná za začína prudko zmrákať. V potravinách sa dozvedám , že dážď môžem prečkať na fare. Len čo sa usadím v altánku na fare, spustí sa prudký lejak a vetrisko. Tak si sedím v altánku , pomalý cucám pikao a čakám až tá smršť prejde. Po daždi si to mierim k Slavošovskemu tunelu. Prejazd týmto tunelom dlhým 2400m , je zážitok.

Deň končím na pumpe v Revúcej , kde si ustieľam na stole v altánku. Pumpa sa otvára o piatej ráno, tak bude čas aj na raňajky.

17- 18.deň

Zo sedemnásteho dňa si toho nejak moc nepamätám Asi som išiel na autopilota. Ono to bolo také hore dole po kopčekoch. Tento deň som skončil v Detve a prespal som v hoteli Detva. Ďalší deň ma cesta vedie cez Kozí hrb, popri Zvolene, tu odbočujem na obed pri kempe Neresnica. Potom zastavujem až na noc v Banskej Štiavnici. Najprv schádzam kúsok do mesta na večeru, a potom sa vraciam späť hore na Kalváriu, kde aj prespím. Je teplo tak opäť spím len pod alu fóliou ako kurča na grile .

19.deň

Ráno v Banskej Štiavnici, idem najprv na pumpu. Raňajky, káva musí byť, len keby ta Štiavnica nebola stále z kopca a potom opäť do kopca. V Žarnovici zastavujem v cyklopredajni a kupujem novu fľašu. Ta moja už bol celkom humus. Mal som hneď kúpiť aj nový zadný plášť , ale na to prídem až pri stúpaní na Vtáčnik, keď na asfaltke dostávam defekt. Skúšam použiť knôt do bezdušákov , ale nejako sa nedarí. Nakoniec zhadzujem plášť, vylievam tmel a nahadzujem do plášťa dušu. Za Vtáčnikom zachádzam do cyklopredajne v Partizánskom a tu mením starý, zjazdený plášť za nový. Kvôli nočnému zákazu zase končím skôr a odbočujem do Veľkých Chlievan, kde prespím na štadióne.

20.deň

Ráno, keď som vstával, tak ma ani nenapadlo , že by som ťahal nonstop 300 km. K brodu v Opatovej to nebolo už ďaleko. Rýchlo brodím a hneď v Skalke nad Váhom dávam skorý obed. Potom už len ťahám ako mulica po asfalte cez Dolnú a Hornú Súču, napájam sa na slovensko-českú hranicu . Pri rozcestníku Bašta opúšťam Slovensko a pokračujem po českej strane na Mikulčin vrch, Malý Lopeník, Veľký Lopeník a o 19:30 som na Veľkej Javorine. Posielam povinnú SMS správu organizátorom a „ťahám“ preč dokiaľ je ešte svetlo. Na hranici u Tři kamenu som už za tmy okolo 22:00. Trošku si zajem a pokračujem ďalej. Keď prichádzam na vrch Kobyla začína sa v diaľke blýskať. Snažím čo najskôr dostať preč z kopca. Namiesto dole však naša cesta vedie ešte vyššie na Žalostinú. Až potom začnem konečne klesať dole cez Zrubenec, Machnáč, Malý Rink, cez obec Radějov sa prebajkujem do Strážnice. Za Strážnicami je nonstop pumpa tak si tam zachádzam. Sú asi 3 hodiny ráno a treba mi doplniť energiu. Žiaľ, vydržala mi len do Lanžhotu a o 9:00 už dávam opäť raňajky. V potravinách ešte dokúpim nejaké jedlo na cestu a trielim popri Valticiach , cez Lednické rybníky do Mikulova. V Mikulove je všade plno tak ani nezastavujem na jedlo. Obedujem až v Jevišovke , kde dávam „hambača“, nahrávam do navigácie ďalšiu časť trate a pokračujem stále nonstop popri Dyje do Jaroslavic. Je 19:00 a už mám toho dosť. Dávam dve piva a ustielam si na terase COOP Jednota. Z kontajnerov na papiere vyťahujem kus veľkého kartónu. Zase budem spať na mäkkom . Po takej nonstop jazde by som zaspal aj na klincoch.

21.deň

Ráno sa cítim ako zbitý pes. Do Šatova, na neoficiálnu podporu, prichádzam okolo 8:00 hod. Akurát čas na raňajky.

Treba ešte dobíjať tracker, svetlo , telefón. Niečo poprať , tak mám čas a trošku si aj zdriemnem.

Vo Vranove nad Dyjí zastavujem na obed. Cesta ďalej vedie okolo vodnej nádrže Vranov. V Bítove zastavujem v Hasičskom pivovare. Je treba ochutnať pivečko, ktoré si tu varia. Na návštevu múzea Tatra veterán, žiaľ, nemám čas. Míňam Jamaica Beach a konopnú farmu Vranč. Tu radšej nezastavujem, nemám istotu z čoho tu robia čaj . O polnoci končím v obci Mařiž na lavičke pri reštaurácií.

22.deň – 23 deň

Od rána sa teším , ako sa niekde najem. Pri hrade Ladštejn je ešte všetko zavreté. Je pondelok 8:00, tak čo som čakal. V jednej dedine otvárali reštauráciu až o 11:00. čakať na otvorenie 30 minút sa mi nechcelo, tak som si vyžobral aspoň polievku a kávu. Tento deň sa motám okolo rybníkov na Třebonsku. Na noc to zaparkujem v Tŕisove . Terasa hostinca u Vlčáka bude dobrá. Ráno prichádzam do Českého Krumlova. Okamžite odbočujem na prvú pumpu a ládujem do seba sendvič, koláč , kávu. V DM drogérii si konečne kupujem kliešte na nechty . Už bol najvyšší čas sa trošku upraviť. Podľa veľkosti nechtov som mal skôr navštíviť železiarstvo a kliešte kúpiť tam. Na obed zastavujem v kempe Branná. Opäť som hladný. Asi mám nejakú pásomnicu. Veď furt len niečo jem. Na poslednom CP nahrávam do navigácie poslednú trasu. Do cieľa to už mám len 396 km. Vo Vyššom Brode som akurát včas. Len čo sa usadím v teple reštaurácie , tak sa spustí lejak. Vchádzam na Šumavu a ochladenie je poznať. Noc končím v obci Nová Pec. Je tu fajn wellness hotel Marlin. Mne sa však ušla len terasa a drevené lavice.

24.deň – 25. deň

Svoj super wellnes opúšťam až o 6:00 v nádeji, že už bude otvorená COOP Jednota. Bohužiaľ až od 7:00. Celý deň je chladno a nemám chuť ani fotiť. Šumava. Tento deň končím skoro. Ešte za svetla zastavujem na chate Rovina , ktorá je hneď po ceste. Bohužiaľ majú plno tak musím zjazdovať po hlavnej ceste do Hartmanic. Tam beriem izbu, nechce sa mi spať v tej zime vonku. Ráno sa zahrievam pekne výjazdom do kopca k chate Rovina a napájam sa na našu trasu. Čaka ma prejazd cez Pancíŕ, Nýrsko. V Horní Folmavě sa konečne najem vo vietnamskom bistre. Samozrejme začalo pršať a celu noc idem v pláštenke. Keby len to. 20 km som tlačil, kým sa cesta trošku zrovnala a podarilo sa mi ako tak pretočiť pedále. Aj to len rýchlosťou 5km/hod. Padla taká hmla , že som si videl ledva na predné koleso. Hnus bol ten Český les. Po polnoci parkujem v obci Rybník. V jednom penzióne majú otvorené vchodové dvere. Hneď si ustieľam v hale na lavici. Veď pred vchodom bol nápis : cyklisti vítaní - tak čo 😊.

Posledný deň

Ráno o 4:00 už radšej prchám. Naposledy zapínam navigáciu a idem zdolať posledné kopčeky pred cieľom. Pri Rozvadove idem na poslednú pumpu. Už mi tie sendviče a bagety lezú krkom. Pred Stredom Europy pri Dyleni dojem svoju poslednú paštétu a rohlík. Do Třebene už je to kúsok, tak snáď vydržím. Ciel v Třebeni pretnem 28.7. o 19:45. na 22 mieste . Mám v nohách 3260 km a 71 882 výškových metrov. Rýchlo umyť bicykel , seba... Zemiakové placky ma už čakajú na stole. Hneď ráno o 6:00 odchádzam na vlak a hurá domov.

Foto album: https://www.rajce.idnes.cz/album/xOVnkvuPnRWfzXIj