Tichomorie. Pacifik. Moja srdcovka. Nedám na to dopustiť. Pred štyrmi rokmi ma sem zavial vánok (či poriadny víchor) dobrodružstva a náš vzťah pretrval až dodnes. Osobne sa mi veľmi zapáčilo zmýšľanie, resp. spôsob života ľudí v tichomorskej oblasti, ktorý som mal tú česť spoznávať počas môjho života a pôsobenia na jednom z ostrovov v Pacifiku – na Fidži.
Odhodlal som sa ísť do neznámeho prostredia priamo z pohodlia svojej stoličky vo vyhriatej kancelárii, a pritom som netušil, do čoho idem. S dávkou zdravého rešpektu, odvahy, zvedavosti z dosiaľ nepoznaného som sa vybral na cestu poznávania a zažívania ďalekého sveta (raz snáď spíšem aj svoje zážitky z Fidži). V danej chvíli človeku hlavou blúdia myšlienky a pochybnosti, či spravil správnu vec, či sa rozhodol správne a či bude schopný cestu do takto vzdialeného sveta absolvovať. S odstupom času viem povedať, že to bola moja najlepšia voľba a zvolil som si správne.
Ale aby som neodbočoval od témy, kvôli ktorej som sa rozhodol napísať túto svoju blogerskú prvotinu, rozhodol som sa s vami podeliť o moje zážitky, poznatky a skúsenosti, ktoré momentálne zažívam na ďalšej dobrodružnej ceste životom, a tou je život v jednej z najmenších a najodľahlejších krajín sveta, Marshallových ostrovoch.
Krajina pozostáva z približne 5 väčších ostrovov, 1250 ostrovčekov, 29 atolov a koralových útesov nachádzajúcich sa v strede Tichého oceánu, v tesnej blízkosti rovníka a dátumovej hranice. Je súčasťou väčšieho ostrovného zoskupenia v Mikronézii a patrí k jednému z mála najodľahlejších území na svete.
Krajina z koralových atolov
- Marshallové ostrovy sú jednou zo štyroch krajín sveta, ktoré sú tvorené výlučne z koralových atolov a útesov. Ďalšími z nich sú Kiribati a Tuvalu v Pacifiku a Maldivy v Indickom oceáne.
Aj to len dokumentuje ich jedinečnosť svojou ekokultúrou, biodiverzitou a hlavne jedinečnosťou a svojim významom pre podmorský život na našej Zemi. Avšak smutným faktom je ich pomalý ale istý zánik, ktorý sa nezadržateľne blíži ako dôsledok vplyvov globálneho otepľovania a následnou rastúcou hladinou oceánov.
Hlavným mestom malej krajiny je Majuro, ktoré leží na hlavnom atole s rovnomenným názvom Majuro. Z celkového počtu obyvateľov Marshallových ostrovov, ktorých je niečo cez 53 000, tu žije až dve tretiny miestnej populácie. S troškou nadsázky by som mohol napísať, že zdravému človeku asi ani v najtemnejších snoch nenapadne žiť v takejto odľahlej krajine. Ide totižto o krajinu, ktorá síce svojou rozlohou zaberá ohromnú časť oceánu, až 470 000 km2, avšak samotná pevnina tvorí iba púhych 181 km2, čo predstavuje o trochu väčšiu krajinu ako je Lichtenštajnsko. Tak, to by bolo všetko zo stručných faktov na úvodné zoznámenie sa.
Prečo práve Marshallove ostrovy
Príležitosť vycestovať do ešte väčšej exotiky ako je už spomínané Fidži neprišla len tak znenazdajky, akoby sa niekomu mohlo zdať. Je za tým nespočetné množstvo práce a hodín strávených za počítačom, či už brázdením internetu, vypisovaním žiadostí, online prihlášok na zahraničné univerzity, písanie a odpovedanie na nespočetné množstvo emailov a dalo by sa ešte pokračovať. Celý proces trval vyše pol roka, no po úspešnom absolvovaní niekoľkých kôl online pohovorov som bol prijatý na pozíciu univerzitného učiteľa anglického jazyka. Paradoxom je, že sa mi to podarilo v anglicky hovoriacej krajine (keďže Marshallove ostrovy sú bývalou a z časti ešte stále americkou kolóniou – o tomto špecifickom vzťahu napíšem viac v mojich ďalších blogových príspevkoch), spomedzi mnoho uchádzačov, nepochybne množstvo z nich aj tzv. „native speakerov“, teda tých, ktorých rodným jazykom je angličtina.
Na čo netreba zabudnúť pred vycestovaním
Nasledovalo obligátne administratívne vybavovanie pracovných a rezidentských povolení, víz a samozrejme očkovaní proti hepatitíde A, B, brušnému týfusu a japonskej encefalitíde, ďalej nespočetného množstva vyšetrení na tuberkulózu, HIV, bez ktorých by som nedostal predošlé spomenuté povolenia, keďže krajina to všetko požaduje v prípade dlhodobých pobytov. Keď k tomu prirátame ďalšiu byrokraciu, bez ktorej by sa to nezaobišlo, človeka pri tom zväčša prejde chuť. No vidina dobrodružstva a nekonečný elán mixnutý s entuziazmom dopomohli k úspešnému absolvovaniu všetkých záležitostí a nadišiel deň D, kedy sa vyrazilo.
Ako už býva zvykom na zahraničných univerzitách ponúkajúcich dlhodobé pracovné zmluvy zahraničným uchádzačom, vrámci zmluvy sú zahrnuté viaceré lákavé bonusy a benefity, ktoré, popravde, dajme si ruku na srdce, v slovenských podmienkach školstva sú nereálnou utópiou až sci-fi. Z vlastných skúseností by som o tom vedel rozprávať hodiny. Zároveň aj stav nášho školstva a podmienky v ňom boli jedným zo spúšťačov pri mojom predošlom odchode a odhodlaniu sa pre dobrodružstvo na Fidži. Podobne je tomu aj v tomto prípade teraz. Z vyššie spomenutých podmienok ide hlavne o zdravotné poistenie zamestnanca vrátane rodinných príslušníkov, poskytnutie plne hradeného ubytovania (nie je to podmienkou, závisí od inštitúcie), relokalizácia rodiny, čo spočíva v hradení nákladov spojených s prepravou z domu až do cieľovej destinácie, samozrejme vrátane všetkých rodinných príslušníkov, poskytnutie školného v prípade záujmu člena rodiny, atď.
Aj to samozrejme zohralo svoju rolu pri rozhodovaní sa, či do toho ísť alebo nie. Popravde, nebolo to jednoduché rozhodnutie, lebo to nie je destinácia, odkiaľ sa dá vrátiť kedykoľvek po týždni, dvoch, ba veru ani po pár mesiacoch. Bolo nutné zvážiť všetky pre a proti. Finálne rozhodnutie pri konečnom verdikte sme spravili spoločne s manželkou obaja, veď dvom je všade jednoduchšie a všetky radosti a prekážky sa zdolávajú ľahšie. Nebolo to o spontánnom rozhodovaní. Pri takto dôležitých veciach si treba všetko vopred ujasniť a vo všetkom to musí byť jednotné rozhodnutie, akékoľvek zaváhanie a neistota sa môžu skôr či neskôr vypomstiť, čo môže byť zhubnou cestou do otráveného raja.
Ako sa sem dostať?
Marshallove ostrovy sú skutočným rajom, exotikou, akú našinci vyhľadávajú zväčša na top exotické dovolenky. No jedinou prekážkou je odľahlosť a nie príliš jednoduchá dostupnosť. Keďže Marshallove ostrovy sa nachádzajú v strede Tichého oceánu (doslova v strede ničoho), dostupnosť je obtiažná z každej svetovej strany.
Svoju úlohu zohráva aj slabé pokrytie a dostupnosť liniek leteckých spoločností.
Najfrekventovanejšie lety poskytuje americký United
Ten lieta z Honolulu na Hawaii, no zo samotného Hawaiia je to ešte ďalších 5 hodín letu na západ, kde pretnete dátumovú hranicu a „pocestujete si v čase“, a prakticky stratíte jeden deň svojho života. Pre lepšiu zrozumiteľnosť uvediem príklad – z Honolulu odlietate 9.9. o 7:25 ráno a po 5-hodinovom lete pristanete v Majure, hlavnom meste 10.9. o 10:35. Opačným smerom pre zmenu naopak „cestovaním v čase“ prežijete jeden deň takmer dvojnásobne a užijete si ho až 42 hodín.
Island Hopper
United pokračuje z Marshallových ostrovov svojou linkou, tzv. „Island Hopper“, na ďalšie tichomorské ostrovy v Mikronézii, a to Kwajalein, Pohnpei, Kosrae, Chuuk až do finálnej destinácie na Guam, čo je americké územie v tesnej blízkosti Ázie, takmer „na skok“ z Japonska, resp. Južnej Kórey.
Air Nauru
Lacnejším a dostupnejším spojením sú lety s Air Nauru z iného tropického ostrova Nauru prevádzkujúce taktiež „Island Hopper“ lety po okolitých ostrovoch Kiribati, Šalamúnove ostrovy, Nauru, Mikronézia. Air Nauru spája Marshallove ostrovy hlavne s južnými destináciami. S aerolinkou sa dá vcelku pohodlne dostať až do austrálskeho Brisbane, resp. má pohodlné spojenie s Fidži.
Samozrejme, je potrebné rátať s vysokými nákladmi na letenky, ktoré hlavne kvôli nedostatku konkurencie v oblasti sú veľmi drahé. S dávkou nostalgie spomíname na lacné cestovanie po Európe s nízkonákladovkami, keď ceny za letenku sa dokážu pohybovať aj okolo 10 € (nehovoriac o pár centových promo akciách niektorých nových aeroliniek). Prezmenu inou kapitolou je domáce Air Marshall Islands, taktiež lokálne prezývané „Air Maybe“, z jednoduchého dôvodu, že možno poletia a možno nie (maybe znamená po anglicky „možno“), závisí to od stavu malých vrtuľových lietadiel. Lokálne aerolinky obsluhujú len miestne atoly vrámci Marshallových ostrovov.
Všetky tieto fakty a informácie prispeli k rozhodnutiu, ktoré sme nadobudli a dospeli sme k záveru, že vycestujeme. Je vcelku jednoduché vrátiť sa domov, kedy človek ide späť do poznaného, kde mu je všetko známe, vie čo očakávať. Hoci aj to chce svojim spôsobom, ironicky napísané, určitú dávku odvahy.
No vydať sa na cesty z domu, dlhodobo, do neznámeho sveta plného dobrodružstva (a hlavne nebezpečenstva, ako nám ho média samoúčelne predostierajú), si vyžaduje dávku odvahy, odhodlania, hlavne chcenia a presvedčenia, že to čo konám má svoj zmysel a nie je to len akýmsi vzplanutím vášne. Hoci aj tú jednoznačne mám a potrebujem, aby som mal stále energiu vymýšľať niečo nové a podnetné, čo by ma dokázalo nakopnúť. Ale o tom až v nasledujúcom článku.