Ak by zemskému obrovi rašili zúbky, takto by som to videl, ako Tri stodôlky. Zo zeme sa tlačia von skaliská. Nie veľké, tak ešte nevyrástli. Mohutné, to už áno, drsné, lebo iné nesmú byť, fľakaté, miestami červené. Nie žiadna krv panenských obetí, ale červené od železa ukrytého pod zemou. Okolo stromy ako špáratká. Žiadne rovné, štíhle sviece, ale ako zdrevenený uschnutý Enti. Pokrivené, deravé, práchnivé hotely pre chrobákov, s pokrútenými konármi ako s rukami zastavenými pri odháňaní dotieravých múch. To sú Tri stodôlky v Malých Karpatoch. Mimo turistických chodníkov, miesto, ktoré je len o nálade. Presne o atmosfére, akú chcete vidieť. Cítiť. Zažiť.
Čo neviem o Troch stodôlkach?
Všetko. Teda o Troch stodúlkách (ako by správne malo znieť ich pomenovanie, pretože sme na Záhorí) som sa toho dozvedel veľmi málo. Geologicky by mali patriť do skupiny travertínov a penovcov. Travertíny sú geologicky „mladšie“ vápence, ktoré vznikli zo sladkých vôd a vyznačujú sa istým stupňom pevnosti. Penovce sú chápané ako vápenatý tuf, krehký, sypký, drobivý materiál, ktorý vznikol ako sladkovodný sediment. Ibaže geológovia tieto nerasty popisujú v podobe inkrustácií a travertínových kaskád nachádzajúcich sa v potoku pod hrebienkom Troch stodôlok. Ešte niečo! Patria do oblasti Kuchynsko-orešanského krasu.
„Zábavnejšie“ rozprávanie z tejto oblasti sprostredkovali špecialisti na flóru. Stodôlky sú označené ako taxón cievnatých rastlín, s konkrétnym určením výskytu Arabis Alpina. Podľa Malej československej encyklopédie[1] taxon je skupina konkrétnych organizmov, skutočne existujúcich v súčasnosti alebo v geologickej minulosti, ktoré sú považované za formálnu systematickú jednotku na akejkoľvek úrovni klasifikačnej kategórii.
Teda máme cievnatú rastlinu na konkrétnom ohraničenom území, ktorá predstavuje systematickú jednotku. Alpská skalnica, čiže Arabis Alpina je kvitnúca rastlina vyskytujúca sa v horských oblastiach Európy, severnej a východnej Afriky, strednej a východnej Ázie a v častiach Severnej Ameriky. Napríklad na Britských ostrovoch rastie iba na niekoľkých miestach v oblasti Cuillin Ridge na ostrove Skye.[2] Na neďalekom vrchu Vysoká bol jej výskyt zaznamenaný už v roku 1843, na Bielej skale v roku 1923. Na Slovensku sa vyskytuje až v oblasti od Malej Fatry po Pieniny. Na okraj musím poznamenať, že Alpskú skalnicu kúpite bežne v záhradkárstvach za pár eur.
Navigačné zákruty
Tri stodôlky sú vyznačené v papierových mapách. Táto informácia je dôležitá. Z neznámych dôvodov ich neregistruje ani Locus, ani mapy.cz, čo sú dve elektronické navigačné aplikácie, ktoré používam. Prekvapilo ma to, poriadne ma to prekvapilo. Nie je žiaden problém ich nájsť ani podľa mapy. My máme obľúbenú trasu lesnou cestou, dolinou, ktorá na západnej strane obchádza hradný vrch s hradom Kuchyňa. Stúpa ku kuželu vrchu Bučková. V úrovni jeho vrcholu na východnej strane je hrebeň, z ktorého čnejú Tri stodôlky.
- Tento prístup je komplikovanejší, ale otvára krásne pohľady na Záhorskú nížinu.
Jednoduchší prístup, „insitne“ značený je k hradu Kuchyňa a po hrebeni, veľmi jednoduchou, mierne stúpajúcou cestou ku Trom stodôlkam. Keď sme boli fotiť obrázky pre toto rozprávanie, touto cestou ku stodôlkam šla rodina s deťmi vo veku cca 3 až 5 rokov. Výstup na hrad je trochu komplikovaný, keďže však traverzuje hradný kopec, nie je krkolomne namáhavý.
Vývrat
Východzie miesto mnohých výletníkov neďaleko obce Kuchyňa. Venoval som mu pozornosť už v rozprávaní o hrade Kuchyňa. Prekvapil ma čulý stavebný ruch, ktorý ovládol okolie starej horárne. To bolo pred rokom. Tentokrát ma prekvapilo dopravné značenie s dodatkovými tabuľami, ktoré pod hrozbou trestu prísne zakazujú vjazd k horárni a k rekreačnému komplexu, ktorý tu v posledných rokoch vyrástol. Zákazu vjazdu motorových vozidiel rozumiem málo. V doline je dostatok miesta na vybudovanie parkoviska, ktoré by hravo poskytlo dostatok miest návštevníkom, ktorí sem prichádzajú. Takto sa rozmáha parkovanie na príjazdovej ceste, ktorá sa stáva neprejazdnou.
Chcem veriť, že nikoho nakoniec nenapadne oblasť oplotiť, hermeticky uzavrieť, oddeliť od sveta, odstrihnúť od prírody, aby návštevníci komplexu Vývrat mali svoj nedotknuteľný pokoj od pospolitého plebsu.
[1] Malá československá encyklopédia Š-Ž, Academia 1987, str. 138
[2] https://en.wikipedia.org/wiki/Arabis_alpina
