„Náš bezesporu nejznámější, nejreprezentativnější a „nejfotografovanější“ větrný mlýn stojí nad obci Kuželov v Bílych Karpatech, vez vzdálenosti 1 km jihovýchodně od kostela. Na rozdíl od všech ostatních dochovaných větráků se nachádzí nikoliv na návrší, ale v mělkém sedle, které má nadmořskou výšku 380 m. Těsně kolem objektu prochází vedlekší silnice a značené turistické trasy pro pěší a cyklisty.“[1]
Akokoľvek by som chcel s pánom Janoškom polemizovať o tom, či Kuželovský mlyn je, alebo nie je najreprezentatívnejší, vo všetkom ostatnom mu musím dať za pravdu. Mlyn je súčasťou hospodárskej usadlosti vo veľmi malebnom prostredí horského hrebeňa (slovné spojenie „malebné prostredie“ sa mi trochu prieči písať, ale ono to okolie vyzerá fakt akoby ho majster Lada namaľoval na pohľadnicu).
Míňa ho cesta, ktorá pod kopcom končí v križovatke s cestou, ktorej jeden koniec smeruje k slovensko-českým hraniciam a druhým smerom pokračuje hlbšie do historických krajín moravských. Všetko utopené v zeleni listnato-ihličnatých lesov Bielych Karpát, strmých kopcov, s údoliami malých obcí a s fľakmi malých polí, pretože toto nie je žiadna žírna rovina nedozerných obilných plání. V tej krajine je niečo divoké. Dravé a zabudnuté. Dnes už civilizovaný a osedlaný kraj. V minulosti musel byť svojbytný, plný prírodných a ťažko spútaných síl.
Z histórie mlyna
Vročenie vytesané do kameňa pri hlavnom vchode do mlyna prezrádza, že ho uviedli do prevádzky v roku 1842. Za jeho stavbou stáli dedinky Kuželov, Hrubá Vrbka a Malá Vrbka. V ich okolí nebol žiaden vhodný vodný tok na stavbu vodného mlyna. Stál osamotene a mlynár s rodinou bývali priamo v mlyne. V roku 1904 sa stal vlastníkom Bedřich Kašík. Otec syna, ktorý niesol meno ako on, Bedřich, ale v tom čase už pracujúci v Spojených štátoch. Otca finančne podporoval a ten peniaze využil na dobudovanie zázemia mlyna. Dostaval obytné budovy, chliev, vjazd s maštaľou, stodolu.
V roku 1941 výroba múky a šrotu v mlyne ustala. Tak ako všetky mlyny v okolí, aj tento bol zapečatený, aby sa vylúčila možnosť nelegálneho spracovania obilnín v prospech obyvateľstva. Vojna a armáda, v tomto prípade nemecká armáda mali prednosť. Múka smerovala v prvom rade na obživu vojska.
Po skončení druhej svetovej vojny vznikla zaujímavá situácia. Bedřich Kašík, päť rokov uzatvorený mlyn, obnovil. Vymenil červotočom napadnuté drevené súčasti a mleciu technológiu spojazdnil. Oficiálne sa však v mlyne nemlelo. Ďalšia obnova, už pod pamiatkárskym dohľadom a s finančnou podporou Okresného národného výboru v Hodoníne prebehla v roku 1964. Dovolím si poznamenať, že dirigentom obnovy bol riaditeľ Lesníckej majstrovskej školy v Strážnici pán Ing. Vodička (áno, áno, menovec, možno aj rodovo spriaznený, lebo naše korene skutočne siahajú na Moravu 😊). Po inštalácii nových lopatiek a výmene stredového ramena sa mlyn dočkal jednorázového spustenia počas dožinkových slávností.
V roku 1973 sa začalo s komplexnou obnovou mlynu a jeho areálu už v réžii Technického múzea v Brne a o štyri roky neskôr ho slávnostne otvorili ako pobočku múzea.
Niečo málo k architektúre
Zdanlivo bežný kuželovitý tvar mlyna je v skutočnosti veľmi neobvyklý. Žiaden iný, historicky zachovalý, mlyn v českých krajinách, sa týmto tvarom nemôže pýšiť. Čo je ešte zaujímavejšie, stena na úrovni terénu má hrúbku 85 cm. V korune, vo výške asi 9,6 metra je hrúbka steny už len 52 cm. Kruhový pôdorys má v spodnej časti priemer 8,6 metra a tesne pod strechou, 4,7 metra.
Pred návštevou
Nenaplánujte si návštevu na pondelok. Je mi trochu záhadou, kde sa v našich končinách vzal voľný pondelok v zbierkových inštitúciách, ale bežne funguje na území bývalého Československa. Na škodu veci samozrejme. My sme do Kuželova dorazili v pondelok. Spolu s nami, približne v rovnakom čase, štyria cyklisti. Stretli sme sa ako zblúdilé duše na pomerne veľkom parkovisku s prívesom - bufetom. Trochu bezprízorne a veľmi zvedavo sme si pozreli areál mlyna z vonkajšej strany a s dlhým nosom sme odišli preč. Škoda, počas letnej sezóny by asi stálo za to upraviť otváracie hodiny.
Otváracia doba
apríl, máj, október:
sobota, nedeľa a sviatky 9.00–12.00 / 13.00–17.00 posledný vstup v 16.00 jún–september: streda–nedeľa, sviatky∗ 9.00–12.00 / 13.00–17.00 posledný vstup v 16.00
Vstupné
základné: 70 Kč zľavnené: 35 Kč Rodinný pas: 56 Kč Platiť je možné len v hotovosti.
Aktuálne informácie
https://www.tmbrno.cz/pamatky/vetrny-mlyn-v-kuzelove/
[1] Martin Janoška, Větrné mlýny v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, Libri, Praha 2003, str. 105