Kamčatka polostrov na druhom konci sveta sa nám konečne na druhý pokus podarilo navštíviť. Prelet do Moskvy trvajúci 130 minút, prenocovanie neďaleko letiska a následne skoro 7000 kilometrový prelet, trvajúci osem a pol hodiny. Pristávame v meste Jelizovo ležiaceho vedľa najväčšieho mesta na Kamčatke: Petropavlovsku-Kamčatskeho. Časový posun oproti Moskve + 9 hodín. Už na letisku nás dobrosrdeční miestni navigujú na autobus, v ňom sa rozprúdi živá debata, hlavne bábušky vyzvedajú odkiaľ sme a zároveň na telefónoch ukazujú videá s medveďmi.
Pri výstupe na stanici v Petropavlovsku nám jedna z nich zastavuje autobus čo nás odvezie na hotel. V autobuse sú ďalší ľudia, ktorý sa pýtajú kde sme ubytovaní a vysvetlujú nám cestu zo zastávky na hotel. Nasledujúce dni sa musíme rozkukať, zistiť nejaké info o ďalšej ceste a pozrieť pár pamiatok i ochutnať miestnu vodku. Mesto je na naše prekvapenie dosť veľké, celkom moderné a čisté. V okolí je viac sopiek veď sme na mieste kde ich je najviac na svete.
Prehliadka mesta Petropavlovsk
Dve najväčšie sú Koriacka a Avačinska, ktoré sa nám nepodarí navštíviť, pretože nemáme zimnú výstroj a je problém s dopravou. Keďže po celý čas nášho pobytu je nízka oblačnosť ani ich nevidíme. Vystupujeme ale na pár menších sopiek priamo v meste, pozrieme si pamätník Vitusa Beringa, sochy Lenina, súsošie svätého Petra a Pavla a mnoho menších sôch.
Prejdeme sa po Khalaktyrskej pláži a nazrieme do rozsiahleho Tichomorského prístavu v Avačinskom zálive. Na jeho brehu, na upätí ďalšej sopky, sa nachádza Nikolskoj park s možnosťou občerstvenia a úžasným výhľadom na záliv a možnosťou bezplatného stanovania. Možností ubytovania je veľa tak každú noc spíme niekde inde ale nedarí sa nám registrovať.
Dedina Kozyrevsk
Po pár dňoch sa vyberieme autobusom do dediny Kozyrevsk pod masívom Klučevskajej sopky. Po dlhej ceste prevažne pokrytej štrkom prichádzame do dediny kde sa nám nepodarí dohodnúť na preprave bližšie k sopke nakoľko cena sa nám zdá premrštená a nedá sa zjednať, nevadí aspoň si pozrieme dedinu a pokecáme s miestnymi. Večer sa rozhodneme sa prespať na brehu rieky Kamčatka.
Dedina Esso
Na druhý deň chceme skúsiť šťastie v dedine Esso. Počas cesty pomáhame inému autobusu, ktorý má defekt, preto nestíhame jediný autobus do Essa, a ani so stopovaním nepochodíme, tak opäť prespávame pri rieke neďaleko mesta Milkovo.
Nasledujúci deň sa konečne dostávame do dediny Esso, ktorá je oproti Kozyrevsku celkom moderná. Utáboríme sa na okraji pri veľkom termálnom bazéne. Tu skúšame rafting na rieke Bystraja, na rafte sa stretáme s ľuďmi z celého Ruska a je samozrejme veselo. Nasledujúci deň si urobíme túru do Bystrianskeho národného parku po zarastenom chodníčku vystúpime až na hrebeň no naspäť nevieme nájsť cestu, tak sa predierame tajgou a večer úspešne prichádzame do dediny.
Máme aj šťastie v dedine je nejaký festival nuž si pozrieme kultúrny program a navštívime miestne etnografické múzeum a samozrejme sa každý deň kúpeme v miestnych termálnych prameňoch. Jeden deň si urobíme túru k jazeru Ikar, kde konečne vidíme miestne medvede. Pre nedostatok času nechávame Klučevskaju sopku a presúvame sa do Petropavlovsku, kde skúsime inú.
Výstup k Mutnovského vulkánu
V Petropavlovsku si objednávame jednodňový výlet terénnymi autami k Mutnovskému vulkánu. Cesta vedie cez krajinu v rôznom stupni vývoja od aktívnej sopky až po krajinu porastenú lesom, prechádzame okolo Viljučinskej sopky cez sopečné pláne pokryté ľadovcom, neskutočné vodopády a nakoniec pešo vystupujeme priamo do krátera, stále aktívneho, Mutnovského vulkánu. Tu samozrejme stretáme Čechov aj keď prvých a posledných. Byť v srdci aktívneho vulkánu je zážitok na celý život, no len aby práve teraz nevybuchol .
Nasledujúci deň sa ešte vyberieme na plavbu po Tichom oceáne no počasie nám moc nepraje je hmla. Tá nám však neprekazí prehliadku miestnych zaujímavosti: ostrov Staričkov, Bábuškin kameň, Čertov palec a Troch bratov čo trčia z oceánu, potom ochutnávame miestneho kraba a skúšame chytať ryby. Pri plavbe narazíme na obrovskú ponorku a hodnú chvíľu prenasledujeme skupinu kosatiek.
No postupne sa blíži deň odchodu tak nakupujeme pár suvenírov, najmä cukríky a údeného lososa, letíme domov.
Rusko a ani jeho obyvatelia opäť nesklamalo i keď táto krajina každému nevyhovuje ale ja sa tam vraciam rád.