Čierna skala | trasa z Jahodníka

Čierna skala je biela, možno šedivá, vystupuje vysoko zo zelene stromov a na svojej stene má nakreslené bizarné tvary. Ako stúpa, či klesá slnko, môžete vidieť nič, rovnako ako môžete vidieť čudesné tváre, záhadné otvory, neexistujúce vstupy do jaskýň. Čierna skala je fenomén. Podobne ako neveľmi vzdialená Kršlenica. Ibaže Čierna skala sa odhaľuje. Nezastiera sa žiadnym závojom, pozrieť sa ňu môžete pekne od úpätia a prehliadnuť si ju môžete od začiatku do konca, od hlavy až po pätu. Čierna skala patrí skôr do súrodeneckého zväzku brál Malej Fatry. Ibaže je tu. Neďaleko Trnavy, v trojuholníku medzi Senicou, Trnavou a Bratislavou. Dobre dostupná, bohato navštevovaná.

Čierna skala

Jahodník ako východzia destinácia

„Jahodník je špinavé rekreačné stredisko pre dolných 10 000. Existuje tu suverénne Štefan Rafajdus, vedúci strediska SZM na Jahodníku.“[1] Hrozne ma zamrzeli tieto slová, keď som si ich po prvý krát prečítal. Pre mňa bol Jahodník kúzelným miestom, na ktorom sme rok, čo rok, trávili týždeň dovolenky v závodnej chate Montostroj, š.p. Pamätám sa na kúpalisko s vodou studenou ako v potoku (koniec koncov kúpalisko bolo priamo napojené na potok). Na nekonečné hojdanie sa na hojdačkách pri susedných chatách, ktoré neboli ešte obsadené. Na večerná táboráky a vôňu slaniny so zemiakmi pečenými v pahrebe. Na vychádzky k jaskyni Driny a výšľap na jej vrchol, kde sa dal nájsť zamurovaný pôvodný komín do jaskyne. Najkúzelnejším miestom Jahodníka bola predajňa potravín. Akási drevenica postavená na vysokom murovanom kvádri. Teda aspoň mne sa zdal vysoký. Voňala zmesou čerstvého chleba, drevených trámov, sladkostí, čistiacich prostriedkov a asi aj náterových hmôt. Kúzelné miesto. Rodičia mi tam kupovali maškrty a nanuky, teda Eskimo. Pán Satinský má pravdu, bolo to miesto, kam chodili na rekreáciu držitelia rána, chrbtová kosť socialistickej spoločnosti, pospolití obyčajní robotníci. Nikdy som si to neuvedomil a prázdniny, na ktoré s nami často chodieval môj kamarát Stano, som na tomto mieste mal rád. Taký bol Jahodník v 70.-tych rokoch 20. storočia.

Čierna skala

Čierna skala

Čierna skala (659 m), skalnatý hrebeň s vegetáciou vápencových skál 3,5 km na juhovýchod od Plaveckého Mikuláša a 4 km od letoviska Jahodník. Priesmykom medzi Čiernou skalou a Veterlínom prekročili jednotky Sovietskej armády za pomoci partizánov pohorie a vytlačili fašistov z tejto oblasti. Cvičné horolezecké terény. Dobrý výhľad. Prístup: ČSD Plav. Mikuláš 5 km, ČSAD Jahodník 4 km, 41 Ž.[2] Musel som to spraviť, opäť vytiahnuť starého obľúbeného sprievodcu po Malých Karpatoch a pohľadať, čo sa v ňom píše o Čiernej skale. Všetko je pravda. Až na to, že neviem, ako to bolo s tou Sovietskou armádou. A partizáni v Malých Karpatoch? Radšej nie. Všade, kde sa rozpúta partizánska vojna, znamená to príkorie pre domáce obyvateľstvo. Perzekúcie za partizánsky boj. Vypaľovanie domov, zabíjanie bojaschopných mužov a chlapcov. Žiadna vojna nie je dobrá. Ani partizánska.

Čierna skala

Čierna skala je impozantné bralo. V tunajších pomeroch je to asi najlepšie viditeľné bralo dlhé niekoľko stoviek metrov. Útes, ktorý vznikol vyvrásnením po ústupe mora Thetys/Parathetys. Na svoju morskú prehistóriu tá skala nezabudla. Stále vyzerá ako ostrý rozoklaný balvan, ktorý bojuje svoj boj so silou každej morskej vlny. Netvorí kompaktný celok, ale ako spomienku na boje, ju jazvia záseky vyťaté obrovskou sekerou. A jedna jazva sa čudne zhojila do skutočného skalného okna.

Bol som prekvapený, aj zahanbený, keď som ho uvidel. Pred pár rokmi som písal o skalných oknách v Malých Karpatoch. O tomto som nevedel. Neskoro som sa sem vybral.

Výhľad z Čiernej skaly? Úžasný! Nenapíšem viac.

Čierna skala

Ako na Čiernu skalu

Skôr by som sa mal priamo opýtať, prečo na Čiernu skalu z Jahodníka? Dôvod je jednoduchý, cesta je príjemnejšia, menej namáhavá a najmä tesne pred stúpaním na hrebeň ponúkne pohľad na celý masív ako z maľovanej pohľadnice. Skutočne, chodník vedie v správnej vzdialenosti popod hrebeň, popri miestach, ktoré sú pokryté lúčnym porastom a nízkou drevinou, preto je možné vidieť Čiernu skalu krásne odhalenú (to sa návštevníkovi prichádzajúcemu od Kršlenice nepodarí).

O tento pohľad ostanete ochudobnený, ak vyrazíte po trase Plavecký Mikuláš – Kršlenica – Pod Čiernou skalou – Čierna skala. Ak nebudete pokračovať zo Záhoria až na Trnavskú stranu.

Ďalším dobrým dôvodom je, že cesta po žltej turistickej značke z Jahodníka na Čiernu skalu, je až na záverečný výstup dobre schodná pre deti vo veku od 7, možno 8 rokov. Pokiaľ sú zvyknuté chodiť do lesa. Stúpanie im môže skomplikovať zážitok, ale ak pripustíme, že miesto plánovaného času 1:45 hod., sa na Čiernu skalu deti dostanú o nejakých 30 až 45 minút neskôr, je to v pohode. Späť to bude jednoduché ako sánkovačka na konci zimy.

Čierna skala

Pred cestou

Opäť ma to prekvapilo, keď som to videl na Čiernej skale. Pani vo veku, ktorý sa označuje za zrelý (rozumejte niekde medzi 50 až 65 rokov) v plátených teniskách, skôr modifikovaných „jarmilkách“ cupitajúca pomedzi skaly na hrebeni. Snímam klobúk pred jej ochotou ísť na takýto turistický výlet. Miesim v sebe ingrediencie úžasu, obáv, hlúposti, zbytočného rizika z toho, čo tá pani vyviedla. Ten terén nie je možné označiť za ľahký. Pošmyknúť sa a vytknúť si kotník, šliapnúť na ostrý kameň rozrezať tenkú podrážku plátených tenisiek a spôsobiť si ranu na chodidle, nie je problém väčší ako uvariť vajce na mäkko. Nepodceňujte Malé Karpaty. Ak prídete k vážnejšiemu zraneniu na základe vlastnej blbosti, nepomôže vám žiadna horská služba. Možno sa o vás postarajú hasiči. Alebo vaši známi, pokiaľ budú dostatočne fyzicky disponovaní.

[1] Expedície 1973 – 1982, J. Satinský, Slovart 2011, str.16

[2] Malé Karpaty Turistický sprievodca ČSSR, J. Szomolányi, Šport, Bratislava, 1981, str.240