Indonézia - škola života

Indonézia. Krajina pokrývajúca vyše 17 tisíc ostrovov. Krajina obsahujúca najväčšie množstvo moslimov na svete. Krajina, kde na ceste zažiješ zápchu opíc, psov v tom bežnejšom prípade skútrov.

Sviatok Ramadan

Ostrov Jáva. Najľudnatejší ostrov sveta. Mesto Yogyakarta. Sídlo sultána. Takto by sa dalo pokračovať asi donekonečna. V Indonézii sa nachádzame aj počas najväčšieho moslimského sviatku Ramadan a teda najprísnejšieho pôstu ever. V zjednodušenom popise je Ramadan pôst, ktorý moslimovia dodržiavajú jeden mesiac. Deviaty mesiac v roku podľa islamského lunárneho kalendára, kedy sa podľa legendy Mohamedovi zjavili prvé verše Koránu – posvätnej knihy Islamu. Počas dňa ho moslim dodržiava na základe zdržania sa jedla, vody, fajčenia, zábavy alebo sexuálnych radovánok.

Pre mojich kamarátov moslimov, ktorí ho dodržiavajú už roky, je to stále ťažké. Ide však o najdôležitejší prejav viery, a tak už malé deti vedú k tomuto pravidlu. V Indonézii však neprevláda len islam. Ľudia tu veria v ďalšie  4 náboženstvá  a to hinduizmus, budhizmus, kresťanstvo, protestanstvo. Je obdivuhodné, v akej harmónii dokáže 5 rôznych náboženstiev fungovať pokope.

Oficiálnym jazykom je Bahasa Indonesia, indonézsky jazyk

Ľudia tu stále ešte vravia aj jávsky – pôvodný jazyk, ktorý na určitých miestach vymiera, avšak  na iných ostrovoch hovoria ľudia rôznym jazykom a dialektom. Dokopy tých jazykov je cez 500. Indonéziu pretína rovník, čo spôsobuje, že o 18stej zapadá každý deň slnko a to, že sú tu tropické horúčavy.

Indonézania sú veľmi milí a nápomocní ľudia. Nezištne. Sú šikovní v pestovaní ryže, ktorá tam prevláda či rôzneho druhu ovocia. Určite by ťa veľmi radi pohostili a ukázali ti aj to málo, čo v domácnosti majú. Vždy sa radi podelia. V ich skromných domácnostiach nenájdete najnovšie výdobytky techniky, o playstation či drone s veľkou pravdepodobnosťou ešte nepočuli. Ich deti si hračky totiž vyrobia. Z plastovej flaše autíčko, z plechovky a vrchnáku hrkalku, zo sáčku šarkana. A sú šťastní, stále usmiati. Spokojní. Im to stačí. Nikdy sa medzi sebou neoslovujú menom, je to znak úcty – pred menom použijú pak pre pána, mas pre chlapca a mbak pre dievča.

Život indonézskej dievčiny je však komplikovanejší

Ale možno iba z môjho pohľadu. Môjho názoru. Im nasledujúce fakty ani nevadia. Iné totiž ešte nezažili. Ide o to, že žena je považovaná za sexuálny objekt, a tak ma striktný dresscode. Najjemnejšia forma zahalenia je hijab – šatka na hlave. Bikini na kúpalisku alebo plážach pre ne neprichádzajú do úvahy.

  • Dievča k čistote chránia a učia už od útleho veku. Partnersky život pred svadbou nie je povolený v jednej domácnosti. Ak sa stane, že partneri pred svadbou žijú spolu, môžu mať seriózny problém.

Sociálka, polícia, vylúčenie zo školy, z práce. A ako sa to dozvedia? Jednoducho sa to nepáči susedom, tak to nahlásia. Indonézania sú v tomto veľmi close-minded , úzkoprsí. Veľmi si strážia pravidlá a tradície a nepáči sa im ich porušovanie. Takýto social judgement, a teda spoločenské súdenie (posudzovanie) vrcholí bičovaním dievčat alebo nútením dotyčného páru verejne chodiť bez oblečenia, aby si to jednoducho raz a navždy zapamätali. Pre mňa dosť krutý systém. Čo si myslíš ty?

- pokračovanie: Indonézia - škola života, 2. časť