Hradisko Prašník, maličkosti z Malých Karpát

Bol to pekný letný deň. Svieži, trochu ako po daždi, určite nie vyčerpávajúco horúci a slnko svietilo chvíľami spoza mrakov, chvíľami úplne naplno. Možno toto a možno aj to, že s manželkou sme konečne obaja mentálne prepli do módu: máme dovolenku, vnímali atmosféru na Prašníku ako relax v kúpeľoch.

Príjemná, pokojná, utišujúca atmosféra, ktorú v Malých Karpatoch vnímam obyčajne po dvojhodinovom pochode na miestach, kam už kroky víkendových turistov nevedú. Zvláštne miesto. Zvlnené, po zaniknutých drevozemných valoch, s čistinami so starými stromami, ktoré vyzerali ako nedbalo zapichnuté špendlíky, s výhľadmi, ktoré vznikli po kameňolomoch, ktoré sa zahryzli do tunajšieho masívu.

Milé miesto. Presne také, kde si sadnete a myšlienky vypustíte z hlavy, pretože neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by ste sa mali nimi zaoberať.

Na začiatku histórie

Prezradím to hneď, Prašník (Fajnorovci) slúžil ako hradisko približne od roku 4400 pred Kr. do povedzme, že roku 906 po Kr. (prosím tento rok neberte vôbec vážne, prečo som ho uviedol, vysvetlím neskôr). Vojenská posádka, civilné obyvateľstvo, niekto, kto tomu všetkému velil, tu sídlili s prestávkami viac ako päťtisíc rokov. Keď si predstavíme, že náš letopočet k dnešnému roku trvá 2024 rokov, na ten nie vysoký kopec sa musíme pozerať s riadnou dávkou úcty.

Nie som si istý, kedy mapy.cz do svojich podkladov zahrnuli aj Prašník-Fajnorovci, ale pri príprave tohto rozprávania som v ich mape našiel poznámku: hradisko z eneolitu[1]. Zaujalo ma to. Skutočne v tomto období naši predkovia vytesali do vápencovej skaly základový žľab, do ktorého osadili palisádu z kmeňov silných až 25 centimetrov. Nechýbajú nálezy stavieb s kolovou konštrukciou, keramické črepy, hlinené prasleny, šidlá a dlátka. Kedy a prečo, toto miesto opustili prví obyvatelia nie je jasné. Určite to však nebol násilný zánik.

Maďarovská kultúra doby bronzovej

Solídna kamenná stena z dolomitu a obdĺžniková stavba so starostlivo uhladenou podlahou – mazanicou. To sú pamiatky na architektúru hradiska, ktoré tu prešlo reštartom niekde medzi rokmi 1600 až 1450 pred Kr. Ale, pozor! Hradisko nevznikalo a nezanikalo, vždy na presne tom istom mieste. Noví stavitelia využívali pozostatky toho, čo našli po svojich predchodcoch, v prípade Prašníku, sa priebežne využíval celý hrebeň do vrchu Hrádok až po jeho západnú časť, dnes výrazne ukrojenú opusteným lomom. Už Štefan Janšák, ktorý lokalitu skúmal v 20. rokoch 20. storočia, konštatoval, že hradisko má tri sídelné celky. Petr Novák, český archeológ, ktorý sa sem vrátil v 70. a 80. rokoch 20. storočia rozloženie potvrdil a spresnil[2].

Rozšírenie areálu smerom na západ o dve spomínané časti vykonali v poradí až tretí obyvatelia. Okolo roku 1000 pred Kr. ľud sliezskej fázy lužických popolnicových polí. Znie to trochu ako kódovaná šifra, preto bude lepšie spomenúť, že po sebe tu zanechali stopy v podobe kovolejárskej dielne, chaty s hlinenými klinmi, cisternu na vodu vyhĺbenú v severovýchodnom svahu. Hradisko z tohto obdobia malo zaniknúť násilným vpádom.

Pred kľúčovým dátumom narodenia Krista sa tu nakrátko usídlili aj Kelti. Bez významnejších pamiatok na ich pobyt. Miesto asi využili len ako strážne stanovisko pre ich pochod východným smerom.

Prišli Slovania

Možno niekedy na začiatku 9. storočia. A možno odišli aj v roku 906, kedy padla Veľkomoravská ríša. To sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotu nestalo. S istotou v rozmedzí týchto rokov Slovania obnovili hradisko, pričom rešpektovali to, čo tu po sebe zanechali ich predchodcovia. Konštrukcie palisádových stien nahradili len sypanými valmi, ale pribudlo väčšie množstvo polozemníc – zahĺbených obytných zrubov. Počas výskumu Petra Nováka sa našiel väčší počet objemných hlinených hrncov. Výskumníci prišli s hypotézou, že to priamo súvisí s trochu komplikovanejším spôsobom zásobovania vodou. Cisterna, ktorá tu bola vyhĺbená asi 1000 rokov pred Kr., v období sucha vodu úplne stratila. Zdrojom vody bola len riečka Holeška tečúca pod severným svahom hradiska.

Preto veľkoobjemné hrnce plnili úlohu zásobníkov na vodu. Podobne to fungovalo asi aj s potravinami. Na ploche obývanej Slovanmi sa nenašli stopy po poľnohospodárskej činnosti, ani zásobnicové jamy (do zeme vyhĺbené jamy kónického tvaru s vypáleným vnútrom). Potraviny sa na hradisko dovážali pravdepodobne z úrodnejších rovinatých oblastí z okolia Vrbového. Mimochodom, práve sem sa malo presťahovať obyvateľstvo hradiska po stabilizovaní pomerov po páde Veľkej Moravy.

Na výlet

Na hradisko, resp. ma hrebeň masívu Hrádok nevedie žiadna značkovaná turistická cesta. Na stránke hradiska.sk[3] som našiel poznámku o trase z Prašníka – V Lopušnej po modrej značke pod vrchol Hradisko. Na kótu 382 (Hrádok) sme sa dostali po modrej (prudký stupák) a potom po hrebeni príjdete až ku kameňolomu. Tak to napísal autor príspevku. Neodporúčam. Ideálne je zvoliť ako východzí bod opustený lom na západnej strane hrebeňa (lom „otvorený“ v smere na Vrbové). Od lomu vedú príjemné a pohodlne lesné cesty až na hrebeň. Potom je to prechádzka divokým lesom až k vrcholu Hrádok.

P.S. v blízkosti sa nachádza ďalšie hradisko. Na Tlstej hore, ale o ňom niekedy neskôr.