HOJA HEMP- Cestou necestou naprieč Rumunskom

Päť ľudí, dva bicykle, jeden transportér a dva týždne pred nami v nádhernej krajine plnej protikladov, ktorú sa rozhodne oplatí navštíviť. Pozrite si Rumunsko našimi očami.

Hlavným cieľom našej cesty bola návšteva dielne, v ktorej sa vyrába konopná látka, ktorú používame. Zároveň sme chceli spoznať túto málo navštevovanú krajinu a dozvedieť sa o nej čo možno najviac. Rozhodli sme sa ju preto precestovať krížom-krážom.

Už pri vstupe do krajiny sa nám potvrdilo, že domáci sú veľmi nápomocní a ochotní ľudia. Turistov na prvý pohľad ignorujú, no keď potrebujete, radi a ochotne pomôžu. Keď sme museli riešiť opravu auta priamo na hraniciach, s úsmevom vyriešili každý náš problém a považovali to za samozrejmosť. Aj keď angličtinu ovládajú len mladšie generácie, s humorom sa dohovoríte aj po „slovensko-rumunsky“. Po úspešnej oprave vyrážame. Celá cesta pred nami.

Zničené cesty, polámané a potrhané elektrické vedenie, schátrané domy, kone, koče... To všetko vzápätí vystriedali honosné, niekoľkoposchodové, väčšinou neobývané rodinné domy bláznivých tvarov, novostavby, obrovské okrasné záhrady, prázdne ulice, občas autá s talianskou alebo francúzskou ŠPZ... S úžasom sme sa nestíhali otáčať a čudovať, kde sa to tu nabralo. Zvláštne miesto. Neskôr sme sa dozvedeli prečo je to tak.

Exodus mladých Rumunov

Mladí Rumuni odchádzajú kvôli práci do zahraničia. Najčastejšie smerujú práve do Talianska a Francúzska. Väčšina z nich tam pracuje ako opatrovatelia. Za zarobené peniaze si v domácom Rumunsku môžu dovoliť stavať vily, ktoré však nemá kto obývať. Niekde sa im o ne starajú rodičia, no veľa z nich zostáva prázdnych a čaká na svojich majiteľov, ktorí sa možno raz vrátia. „Utekajú utierať zadky iným a vôbec sa nestarajú o to, aby sa aj ich krajina mala lepšie. Nevyužívajú svoj potenciál, vedomosti. Je smutné, že nezostanú a nerobia niečo pre to, aby sa mohli mať dobre doma. Tie veľké domy im v tom nepomôžu.“ So smutným výrazom dodal miestny.

Pomaly opúšťame posledné väčšie dediny a začíname stúpať do kopcov. Zanedbané odpočívadlá plné odpadkov, ktoré často roznášajú po okolí túlavé psy, sa striedajú s krásnymi výhľadmi na nedotknutú krajinu v diaľke. Rumunské kontrasty nás neprestávajú udivovať. 

Zastavujeme v horskom mestečku Borșa

Zajtra sa ideme na tú krásu pozrieť zhora. Ako sme zistili, camp tu nenájdete, no určite sa oplatí ubytovať v niektorom z penziónov. Dostupné ceny a príjemné prostredie. Značené turistické chodníky nás doviedli k vodopádu ukrytému v horách - Cascada Cailor, 1300 metrov. Kto nevládze peši, vyvezie ho napríklad aj lanovka. My však, ako jedny z mála, pokračujeme po vlastných až na vrchol, kde nás čakajú očarujúce výhľady a miestny strážcovia, ovčiarske psy. Chodievajú väčšinou v skupinkách 3-4. Najlepšie je ich ignorovať. Neboja sa k vám priblížiť, no pokiaľ si idete svojou cestou a necítia z vás ohrozenie, v tichosti vás odprevadia ďalej. Môžete ich však stretnúť tiež o samote, aj niekoľko sto metrov od svojich stád. Strážia ich a striehnu, či sa v diaľke nenachádza žiadne nebezpečenstvo. Radšej sme ich pri tom nevyrušovali.

So západom slnka opúšťame toto sympatické miesto. Dlhšia ale za to horšia cesta sa tvárila, že sa na nej pracuje. Po cca 50 km nás doviedla do údolia obývaného miestnymi osadníkmi. Bez zastávky pokračujeme ďalej smer Fălticeni. Nasledujúci deň sme strávili v dielni, o ktorej sa viac dočítate v tomto článku: www.hoja-hemp.sk/ako-sa-vyraba-konopna-latka/

V okolí mesta Falticeni, kde sa dielňa nachádza, sme chceli stráviť nejaký čas, no ako sme zistili, naozaj tu nie je čo robiť, ani sa na čo pozerať. Ako nám domáci povedal, východná časť krajiny je chudobná, nie je tu veľa príležitostí k práci. Žijú tu jednoduchší ľudia, nie sú tu ani univerzity a veľký priestor na vzdelanie, či budovanie kariéry. Krajina je rovinatá a turistom nemá čo ponúknuť.

Rozhodli sme sa preto pokračovať v ceste smerom k pobrežiu. Pred nami niekoľkohodinová rovná cesta väčšinou dlhými a navlas rovnakými dedinkami. Typická architektúra, zdobené domy, veže, honosné kostoly na každom rohu. Rovnú cestu často zapĺňajú predajcovia melónov, ktorých sú naozaj hromady. Domáci majú vlastné nepísané pravidlá o jazdení. Z dvojprúdových ciest sa ľahko stanú štvorprúdové. 50-tka v obciach sa mení na 80 až 100-vku. Keď vás v obci obieha šofér nákladného auta, či autobusu, zrejme idete príliš pomaly, aj keď sú všade okolo výstražné cedule a hrdzavé krabičky, v ktorých by mali byť rýchlostné radare. Domáci veľmi dobre vedia, kde v skutočnosti sú a tak im dodržiavanie rýchlosti nerobí žiadny problém. Policajné hliadky stretnete naozaj len zriedka a to vám dajú okoloidúci značne najavo neprestávajúcim blikaním svetiel.

Delta Dunaja

Východnú stranu rumunského pobrežia robí jedinečnou delta Dunaja. Cestu nám spriečila rieka a tak sa na druhú stranu musíme plaviť. Otvára sa pred nami úplne iná krajina. Cestu zdobí konopa siata, ktorá voľne rastie v priekopách, či na poliach ako burina. Pozostatky jej pestovania. Mesto Tulcea kde končí naša cesta, ponúka výhľad do takmer nedotknutej zalesnenej krajiny s množstvom jazier a močiarov. Po pobreží sa dostávame do mesta Vama Veche, takmer na hranice Bulharska. Toto miesto nám bolo odporúčané domácimi. Ideme sa naň teda pozrieť zblízka.

Vama Veche

Pláže z drobných kamienkov a úlomkov mušlí. Krásne a teplé Čierne more. Na každom rohu rockový klub, rocková reštaurácia, či rockový plážový bar. Nočné rockové párty na pláži. Mladí ľudia. Neuveriteľné teplo. Takmer žiadny tieň... Miesto je známe tým, že sem chodievajú skôr mladšie generácie. Zresetovať hlavu, oddýchnuť si a zabaviť sa. Nenájdete tu však žiadne disko kluby, honosné reštaurácie, či prezdobené kokteil bary. Celá oblasť je ladená skutočne do rockového štýlu. Práve preto je toto miesto vyhľadávané a navštevované množstvom mladých ľudí. Po troch dňoch oddychu na pláži stačilo. Opúšťame túto rovinatú krajinu a smerujeme sa trošku schladiť opäť do hôr. Čaká nás Transylvánia.

Prichádzame do národného parku Bucegi do dedinky Bușteni

V týchto oblastiach by ste camp hľadali márne. Za to výstrahy pred medveďmi sú na každom rohu. Stanovanie vo voľnej prírode sme preto neriskovali. Aj keď sa nachádzame v turistickej oblasti, zahraničných turistov nestretávame. Rumunských turistov sem však chodí mnoho. Bohužiaľ nie všetci sa vedia správať k prírode ohľaduplne. Aj v tejto nedotknutej krajine, v miestach, kam vedú turistické chodníky, nájdete množstvá odpadkov, ktoré po sebe nechávajú naozaj kdekoľvek. A tak sa radšej pod nohy pozeráme čo najmenej a snažíme sa užívať si očarujúce výhľady. Najnavštevovanejšie miesta sú vodopád Urlătoarea, prírodný monument Sfinx a Kríž hrdinov. Neďaleko sfingy sa môžete vyviesť lanovkou, ktorá Vám ušetrí čas. Peši trasa trvá takmer 6 hodín, viac ako 1200 metrový výstup. Na lanovku sa však čaká už od skorého rána, preto ak prídete poobede, nemusíte sa dostať na rad. Ten výhľad ale stojí za to. Keď sa vyveziete hore, máte na výber viacero ciest, ktorými sa môžete vybrať. Lanovka vás vyvezie aj s bicyklom, keďže na mape nájdete aj zopár cyklotrás. V tomto však treba byť veľmi opatrný a trasu si radšej vopred dôkladne preveriť, pretože aj odporúčania domácich nemusia byť vždy podľa vašich predstáv. 

Neďaleko sa nachádza mesto Bran, ktoré preslávil Draculov hrad. Dostanete sa k nemu priamo z mestečka. Možno vás sklameme, ale nečakajte na hrade žiadnych vampírov, strašidlá, či duchov. Je to menší, veľmi zachovalý a zariadený hrad s množstvom malých miestností, úzkych chodieb a schodísk.

Transfagarasan

Našu okružnú cestu po Rumunsku sme sa rozhodli ukončiť prejazdom najkrajšej cesty v EU. Transfagarasan. ( Na vrchole cesty je to 2020 m.n.m.) Jedno z mála miest, na ktorom sme stretli aj zahraničných turistov. Schádzajú sa tu z okolitých krajín, aby sa mohli previezť v oblakoch. Popri ceste sa nachádza niekoľko campov, či odpočívadiel, kde môžete prespať, najesť sa a načerpať energiu z týchto ohromných hôr.

Spanie vo voľnej prírode je v národných parkoch prísne zakázané. Taktiež si treba dať pozor na to, aby ste sa neubytovali niekomu na súkromnom pozemku, ktorý nemusí byť ohradený. Keď sa spýtate domácich, radi Vám odporučia miesta, kde sa môžete bez problémov zložiť. Je dosť možné, že vám budú robiť spoločnosť domáce zvieratá, ktoré sa pohybujú voľne naozaj kdekoľvek.

Každý deň bol pre nás dobrodružstvom, a to, čo ste si prečítali je len malé percento zážitkov, ktoré sme na tejto ceste zažili. Rumunsko odporúčame všetkými desiatimi ako krajinu, ktorú treba navštíviť. My sa tam určite ešte niekedy vrátime.

Foto a text: Leonarda Pupišová (sestra)