Dlho plánované dobrodružstvo je konečne tu, ráno sa zobudím a na ubytku sme už iba dvaja, ja a Serchio, zobudím ho aby som sa s ním rozlúčil a vyrážam na autobus, ďalej prestupujem na metro ktorým sa odveziem iba jednu zastávku. Mám hodinu na prestup takže vyrážam do Giantu kde kúpim ešte nejaké posledné veci ktoré budem potrebovať, repelent, vreckovky a vodu (v tom čase som si ešte neuvedomoval ako dobre som spravil že som si tú vodu kúpil - "voda nad zlato") a ešte nejaké jedlo na cestu, taliansku bagetu, jablko a nejaký kurací wrap.
Vraciam sa späť k nastupišťu kde som si nechal všetky veci v kríku aby som ich nemusel vláčiť zo sebou keďže celá batožina je extrémne ťažká. Čakám na finálny bus do Front Royal, chálujem bagetku a rozmýšlam nad tým ako bude týchto 7 dní v Shenandoah národnom parku v Amerike vyzerať.
Cesta autobusom (1:30H) je veľmi príjemná, najprv je autobus skoro prázdny no na druhej zastávke v Dulles Airport kadiaľ pôjdem naspäť na Slovensko nastúpi pokokot študentov ktorý zaplnia všetky sedadlá, cítim sa ako keby idem na školský výlet. Po vystúpení vo Front Royal z kadiaľ je to ešte 2H pešo do S.P. rozmýšlam či pôjdem pešo alebo autobusom ktorý ide za 2H. Po takých 10min. blúdenia v horku jak bláten hladaním ako sa mám dostať z tohto miesta pešo (nachádzal som sa ako keby na obrovskom parkovisku kde boli samé obchody a naokolo iba samé dialnice) som sa rozhodol že pešo to asi nepôjde a že skúsim zavolať UBER. Po takej minúte sa prihlási vodič a píše že za 8 min. je tam. Medzičasom si idem ešte kúpiť do Walmartu čistú vodu aby som si doplnil 2 flaše ktoré mám.
Tesne pred tým ako vyjdem z obchodu už s vodou chlapík zruší jazdu a vidím ho ako mastí na svojej toyotke do piče. Nevadí. Hľadám další odvoz a prihlási sa čínska marka CHINGCHONG (zvláštne meno). Za pár minút príde na bielej Tesle a s úsmevom mi ide otvoriť kufor do ktorého si buchnem hlavu. v aute kecáme o rôznych veciach, z je (MADE IN CHINA), kde bola na dovolenke, kam idem ja, čo robím, atď. Zastaví v strede cesty kde blokuje autá za sebou ale mne je to jedno, vystúpim, otvorí sa kufor, zoberiem si veci, zase si jebnem hlavu o kufor, rozlúčim sa s CHINGCHONG ktorá mi zapraje veľa šťastia a idem na to.
Prejdem pár metrov cez cestu a ocitnem sa na chodníku ktorý vedie skrz S.P. Idem ako keby takým lesným tunelom do mierneho kopca pár hodín, po ceste robím pauzy lebo je extrémne teplo, potím sa a mám ťažký náklad z ktorého ma bolia ramená. Na zemi uvidím niečo okrúhle a zelené akokeby ovocie. Zodvihnem to a rozpolím na polovicu kde je žltá dužina a zopár čiernych kôstok, nič podobné som ešte nevidel, sladkastá vôňa ma presvedčí, vysosávam žltú dužinu a vyplúvam čierne kôstky, chuť je jemnná a sladkastá, velice chutná.
Po takej hodine vidím cedulu s nápisom že pozor medvede a inštrukcie ako sa zachovať ak by som náhodou jedného stretol. Po pár metroch vidím dalšiu cedulucedulu s mapou pri ktorej je aj návštevnícke centrum. Na chvíľu sa zastavím a idem ďalej, po ďalšej hodine sa dostanem na miesto kde mám prvý krát krásny výhľad na hori a krajinu naokolo. ROzhodnem sa že toto je fajn miesto a že tu prenocujem. No ešte pred tým než sa tu utáborím sa rozhodnem nechať si tu veci a vyrazím s prázdnymi flašami do návštevníckeho centra doplniť vodu. Ked tam prídem tak nájdem bielu šiltovku zavesenúna nástenke ktorú si zoberiem.
Doplním vodu a uvidím aj dvoch lesných policajtov, jednu ženu (200kg) a jedného chlapa (300kg), poteším sa lebo si uvedomím že týto ma po lese naháňať nebudú (keďže v národnom parku by som nemal kempovať, zakladať oheň,.....). Vrátim sa na miesto prenocovania, rozložím si hammock, zložím luk (vyskúšam ho). Zapálim si brko, pozorujem západ slnka a užívam si krásny výhľad a ticho. Pár minút po západe je čierno čierna tma a atmosféra je úplne iná ako cez deň, je veľmi temná a nepredvídateľná. Ľahnem si do hammocku a snažím sa zaspať ale vôbec to nejde, cvrčky jebú o sto šesť takže aj keby popri mne išiel medveď alebo srnka neni úplne isté či by som ich počul.
Po pol hodine strachu a paranoidných myšlienok začujem hlasné šušťanie lístia, hneď zapnem baterku a zasvietim na miesto odkiaľ išiel zvuk. Vidím 3 páry lesknúcich sa očí tak 10m odo mňa no našťastie sú to len srnky, po pár minútach odídu a ja sa zase snažím zaspať. Celú noc sa často budím na rôzne zvuky no keď konečne vyjde slnko a je opäť vidno hneď sa mi ulaví. (Takto v lese si človek uvedomí tak reálne cyklus dňa a noci a aký je medzi nimi rozdiel, v modernej civilizácii kde môžeš mať v izbe zasvietené aj v noci si neuvedomuješ aká vie byť noc tmaná).
2.DEŇ
Prvú časť dňa strávim kvasením na hammocku čítaním knihy Biely Tesák a dospávaním prebdenej noci. No potom sa prekonám, poviem si že bolo dosť nič nerobenia a vyrážam znova do Návštevníckeho centra doplniť vodu na nasledujúci deň keďže dalšie návštevnícke centrum je veľmi ďaleko a nie je žiadna istota že po ceste tam nájdem prameň alebo rieku. Keď sa vrátim pobalím si veci, nejaké jedlo a dalšie veci nehám tam aby som mal ľahšiu batožinu keďže hodiny vláčiť takú ťarchu nie je žiadna sranda.
Celý deň cestujem po horách a keď sa začne slnko blížiť ku horizontu poviem si že musím nájsť miesto na prenocovanie, nájdem cedulu s mapkou kde je vyznačené miesto s výhladom, neváham a vyrážam. Keď sa dostavím na miesto uvidím výhľad ešte krajší ako z prvého miesta kde som prenocoval. Postavím si provizórny stan s celty keďže už nechcem spať bez prístrešku po minulej noci. Idem na skalu z ktorej je vidno na celú krajinu okolo a navečeriam sa (jablko, tyčinka, beef jerky a čierne fazule).
Pri západe slnka si dám kus medu a užívam si výhľad. Keď slnko zapadne a je zase čierno-čierna tma užívam si v diaľke svetlá neďalekých miest nad ktorými bijú blesky a hromy. Bosí na skale bez trička iba v teplákoch trénujem na skale s dreveným mečom a pozorujem silu a moc matky prírody. Po takej hodine si idem ľahnúť a snažím sa zaspať. Popri spacáku vyťahujem stonožky a inú háveď a hádžem ju daľeko od stanu aby mi náhodou cez noc nevbehla do úst alebo uśí. V noci sa zase zobudím na šušťanie lístia v okolí a cez dieru v celte vidím obrysy zvieraťa ktoré pripomínajú medveďa, rozhodnem sa vyčkať kým odíde v strachu o svoj život.
3.DEŇ
Ráno sa zase zobudím a vidím okolo môjho stanu behať srnu. Vstanem, pobalím si veci a rozhodnem sa všetko spísať, vytiahnem zošit a pero a v tom začujem znova šušťanie, ale iné ako doteraz, tlmené a hlasnejšie. Pozriem sa na miesto z kaďiaľ to ide a uvidím 10 metrov pred sebou veľkú čiernu machuľu - medveď !!! Hneď vyleziem na veľkú skalu ktorá tvorila stenu môjho prístreška. S mečom (palicou) v ruke som ho sledoval a videl ako pomaly odchádza preč. Potom som si zbalil všetky veci a vydal sa znovu na dalšie dobrodružstvo.
Po asi 1 hodine putovania lesmi a horami som našiel prameň vody čo sa veľmi hodilo kedže sa mi začínala pomaly ale isto mínať. Po dalšej asi hodine som ďaleko predo mnou počul hromobytie ktoré sa ku mne istú dobu približovalo čo nebolo dobré znamenie. A dlho ani netrvalo a začal padať jemný dáždik. Hneď ma napadlo že treba vyťiahnúť celtu a okamžite postaviť prístrešok aby som zostal suchý. Po pár minútach bolo všetko provizórne postavené. Všetky veci som ukril pod stenu a schúlil som sa tam aj ja. Po chvíľi sa dáždik premenil na ukrutný dážď extrémneho rázu keďže padali aj krupy (ako pingpongové loptičky). Prístrešok bol postavený v kopci, hneď vedľa chodníka Appalachian trail.
Najprv išiel prvý týpek okolo mňa ktorý sa ma spýtal : - Keeps you dry ? (Udrží ťa v suchu?), ja že hej a on že : - Lucky :3 (Šťastkár). Druhý týpek čo išiel okolo sa spýtal či som v pohode, či nepotrebujem vodu. Ja že mám všetko a že ďakujem a on odpovedal : - Take care brother. (Veľa šťastia bráško.) a ja že you too (ty tiež). Po asi 30 minútach čakania ma to prestane baviť a keď pocítim že dážď utícha všetko zbalím a vyberiem sa ísť ďalej. Po pár minútach zase začne lejak jak blázen no tentokrát nie som pod prístreškom ale je mi to jedno, idem ďalej a nezastavujem. Po asi 2 hodinách chodenia cez bačorinu sa dostanem na vrch Marschall Mountain kde je další krásny paronamatický výhľad na okolitú krajinu.
Prestane pršať a ja sa vyzlečiem a vyvesím mokré veci na konáre, občerstvím sa a zapálim si brčko. Sadnem si na skalu pod ktorou je útes a začnem si upravovať nožom môj meč pri krásnej scenérii. Pri úpravách môjho meča sa čepel nožíka odlomí a vystrelí dole útesom. Zazriem kde dopadne a začnem liezť dole útesom aby som ju získal naspäť (to je jediný nôž ktorý mám). Našťastie čepel nájdem a pomocou pásky ju spojím s rukoväťou. Vyleziem na vysoký strom z ktorého je ešte lepsí výhľad a s jablkom v ústach si ho užívam. Neskôr zase zahájim môj tréning s mečom nad útesom na skale bosí. Keď spozorujem že slnko pomali ale isto klesá začnem stavať prístrešok (zatiaľ najlepší). Postavil som ho tak aby keď som v spacáku iba nadvihnem plachtu a pozerám sa na ten nádherný výhľad. Táto noc bola zatiaľ najlepšia, nebudil som sa až tak často na zvuky okoložijúcich tvorov.
4.DEŇ
Ráno som sa zobudil pomerne skoro (aj keď iba odhadom keďže mobil mám vypnutý - zapínam ho iba keď fotím alebo natáčam). Dal som si raňajky, pobalil som všetky veci a vyrazil som znova na púť. O pár hodín som dorazil na miesto kde bol prameň (kde som zase doplnil vzácnu vodu) a chatku kde sa dalo prespať a bol tam aj logbook. Kukol som do neho a prečítal som si pár poznámok. Jedna ma veľmi zaujala, jedna pani písala že si dala hubičky a že vždy zanechá miesto kde je lepšie ako keď prišla. v P.S. bolo napísané " v černicových kríkoch pri toalete". Neváhal som a hneď som išiel hľadať do černicových kríkov ani neviem čo ale mal som tušenie že niečo sa tam určite skrýva. Po pol hodine márneho hľadania som sa pobral ďalej. Po ceste do ELKWALLOW som našiel drevenú chajdu ktorá bola ale zavretá a okolo nej nič markantné nebolo. No a po takých 2 hod. som sa konečne ocitol vo vytúženom cieli - vedel som že v ELKWALLOW bude dáke jedlo ale netušil som že tam robia burgre a že je tam v podstate obchod so všakovakýma potravinama. Hneď som si zamastil burger a pepsi a von na lavičke som si túto chálku náležite užil, po 3 dňoch spania v divočine a studeného jedla. Cítil som sa ako znovuzrodený. Ani chvíľa neprešla a zase začal liať ukrutný dážď. Schoval som sa pod strechu drevenej chaty a ďakoval som že ma dážď nezastihol počas vandrovania. Zadovážil som si ešte dobre vychladené pivo a užíval som si dary života. Okoloidúci týpek ešte poznamenal : "Good place to stay." - Dobré miesto na prečkanie. (Tak tomu ver bráško). Bolo 6H, 2H do zatmenia/tmy. rozmýšľal som či sa vydám ďalej na púť, že by som prespal zase na výhľade ale to som rýchlo zmietol zo stola. Sice neprší ale môže začať a to nebudem riskovať ! Keď som prišiel do ELKWALLOW videl som cedulu kde bolo napísané že 600ft away je/sú picnic ground.
Takže veci som si nechal na mieste kde som prečkával dážď, so sebou som si zobral len to najdôležitejšie do vačku. S pocitom ako keď Rock Lee zhodil závažia som sa rozbehol a užíval si pohyb bez ťažkej batožiny. Po pár minútach blúdenia cez ohniská a lavičky som v diaľke uvidel malú chatku, pribehol som k nej a zistil som že sú to toalety. Hlavou mi preblisne myšlienka že tu by som mohol prespať keďže tu niet ani nohy. Po dalšom rozmýšľaní a skúmaní objektu som sa rozhodol vrátiť sa späť ku veciam. V celom areáli už nikto nebol pretože sa všetko zatvára o 17:30 a bolo 17:37. Vytiahnem mobil z nabíjačky (nabíjal sa mi na WC). Zapnem si hudbičku na sluchátka, otvorím pivečko a zapálim jointa. V Tejto čarovnej trojkombinácii (pivo, hudba, tráva) sa rozhodnem ísť pešo na campground ktoré sú vzdialené asi 3 míle. Po ceste tam cez les som sa dostal do flowu, kráčal som dopredu a pri tom som mečom sekal do listov alebo som sekal tesne vedľa nich aby som ich prinútil sa pohnúť bez toho aby som sa ich dotkol ja, pohyby som vykonával v rovnakom rytme aký mala songa ktorú som práve počúval. Bol to extrém. Moje polo-pokazené slúchatká začali haprovať (jedno slúchatko prestalo ísť, vždy musím zlepiť páskou slúchatká s mobilom aby fungovali poriadne), tak som ich dal dole aby som ich opravil. Hneď ako si ich dám von s uśí začujem hromy, hneď sa zamyslím či sa vrátim alebo to risknem a pôjdem ďalej, rozhodnem sa že to risknem (výzva), meč uchopím v pravej ruke ako oštep a začnem utekať, popritom začne znova liať ukrutný dážď a ja sa rozbehnem ešte rýchlejšie (keďže som sa už rozhodol a už neni cesty späť). Po 10 min. behu v daždi lesom sa ocitnem na ceste (celý mokrý). Pozriem sa doprava a uvidím chatku, pribehnem k nej a schovám sa pod strechu/žlab aby som už viac nepremokol. Sadnem si na obrubník a pred sebou uvidím veľké biele prázdne auto ktoré majú park rangers - lesní policajti. Rangers/policajti budú isto v chatke pomyslím si.
Nakuknem cez žalúzie dnu a uvidím rangera/policajta ako ťuká čosi do počítača. Rýchlo rozmýšľam čo ďalej, ak ma chytia a budú sa ma pýtať čo tu robím ? v daždi, sám, bez vecí, v strede národného parku, bez povolenia kempovať v lese tak sa ocitnem v peknej šlamastike. Impulzívne sa rozbehnem (s kopijou/oštepom v ruke) hore cestou odkiaľ som prišiel, aj tak som už mokrý a nič lepšie ako vrátiť sa na "checkpoint" ma nenapadlo. Asi v strede cesty bola už úplná tma tak som si musel zasvietiť baterkou na mobile (hlavnú baterku, lampáš som mal odložený v "checkpointe" ELKWALLOW. Po 0,5hod. behu lesom v daždi som sa dostal do ELKWALLOW. Následne som si pobalil všetky veci a vydal som sa smerom na toalety/WC na picnic grounds. Dvere boli našťastie odomknuté (ináč by som bol nútený použiť zaklínadlo "aloho mora". Po pár minútach zloženia sa (vyzlečenie a prevesenie mokrého oblečenia, vybalenie spacáka, iných dôležitých vecí, navečerania, umyťia si zubov a tela. Poťešil som sa ako to vymyslel - smrad tu nie je, je tu záchod, umývadlo, tečúca voda, mydlo, utierky a hlavne som dnu takže zostanem v suchu a v pohode sa vyspím keďže sa sem žiadne zviera nedostane. Budík som nastavil na 6 aby ma tu ráno náhodou niekto neprichytil a aby som ráno skoro vyrazil za mojím cieľom SKYLANDO a OLD RAG MOUNTAIN. (cesta je cieľ)
5.DEŇ
Celú noc pršalo/lialo, ešte že som si našiel takéto útočisko lebo v takom daždi by mi v horách môj provizórny prístrešok nepomohol. Znova som sa vydal na cestu do SKYLANDO, mestečka ako TWIN PEAKS kde boli starodobé chatky ktoré si mohli ľudia prenajať. Preskúmal som tamojšie zákutia a vydal som sa na OLD RAG MOUNTAIN. Pod horou v chatke som si nechal väčšinu vecí aby som nemusel všetko vrať zo sebou. Pred výstupom na horu ma zastavili dvaja turisti a povedali mi že ak idem hore tak si mám dať pozor lebo že tam videli jedovatého hada. Poďakoval som sa im za upozornenie a vydal som sa na horu. Pred vrcholom bola utúlňa kde som sa rozhodol prenocovať ale ešte pred spánkom som sa vydal na vrchol z ktorého som obdival panoramatický výhľad na okolitú krajinu. Potom som sa šiel vyspať do útulne a nastavil som budík na skoro ráno lebo som chcel stihnúť východ slnka.
Zobudil som sa a ešťe za tmy som znova vyliezol na vrchol OLD RAG MOUNTAIN kde som skákal po skalách. Stretol som ďalšieho putovníka ktorý mi ponúkol gatorade nápoj ktorý som prijal a veľmi som sa mu potešil lebo som už nemal vodu. Potom som sa vrátil naspäť do SKYLANDO kde som si kúpil výdatný obed, burger s hranolkami, kávu, pomarančový ďžús, colu a zmrzlinový koláč, nechal som tam tringelt asi 10 dolárov a užíval som si luxus ktorý som si doprial v podniku ktorý vizeral presne ako z TWIN PEAKS. Po obede som sa vydal na cestu naspäť, na miesto kde som moju púť začal pretože za dva dni mi ide lietadlo naspať na Slovensko a musel som sa dostať na štartovú pozíciu za jeden deň. Išiel som na cestu a stopoval som autá lebo to bola jediná možnosť ako to stihnúť pretože pešo by to trvalo minimálne 3 dni. Po asi hodine stopovania mi zastavil manželský pár na pickupe.
Spýtali sa ma či chcem ísť dnu do auta alebo do návesu. Išiel som do návesu a počas cesty som si užival nádherné výhlady. No dostali ma iba do polky mojej cesty lebo oni odbáčali na iný smer. Vysadili ma a ja som opäť začal stopovať. Po asi 2 hod. mi na Tesle zastavil indický pár ktorý ma zobral iba minimálny úsek lebo sa im vybíjala ich Tesla. Tak som stopoval ďalej, mal som pred sebou ešte kus cesty. Prešla jedna hodina, dve, tri, a žiadne auto nezastavilo, už bola tma a žiadne autá už nechodili. Do cieľa mi chýbali ešte tak 5-6 hodín pešo a už bolo 22:00. Zmieril som sa s tým že budem to musieť prejsť pešo aj keď ma z cesty už bolel celý človek, nemal som už ani jedlo a cítil som ako posledné štipky energie a odhodlania sa míňajú ale nemal som na výber. Musel som ísť ďalej aby som sa v čase dostal do mesta odkiaľ som začínal moju púť. Daľší deň o 10.00 mi ide autobus a musím ho stihnúť.
Po 3 ukrutných hodinách cesty po ceste zrazu prešlo veľké biele Rangerské auto. Stratilo sa z dohľadu no za pár minút sa vrátilo a zastavilo pri mne. Z auta vyšiel Ranger s baterkou mi svietil do tváre a chcel zistiť čo tu robím. Všetko som mu vysvetlil že sa potrebujem dosťať do mesta a že musím ísť aj takto nocou aby som zajtra stihol autobus. Spýtal sa ma čo to mám na chrbte a ja že luk. On sa ma spýtal či viem že v národnom paku je zakázané mať akékoľvek zbrane. Ja som sa zahral na kára že nie prepáčte. Po dlhšom zvaźovaní sa chlap rozhodol že ma zobere do mesta. Extrémne som sa potešil lebo sily na dalši postup som už nemal. V jednom checkponte v lese som si nechal veci a chcel som ich zobrať ale chlap mi nedal na výber, musel som ísť už do mesta. V meste som si ešte kúpil pivo a prišiel som do parku v meste kde som rozjímal nad životom a nad dobrodružstvom ktoré som zažil.
Spacák som si uložil pri malom potoku kde som sa chcel vyspať aby som bol ráno ready na autobus. No keď som zaspával tak ma uštipli do ruky dve osi. Mal som nervy jak kokot. Ukrutná bolesť, nie ako od naších ôs. Spacák som presunul o pár metrov ďalej a snažil som sa zaspať no nemohol som lebo som cítil ako po mne niečo lezie, zasvietil som telefónom a okolo mňa som uvidel všade červené mravce. Na internete som zisťoval počas toho ako som pri nich bol čo sú to za mravce, či nie sú náhodou jedovaté a tak. Už som bol taký vyčerpaný že som nevládal hľadať dalšie miesto vhodnejšie na prespatie tak som vypol mobil a zaspal som. Nechal som to v rukách osudu.