Je 17:00 a sme tesne pod hrebeňom, niekde medzi Tetřovcem a Homolí. Na najvyššom bode tunajšej cesty sa nám naskytne výhľad na Orlické Záhoří. Nedá sa nezastaviť a pozrieť dolu do údolia. Pomaly sadajúca tma už začína prekrývať posledné slnečné lúče hladiace zasnežené stráne už Poľských kopcov na konci údolia.
Zažínajúce sa lampy v údolí upozorňujú na to, že sa nemôžeme dlho kochať a musíme vyraziť ďalej. Dvíham kotvu a pomaly sa púšťame serpentínovým zjazdom nadol. Sklznice krásne kĺžu, hrany režú zákruty a rozhosťujúce sa ticho začína naberať na atmosfére. Jediné čo počujem je tľapkajúce labky psíkov po udupanej ceste, pachtenie silných hrudníkov a šušťanie sklzníc.
Posledné klesanie Z lesnej cesty a vychádzame na rovinatú lúku údolia. Červená tabuľka hlási odbočku a kúsok za zákrutou obleskujúca modrá tabuľka správneho smeru odbočenia mi nedá na výber a kričím Gee. Psy odbočia vpravo, sane spravia malý drift a bez povolenia tempa cupoceme cestičkou po lúke. Už začína byť fakt tma, no svetlo zatiaľ nezapínam. Po tme sme zvyknutý behať. Potreba zapnutia čelovky prichádza až tesne pred 18:00, keď naša trasa križuje hlavnú cestu. Bezpečnosť na prvom mieste!
Za križovatkou trasa mierne stúpa dokonca a začínam pomáhať s odkopávaním. Stojím na jednej lyži a druhou nohou v pravidelnom tempe odkopávam, aby som babám pomohol v ťahaní saní a mňa do kopca.
Zrazu len v zátylku počujem pachtenie a dupot viacerých labiek. Pomaly sa približujúci svetelný lúč naznačuje väčšiu a rýchlejšiu posádku, ktorej predbiehací manéver je už na vrchole kopca. Tu sa nám zároveň naskytne prvý pohľad na bivakový pľac - dolu na lúke pri Černej Vode. Posádky, ktoré si už stihli chytiť svoje bivakovacie miesto, sú osvetlené svetlom čelovky každého jedného Mushera, ktorý už rozkladá táborisko. Šup ho dolu z kopca, posledný CHECKPOINT dnešného dňa a už aj brzdíme na svojom vybranom mieste na lúke.
Zakotviť sane, zakotviť predného psa a môžem zo saní začať vykladať prvé veci. Najprv však musím natĺcť do zeme kolíky a natiahnuť STAKE-OUT pre psy. Lavínovou lopatou vyhrabať malé jamy - aby spali psy na závetrí a až teraz ich môžem pouvoľňovať z ťažkých šnúr a bezpečne ich prepnúť na stakeout.
Teraz vyhrabať jamu na varič, opäť kvôli závetriu, hrniec, kŕmu pre psy a môžem začať variť. Popri začiatku varenia zohnať ešte vodu a Zo saní vybrať misky. Kým sa zaslúžená Večera po dlhom a náročnom dni uvarí, môžem si v snehu odhádzať miesto na stan. Keď aj len kúsok zapustený stan pod úrovňou vrchnej vrstvy snehu mi zabezpečí dosť materiálu na prihodenie k bočným stenám stanu, teda prírodnej termoizoláce.
Hotovo, večera je pripravená a môžeme ju naporcovať psíkom. Tí to samozrejme nenechajú na náhodou a spráskajú výživnú večeru do poslednej omrvinky. Spokojné si vlezú do svojich minibrlôžkou a začínajú oddychovať. Začína ma klepať kosa, čiže už budem na rade asi aj ja. Vleziem do stanu, vyzlečiem spotené veci a obliekam sa do suchého. Prázdny žalúdok dáva na javo, že po celodennej práci na saniach si aj ja niečo zaslúžim pod zub. Pozriem do saní a varič môže znova naplno fičať, no tentokrát pre mňa. Po rýchlej večeri ešte nachvíľu do hlavného stanu - Černé Vody - zohriať sa čajíkom a potom debaty s ostatnými Mushermi pri ohníčku. Noc je však neúprosná a dvíhajúca sa vietor nás pomaly rozháňa do stanov. Roztiahnutý spacák ma víta v studenom stane a svojím teplým objatím ma privinie do hlbokého nočného spánku.
Okolo 05:00 sa budím vyspatý ako rybička, no to vyliezanie zo stanu a postupné naťahovanie vrstiev na seba sa mi až tak nepáči. Psy len tak letným pohľadom hodia na mňa očko a nerušene spia ďalej. Rýchla mrazivá hygiena a opäť s varičom ukuchtiť niečo výdatné na raňajky. Pomaly sa budí aj zbytok bivaku a rôzne vône prichádzajú po vetre z každej jednej strany.
Pri východe slnka balím do saní posledné veci. Mám všetko zbalené a spokojne môžeme vyraziť do dnešnej etapy. Dvíham kotvu, 3, 2, 1 a GO!