Cez Kysucké a Oravské Beskydy za štyri dni

Naskytla sa príležitosť využiť štyri voľné dni a naplánoval som si teda prechod hraničného hrebeňa v Kysuckých a Oravských Beskydách. Trasa začínala na železničnej zastávke Skalité - Serafínov a končila v obci Oravská Polhora. Trasa mala mať približne 100 km.

Deň prvý – Skalité – Veľká Rača – Rycierova hora - PrzeLEcz Halna

Prvý deň som začal na železničnej stanici v Žiline, z ktorej som sa odviezol osobákom do stanice Skalité – Serafínov. Priamo pri stanici začína žltá turistická značka, ktorá sa po chvíli napojí na červenú značku. Trasa na Veľkú Raču od začiatku ponúkala pekné výhľady na okolie.

Za Vreščovským sedlom začalo už väčšinou stúpanie. Asfalt vystriedala kamenistá cesta.

Prvým vyšším bodom bola Kykula (1087m), z ktorej bolo už pekne vidieť trasu na Veľkú Raču.

Po ceste na Veľkú Raču sa mi otvárali pekné výhľadu na slovenskú aj poľskú stranu Beskýd. Možnosť pozorovať tvar krajiny a rozdiely v oboch štátoch som mal počas celých štyroch dní.

O trištvrte na jednu som konečne dorazil na Veľkú Raču (1236m). Na chate už panoval čulý ruch. Väčšina hostí bola z Poľska. Pokračoval som trochu ďalej od chaty, prešiel okolo vyhliadky, vytiahol som varič a pripravil si ovsené vločky a kávu.

Občerstvil som sa, chvíľu si oddýchol a pokračoval v ceste. Nasledoval zostup cez pekné lúky k Przełęcz Śrubita.

Výraznejšie som začal stúpať k Javorine (1172m).

Prešiel som cez ďalšiu Kykulu (1105m) a smeroval do sedla Przełęcz Pod Banią.

Minul som odbočku ku Chate na konci sveta a vystúpil na Majcherovú (1105m). Trasa ponúkala pekné výhľady.

Konečne voda. Trasa s ťažkým batohom vo veľkom teple mala výrazný vplyv na spotrebu vody. Štyri litre vody zmizli veľmi rýchlo. Bol som rád, že som dorazil k prvej studničke na trase. Studnička Dvojistá voda je nová a pekne upravená. Voda bola ľadová a dala sa pekne nabrať rovno do fľaše.

Po krátkej prestávke na doplnenie vody nasledovalo posledné prudké stúpanie prvého dňa. O pol šiestej som bol na vrchole Rycierova hora (1225 m).

Nasledoval zostup do sedla Przełęcz Halna (1165 m), kde je aj horská chata.

Ja som si rozložil stan vyššie na sedle, pri rázcestníku. Nasledoval zaslúžený oddych po náročnom dni.

Trasa dňa https://sk.mapy.cz/s/fuzevagere

Deň druhý - PrzeLEcz Halna (1165 m) – Hlinka (Novoť) - Mútňanské sedlo - PrzeLEcz Cudzichowa (1255m)

Druhý deň som si vychutnal pekný východ slnka pri raňajkách a káve.

Po raňajkách som vyrazil z Przełęcz Halna, opäť vystúpil na Rycierovu horu a tentokrát pokračoval po modrej turistickej značke smerom na Talapkov Beskyd (1057m). Po asi trištvrte hodiny kráčania som zostúpil do sedla Príslop. Je to tiež pekné miesto vhodné na prenocovanie v stane alebo pod veľkým prístreškom, ktorý tam je postavený.

Zo sedla nasledovalo prudké stúpanie na Svítkovú (1082 m). Cesta hore bola niekoľko sto metrov kamenistá a prašná. Kde-tu sa dali kamene obísť cez vychodené cestičky v tráve.

Pod vrcholom som mal ešte možnosť venovať pohľad sedlu Przełęcz Halna, odkiaľ som ráno vyrazil.

Z Talapkovho Beskydu som prešiel k zaujímavému vrcholu Panski Kopec. Je tam umiestnený hraničný kameň z roku 1888 s menami ľudí, ktorí sa o jeho postavenie zaslúžili.

Z Panského kopca som zostúpil do sedla Podúšust.

Zo sedla nasledovalo prudké stúpanie na Úšust (1155 m) s kamenným stolom a dreveným posedením.

Z Úšustu som pokračoval prudkým klesaním nepríjemným chodníkom s uvoľnenými kameňmi. Takéto úseky dajú zabrať viac ako stúpania, najmä chodidlám.

Zostúpil som k prameňu Delená voda. Vodu som si tam radšej nenabral. Nebolo ani veľmi akú a nechcel som riskovať zdravotné problémy. Studnička je zaujímavo riešená. Je umiestená v kmeni stromu.

Z Delenej vody som pokračoval už cez tretiu Javorinu (1052 m). Predkom asi trochu chýbala fantázia v pomenúvaní vrcholov alebo len nevedeli čo je v susednom chotári.

Z Javoriny nasledoval zostup k hraničnému priechodu Novoť. Dorazil som tam o druhej poobede a dal som si rýchlo kofolu a porciu hranoliek v miestnej reštaurácií. Onedlho dorazila väčšia skupina turistov a ja by som sa na občerstvenie načakal.

Trochu jedla pomohlo a mal som energiu pokračovať v ceste ďalej do Mútňanského sedla.

Trasa viedla cez pekné lúky aj náročnejšie kamenisté úseky s príležitostnými výhľadmi na okolie hrebeňa.

Cez Hrubú bučinu som o pol šiestej dorazil do Mútňanského sedla.

Chvíľu som si oddýchol a pokračoval ďalej na Tri kopce (1216 m).

Mal som toho už vcelku dosť a začal sa obzerať po mieste na nocľah. Podľa máp malo byť nejaké vhodné miesto ďalej po trase. Pozbieral som sily a svižným krokom vyrazil. Paličky klepotali po kameňoch ako divé a asi po hodine som prešiel cez posledný vrchol dňa Polanica (1337 m).

Je tam umiestená tabuľa s veľkým nápisom Miejsce wypoczynku, na ktorú nejaký vtipálek uštipačne dopísal:“Nie wiedziałbym, gdybyś nie napisał. Ludzie nie są idiotami, “

Podľa pokynu na tabuli som si chvíľu oddýchol a rýchlo zostúpil do sedla Przełęcz Cudzichowa. Je to krásne veľké sedlo. Práve čerstvo pokosené, akoby pripravené na stan. Rýchlo som rozložil stan a uložil sa na spánok.

Trasa dňa https://sk.mapy.cz/s/lobevojacu

 

Deň tretí - PrzeLEcz Cudzichowa - Góra PiEciu Kopców (1534 m) - PrzeLEcz Glinne – Modralová

Po pokojnej noci strávenej v sedle a rannej káve pri východe slnka som vyrazil smerom na Pilsko.

Zo sedla som sa znovu pustil do náročného stúpania s očakávaním pekných výhľadov.

Prešiel som cez Munczolik (1356m) a po hodine kráčania o siedmej ráno vystúpil na prvý vrchol Kopiec (1401m), z ktorého bol dobrý výhľad na okolie. Zhora od Pilska už zostupovali bežci a prví turisti.

Po krátkej prestávke na fotenie a pitie som pokračoval vo výstupe na Góra Pięciu Kopców (1534 m), najvyšší bod toho dňa. Po asi pätnástich minútach stúpania strmým kamenistým chodníkom som bol hore. Na vrchole som si chvíľu vychutnával výhľad na okolie.

Rýchlo som zostúpil k studničke. Na celej trase nie je veľa možností na doplnenie vody a preto som sa potešil pekne upravenému prameňu s ľadovou vodou. Nabral som päť litrov a pokračoval v ceste.

Nasledoval dlhý zostup chodníkom z veľkých kameňov a čiastočne aj korytom potoka, ktorý pramení pod vrcholom. Vody našťastie nebolo veľa a topánky mi nepremokli.

Po viac ako dvoch hodinách zostupu som o desiatej ráno dorazil na hraničný prechod Hliny/Przełęcz Glinne. Reštaurácia bola zatvorená a tak som zbehol niekoľko sto metrov na slovenskú stranu a dal si niečo pod zub v malom obchodíku, ktorý bol našťastie otvorený.

O pol jedenástej som pokračoval z hraničného prechodu okolo zvláštneho kupolovitého ubytovania smerom na Beskyd (923 m) a ďalej hrebeňom už na štvrtú Javorinu (1048 m) môjho výletu.

Rozhodol som sa usadiť na vrchole Modralová, kde by malo byť vhodné miesto na stan. O šiestej som dorazil na miesto a usadil sa. Na Modralovej je aj budova salaša. Počasie sa o chvíľu zmenilo a trochu začalo pršať. Bol som rád, že som pod stanom a oddýchnem si. Z Modralovej je pekne vidieť na dolinu pod ňou.

Trasa dňa https://sk.mapy.cz/s/nobasuselu

Deň štvrtý – Modralová - Malá Babia hora (1517 m) Babia hora (1725 m) – Oravská Polhora

Noc na Modralovej nebola veľmi pokojná. O pol desiatej dorazila kúsok vedľa na tereniaku skupinka oslávencov, ktorí sa bavili až do rána a konkurovali im len prelety lietadiel. Pravdepodobne je Modralová na trase lietadiel vzlietajúcich z Krakówa.

Pred piatou ráno som sa dal dokopy a s čelovkou vyrazil smerom na Malú Babiu horu. Po hodine svižnej chôdze som minul vstup do národného parku, kde je pekný veľký prístrešok. Asi vhodnejšie miesto na prenocovanie ako na Modralovej.

Hmlisté počasie počas stúpania bolo predzvesťou inverzie a teda som v ten deň nečakal príliš dobrý výhľad na krajinu pod Babou horou.

Stúpanie viedlo strmým chodníkom s veľkými kameňmi ale podklad bol dobrý a pevný. Stúpalo sa mi dobre a o pol ôsmej som bol na vrchole Malej Babej hory. Už tam boli prví poľskí turisti.

Urobil som niekoľko fotiek a pozrel sa s rešpektom na masív Babej hory. Je to dominantný kopec, ktorý som pozoroval už celý deň predtým počas cesty hrebeňom.

Nasledoval krátky zostup do sedla medzi dvoma Babími horami a následné stúpanie na najvyšší pod celého výletu - Babiu horu (1725 m). Cesta na ňu viedla chodníkom z veľkých kameňov, miestami pripomínajúcimi schody.

Kráčalo sa ale dobre a o trištvrte na deväť som bol na vrchole.

Inverzia má tiež svoje čaro a Poľsko aj Slovensko boli zahalené pod perinou. Bolo dosť jasno a Tatry bolo vidieť len tak tak. Na fotkách ich nie je vidieť vôbec. Chvíľu som pobudol na vrchole a občerstvil sa.

Pod Babou horou som nabral poslednú vodu a rýchlo sa pustil dole.

Cesta do Oravskej Polhory vedie po žltej turistickej značke. Chodník je ale veľmi kamenistý, kamene uvoľnené a teda sa ani nedá zostupovať príliš rýchlo.

Po ceste sú dve rozhľadne. O jedenástej som dorazil k Hájovni na Rovniach, kde je expozícia Mila Urbana a Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy.

Konečne som mal signál a zistil som, že o 12:11 mi ide autobus z Oravskej Polhory do Námestova. Ešte mi chýbalo päť kilometrov. Musel som teda pridať do kroku a takmer behom som vyšťavený dorazil o dvanástej na zastávku autobusu v strede Oravskej Polhory.

V Námestove som prestúpil na ďalší autobus do Kraľovian, kde som prestúpil na vlak a niečo po štvrtej poobede dorazil domov do Žiliny.

Trasa dňa https://sk.mapy.cz/s/palohefaje

Záver

Trasa po hraničnom hrebeni na hranici s Poľskom je veľmi pekná, kto nechce stanovať môže využiť ubytovanie v poľských horských chatách umiestnených po trase v rozumných rozostupoch. Prechod Kysuckých a Oravských Beskýd je podobný, možno trochu náročnejší ako prechod hrebeňov Malej a Veľkej Fatry.

Celkovo som prešiel za štyri dni 99,3 km a nastúpal 4824 m.

Trasa je zaujímavá výrazným striedaním klesaní a stúpaní a samozrejme výhľadmi na okolie. Dá sa tam dobre zamakať. Stretol som na nej hlavne Poliakov a to aj cyklistov. Poliaci tvorili asi deväťdesiat percent ľudí na trase. Celkovo však ľudí na trase nebolo veľa. Zviera som stretol len jedno a to dosť nasrdenú vretenicu v strede chodníka, ktorá sa tvárila ako spadnutý konár. Našťastie ju objavila moja turistická palička a nie noha a teda som ju stihol bezpečne obísť, aj keď riadne syčala.