Keď som sa vybrala na trip do oblasti Štajerska konkrétne do oblasti Mariazell, netušila som, že ma čaká niečo viac než len obyčajný výlet. Mariazell som mala v pamäti ako miesto duchovnej sily, čo nie je moja šálka kávy, no až keď som sa ocitla v jeho blízkosti, obklopená majestátnymi horami, uvedomila som si, že tento kraj má schopnosť dotknúť sa človeka hlbšie, než by čakal. Každý krok po miestnych chodníkoch bol akoby návratom k sebe samej.
Hory, ktoré dýchajú pokojom
Horské masívy v okolí Mariazellu pôsobia majestátne patria k časti Severných vápencových Álp. Ich svahy sa dvíhajú k výške 1270 m n.m. s prirodzenou eleganciou, akoby pripomínali, že sila nemusí byť megalomansky vysoká. Keď som stúpala vyššie, cítila som, ako sa mi s každým nádychom rozširuje priestor v hlave. Myšlienky, ktoré ma doma tlačili, sa tu akoby rozplynuli v horskom vzduchu.
Chodníky boli miestami strmé, no práve v tom bolo čaro. Každý krok ma učil trpezlivosti. Každé zastavenie mi pripomínalo, že aj cesta nahor môže byť krásna, ak ju človek prijme s pokorou. A keď som sa obzrela späť, uvedomila som si, koľko som už prešla – nielen fyzicky, ale aj vnútorne. Dosť to človeka očistí, keď má konečne priestor „vypustiť páru“ z hlavy.
Krajina plná života
Fauna a flóra rakúskych Álp ma vôbec neprekvapili svojou rozmanitosťou nakoľko som vedela, že i tu bude magicky. Bylinám sa venujem a úprimne, toto bol i jeden zo zámerov sem ísť a fyzicky sa presvedčiť ako žijú v tomto horskom prostredí. Na prvý pohľad pôsobí kraj drsne, no keď sa človek pozrie pozornejšie, objaví jemnosť. Už dávny obyvatelia tejto oblasti žili v súlade s prírodou a je vidno, že sa o ňu starajú dodnes.
Na lúkach sa vlnili trsy alpských kvetov – modrý horec, fialové zvončeky či drobné biele plesnivce, ktoré pôsobia ako symbol čistoty. Stromy tu rástli pevné a odolné, najmä smreky a jedle, ktoré sa zdali byť zakorenené nielen v pôde, ale aj v samotnej histórii tohto kraja.
Počas prechádzky v stredných polohách som mala šťastie zazrieť srnku, ktorá sa na mňa na okamih pozrela, akoby ma skúmala. Pozrela sa na mňa pohľadom: „čo tu robíš?! Pakuj! Ja som tu doma.“ Vtáky lietali vysoko nad stromami a ich spev sa miešal s tichom. Ten kontrast bol fascinujúci – život tu pulzoval, no zároveň rešpektoval pokoj, ktorý hory vyžadujú.
Ticho, ktoré lieči
Najsilnejší moment prišiel, keď som sa zastavila na jednom z vyhliadkových miest. Predo mnou sa rozprestierala panoráma, ktorá sa nedá zachytiť ani na najlepšej fotografii. Hory sa prelínali s oblohou, svetlo sa odrážalo od ich vrcholov a ja som cítila pokoj. Ten „Pokoj“ o ktorom každý sníme a hľadáme ho pri konci týždňa. Áno presne ten…
V tom tichu som si uvedomila, že človek často hľadá odpovede tam, kde je hluk. No skutočné pochopenie prichádza až vtedy, keď sa zastaví. Keď dovolí prírode, aby mu pripomenula, že všetko má svoj čas. Že aj on je súčasťou niečoho väčšieho.
Motivácia, ktorú som si odniesla
Z rakúskych Álp som sa nevrátila len s fotografiami. Odniesla som si nový pohľad na seba. Hory ma naučili, že sila nie je v rýchlosti, ale vo vytrvalosti. Lesy mi pripomenuli, že aj ticho môže byť odpoveďou. Krása je často ukrytá v detailoch, ktoré si všimne len ten, kto sa neponáhľa.
Keď dnes premýšľam nad týmto výletom, cítim vďačnosť. Za každý krok, za každý nádych horského vzduchu, za každý okamih, ktorý ma posunul bližšie k sebe. Mariazell sa pre mňa stalo miestom, kde som si uvedomila, že cesta za pokojom nezačína v diaľke, ale v rozhodnutí spomaliť a vnímať svet okolo seba a to nie som žiadna veriaca.
Cesta dole a konečná zástavka
Cestou dolu som si všímala detaily - vôňu lesa, ktorá tu je oveľa výraznejšia, voňavejšia a viac ako keby ide pod kožu.
Stopy v mäkkej pôde prezrádzali, že les žije svojím rytmom, nezávislým od ľudských starostí. Ten kontrast ma fascinoval. My ľudia sa často ponáhľame a sami ani nevieme kam, prečo a načo.
Keď som sa naposledy obzrela na hory, mala som pocit, že sa lúčim s niekým blízkym. S niekým, kto ma prijal bez otázok a bez podmienok. V tom momente som si uvedomila, že sa sem budem chcieť vrátiť. Nie preto, že by som hľadala únik, ale preto, že som tu našla časť seba, ktorú som nechala niekde medzi povinnosťami a každodenným zhonom.
Tento výlet ma naučil, že aj krátke zastavenie môže mať veľký význam. Že človek nemusí cestovať 2000 km ďaleko, aby našiel pokoj napríklad v Indií pri budhistických či hinduistických chrámoch – stačí, ak dovolí prírode, aby nás chvíľu viedla. A hory pri Mariazell to dokážu s neuveriteľnou gráciou.
Malé mesto, ale veľká energia
Keď už sme si popíjali kávičku v strede leta na terase dole v meste s prekríženými nohami a s pohľadom na majestátnu označením UNESCO Basiliku Mariazell, sme si docela užívali tú krásnu panorámu na hory v pozadí.
Davy turistov tu nečakaj. Mesto si zachováva svoju kľudnú atmosféru, čistotu, dôraz na tradície a kultúru regiónu, čo ma naozaj pozitívne prekvapilo pretože nie vždy je to tak. A hlavne, aby som nezabudla, na miestu apothéku, kde si môžete ako suvenír kúpiť liečivé bylinné sirupy a iné dobroty, ktoré sú už po storočia známe ich tradičnou známkou originality. Každopádne…
Odporúčam !
Praktické rady:
Ubytovala som sa asi 300 metrov od baziliky v súkromnom apartmáne. Bola to skvelá voľba – v tejto vzdialenosti je ticho a pokoj, no zároveň som mala centrum mesta doslova na pár minút pešo. Ubytovanie mimo hlavného ruchu ti umožní užiť si atmosféru mesta.
Je tam množstvo súkromných apartmánov ak hľadáš súkromie alebo si s rodinou, tak ako ja.
Niektorí z vás preferujú pohodlie v hoteli čo nie je vôbec problém. Priamo v centre alebo v blízkom okolí ich nájdeš mnoho od 5 až 2 hviezdičkové podľa rozpočtu.
Skúsenosť s ubytovaním bola veľmi dobrá nakoľko naši rakúski susedia si dávajú záležať na kvalite.
Vrcholy a hory v okolí:
Okolie Mariazellu je obklopené nádhernými horami, ktoré ponúkajú rôzne úrovne náročnosti. Každý vrchol má svoj charakter a stojí za návštevu.
Odporúčam:
Ötscher (1 893 m)
-
Pre mňa je to jeden z najikonickejších vrchov v okolí.
-
Výstup je stredne náročný, najčastejšie z Lackenhofu.
-
Odmenou sú široké panorámy a dramatické skalné steny.
Windberg (1 903 m) – najvyšší bod Schneealpe
-
Tento vrchol pôsobí otvorene a vzdušne.
-
Keď som šla cez Schneealpenhaus, posledný úsek bol už len krátky výšvih.
-
Výhľady sú nádherné a trasa nie je extrémne náročná.
Sauwand (1 420 m)
-
Leží južne od Mariazellu a ponúka pekný pohľad späť na mesto.
-
Výstup vedie cez lesy a skalnaté úseky, takže je pestrý a stredne náročný.
Schwarzkogel (1 365 m)
-
Pokojný vrchol, ktorý som si vybrala, keď som chcela niečo menej náročné.
-
Trasa je príjemná a výhľady sú pokojné a lesnaté.
Parkovanie:
Parkovanie v Mariazelli je a prehľadné:
-
P1 pri Bazilike – najbližšie k centru, vhodné na krátke zastávky.
-
P2 a P3 – väčšie a lacnejšie parkoviská, stále v pešej dostupnosti.
-
Parkovanie pri Bürgeralpe – ideálne, ak som plánovala výstup alebo lanovku.
Kde som sa najedla:
V Mariazelli som si pochutnala na tradičnej rakúskej kuchyni aj sladkostiach:
-
Gasthof zum Goldenen Löwen – klasické rakúske jedlá.
-
Mariazellerhof – domáce chute v príjemnom prostredí.
-
Café Mariazell – perfektné miesto na koláč po túre a kafíčko.
-
Brauhaus Mariazell – výborné pivo a sýte jedlá.
V centre sú aj menšie pekárne a cukrárne, kde si prídu na svoje vyznávači rýchleho občerstvenia.
Moje zhrnutie:
Mariazell je miesto, kde nájdeš pokojné ubytovanie, krásne túry a dobrú dostupnosť služieb. Ubytovanie kúsok od baziliky mi poskytlo ideálnu kombináciu ticha a blízkosti centra. Okolité vrcholy ako Ötscher, Windberg, Sauwand či Schwarzkogel ponúkajú pestré možnosti turistiky. Parkovanie aj stravovanie je v meste bezproblémové.