52 dní plachetnicou cez Atlantik na Antarktídu a do Južnej Georgie

Antarktídu pozná každý, ale počuli ste už niekedy o Južnej Georgii? 

Dlhé roky bola Južná Georgia jeden z mojich najväčších cestovateľských snov. Vždy som ju chcel spolu s Antarktídou navštíviť. A keďže som dobrodružný typ, na túto cestu som sa nechcel vydať obyčajnou výletnou loďou, na ktorej sa plaví tisíc ľudí. Takáto plavba nemá pre mňa žiadne čaro. A tak som jedného dňa objavil plachetnicu Bark Europa, ktorá ma hneď na prvý pohľad zaujala. 

EUROPA bola postavená v roku 1911 v prístavisku Stülcken v Hamburgu a tento rok oslávi svoje 111-ste narodeniny.

Na lodi sme sa plavili päťdesiati, z ktorých 16 členov tvorilo hlavnú posádku a zvyšok boli ľudia, ktorí si plavbu zaplatili. Všetci pasažieri na plachetnici sa aktívne zapájali do chodu lode a vypomáhali posádke. Kormidlovali, naťahovali plachty, sledovali ľadovce, veľryby alebo pomáhali inak na lodi. Pracovali sme na smeny, 4 hodiny doobeda a 4 hodiny poobede alebo v noci podľa toho, ako nám vyšla smena. Ak nás trápila morská choroba a neboli sme na tom až tak zle, že by sme nedokázali vstať z postele, museli sme svoju smenu odpracovať.

  • Len tak pre zaujímavosť, natiahnuť všetky plachty trvá cca 45 minút.

jedno z najbúrlivejších miest sveta Drake Passage

Vždy som si chcel vyskúšať, aké je to byť námorníkom, plaviť sa tak, ako sa kedysi plavili objavitelia, ako napr. Roald Amundsen, Robert Falcon Scott, alebo Ernest Shackleton a zároveň ma vždy zaujímalo, ako dobývali Antarktídu. Ďalší z dôvodov prečo som si vybral práve túto loď bolo, že som chcel zažiť nejaké skutočné dobrodružstvo. A to sa mi aj podarilo.

Na mori pasažierov čaká jedno z najbúrlivejších miest sveta Drake Passage, kde vlny dosahujú 6-12 metrov.

Je to vstupná brána do Antarktídy. Hovorí sa, že Antarktídu si treba zaslúžiť a platí to úplne, keďže viac ako 3/4 lode v Drake Passage dostalo morskú chorobu. V mojom prípade to platilo doslova, keďže mi bolo zle, až kým sme sa nevylodili. Plaviť sa v tých vlnách môže byť neskutočný zážitok, ale aj nočná mora, ak sa človek vďaka morskej chorobe necíti dobre. Mne bolo zle 35 dní z 52 a myslím, že som navštívil každý roh lode :) 

Keď ale človek vystúpi na tých krásnych miestach, tak si povie, že to stálo zato a neľutuje. Teraz s odstupom času sa na tom, ako mi bolo veľmi zle, už len smejem.

ANTARKTÍDA

Antarktída je poslednou nedotknutou divočinou na planéte. Najchladnejší a najsuchší svetadiel na Zemi. Svetadiel, ktorý nepatrí nikomu. Som rád, že som mal šťastie, prežil som Drake Passage a dostal sa až tam. Cesta bola ťažká. Vďaka morskej chorobe som tri dni nič nejedol a poriadne nepil a keď sme sa tam doplavili, bol som v siedmom nebi. Viete si predstaviť ten pocit - vystúpiť z lode po týždni plavby? Prvý som stál v rade na čln, ktorý nás doviezol na pevninu. A tam nás už vítali zvedavé tučniaky. Obzerali sme si ich, ony zase nás, kto sme a čo tu chceme...  Bol to skvelý zážitok!

Malá zaujímavosť: Antarktída nemá žiadne časové pásmo a nikto tam nežije trvalo. Štáty, ktoré si tam zriadili výskumné základne sa riadia podľa času vo svojej krajine. Ak by ste chceli pracovať ako výskumníci na Antarktíde, musíte mať odstránené slepé črevo a zuby múdrosti.

Rada pre cestovateľov: Cestujte na Antarktídu len ak ste 100% fit, na tých veľkých vlnách nikto po vás nepríde a ak príde, tak záchrana môže trvať niekoľko dní. Na Antarktíde som strávil týždeň, videl niekoľko skvelých miest, viacero druhov tučniakov, tuleňov a iných zvierat. Avšak najkrajšie na Antarktíde bol pre mňa ľad a plávajúce kryhy okolo.

Po týždni na Antarktíde sme sa vydali na Južnú Georgiu. Cesta plachetnicou tam trvá okolo 7-8 dní. Po ceste tam sme mali menšiu zastávku a navštívili „legendárny“ Elephant Island, ostrov, kde uviazol Shackleton so svojou posádkou a odkiaľ sa vydal hľadať pomoc práve na Južnú Georgiu. Expedícia, na ktorú sa Shackleton v roku 1914 vydal, sa stala najznámejšou výpravou, aj napriek tomu, že stroskotala už na začiatku.

Po ôsmich dňoch plavby po rozbúrenom mori sme sa konečne doplavili na Južnú Georgiu.

JUŽNÁ GEORGIA 

Máte radi zvieratá? Ak áno, bude to pre vás raj na Zemi. Nenájdete tu žiadny strom, ale zato milióny tučniakov, tisíce albatrosov, veľrýb a iných zvierat. Viete si predstaviť zažiť ten pocit, vidieť pred sebou na jednom mieste viac ako 100 000 tučniakov? Nájdete tu najväčšie kolónie kráľovských tučniakov na svete.

Jeden z mojich najväčších cestovateľských snov navštíviť ostrov a dostať sa do kolónie tučniakov, sa stal skutočnosťou. Južná Georgia bol highlight celého môjho tripu a kvôli tomuto miestu som podnikol celú moju expedíciu cez Atlantický oceán. 

Rada pre cestovateľov: Južná Gerogia je jednou z najchránenejších miest sveta. Na ostrov sa dá dostať len loďou, je tu zakázané prespávať. Loď na pristátie potrebuje povolenie, a preto je dôležité, ktorú si vyberiete. Ak si vyberiete veľkú výletnú loď, je možné, že do kolónie tučniakov sa nedostanete, platia tam totiž prísne pravidlá. Je povolené vyloďovať sa len v malých skupinách. 

Tristan da Cunha

Po týždni na Južnej Georgie sme zvolili smer Kapské Mesto. Po ceste sme mali poslednú zastávku a to najizolovanejší obývaný ostrov sveta, Tristan da Cunha. Najbližšia pevnina je vzdialená od ostrova skoro 3000 km. Vulkanický ostrov Tristan da Cunha je domovom približne 270 ľudí. Bohužiaľ, vzhľadom na situáciu ohľadom Covid 19, bol ostrov uzavretý, takže pristáť tam nebolo možné, ale aspoň sme si ho pozreli zblízka a zatrúbili na rozlúčku. Trochu sklamaní sme sa vydali ďalej na cestu do Kapského Mesta. Cesta nám trvala cca 2 týždne. 

07.04 2022 o 01:30, po 52 dňoch bez internetu, televízie a kontaktu s vonkajším svetom sme dorazili do civilizácie. Na lodi sme mali veľkú párty, oslavovali sme, že sme prežili a preplávali Atlantický oceán.

Na záver: Bola to skvelá skúsenosť, na ktorú určite nikdy nezabudnem. Navštíviť miesta, kde sa človek len tak nedostane, je niečo výnimočné a som rád, že som prekonal sám seba a celú cestu zvládol bez väčších ťažkostí, ak neberiem do úvahy problémy s morskou chorobou.

Rozpočet: Celý výlet ma vyšiel okolo 15-tisíc EUR, keď započítam plavbu, letenky, poistenie a vybavenie, ktoré som bral na loď. Nie je to málo, ale bolo to 52 dní. Niekto si kúpi auto, motorku a ja som si kúpil zážitok. Antarktída a Južná Georgia už nikdy lacnejšie nebudú. Ceny každý rok rastú závratným tempom. Kto má peniaze a chce zažiť niečo výnimočné, tento výlet mu môžem len odporučiť.

V roku 2023 plánujem cestu na jedinečný endemický ostrov Socotra a trekovať do Pakistanu. Ak sa chce niekto ku mne pridať, napíšte mi, rád vás zoberiem.