Bystrá (2248 metrov) je najvyšší vrchol Západných Tatier s nádhernými výhľadmi, ktorý však patrí pre svoju horšiu dostupnosť medzi tie menej navštevované. Aspoň v porovnaní s Kriváňom, Rysmi alebo Baníkovom. O to viac som sa na tento výstup tešil.
Tento článok nebude ničím prevratný. Na Bystrej už bol skoro každý aktívny turista, rôznych reportov sú na internete desiatky. Bude to skôr o mojich pocitoch a fotkách. Tak poďme nato...
Bystrá... Parádny kopec
Jeho vrchol je v lone prírody. Od civilizácie je na slovenské pomery dostatočne vzdialený, výhľady vám preto nepokazí žiadna silueta sídlisk alebo fabrických komínov v diaľke.
Svojim rázom aj terénom mi tento trek pripomínal výstup na Moldoveanu, najvyšší kopec Rumunska v pohorí Fagaraš. Samozrejme, Fagaraš je obrovské pohorie, no istú podobu v izolovanosti som tam skutočne videl
Auto sme zaparkovali na parkovisku v Hrdove (850 metrov) a na Bystrú (2248 metrov) sme tak prekonali približne 1400 výškových metrov. A to na trase 9,5 kilometra. Teda celkom zaberák. Bola to však paráda. Nádherne okolie, zvuk potoka, výhľady na Kriváň, pozorovali sme svište v závere Bystrej doliny a kamzíky v hrebeňových partiách. Veľa ľudí nebolo, počasie vyšlo na jednotku, takže dojem veľmi dobrý.
Samotný výstup na vrchol Bystrej
Z rázcestia Hrdovo (850 m) sme vyrazili po žltej značke lesnou cestou, pozdĺž ktorej sú po oboch stranách roztrúsené chaty. Vo veľmi peknom a príjemnom prostredí. V dobrom závidím ich majiteľom takýto poklad. Pozvoľným stúpaním sme prekonali niečo cez 100 výškových metrov k bodu - Rázcestie pod Bystrou (978 m). Zatiaľ pohoda. Ďalej viedla cesta lesným chodníčkom, stále sa sem tam objavili chaty. Postupne sme sa dostali na čistinu s križovatkou lesných zvážnic. Až sem sa dalo dostať autom, nakoľko jedno tu aj skutočne stálo. Rýchlo ďalej. Držali sme sa vpravo a pokračovali v stúpaní spočiatku lesom, neskôr naprieč rozsiahlou oblasťou, kde bol les zničený veternú kalamitou. Výhodou kalamity boli krásne výhľady na Kriváň a Vysoké Tatry.
Asi o pol kilometra sa cesta stočila vľavo do Bystrej doliny a postupne menila v lesnú cestičku. Tá mierne stúpala krásnym divokým lesom.
Na konci Bystrej doliny je super oddychový bod, prístrešok s prameňom. Prístrešok sa nachádza priamo na žltej značke. V čase našej návštevy bol funkčný a dobrom stave. No ako som sa dočítal v rôznych článkoch, sem tam ho pravdepodobne v zime prevalcuje lavína, nakoľko mnohí ho už zažili aj v polorozpadnutom stave.
V okolí prístrešku sa les postupne mení na kosodrevinu, ktorou však vedie dobre viditeľný chodník a mierne stúpa pozdĺž potoka. Veľmi príjemná fáza. Postupne sa otvorili výhľady, od potoka to príjemne chladilo a zurčalo, dalo sa osviežiť v ľadovej vode.
Asi po dvoch kilometroch za prístreškom sme vystúpili na horskú planinu, či lepšie povedané lúku. Výhľad nebol ničím krytý a tak sa dalo zreteľne v diaľke vidieť siluetu vrcholu Bystrej rovnako ako výstupovú trasu po hrebení. Na hrebeň sa však bolo nutné najprv dostať. Po niekoľko sto metroch lúkou sa cesta začala pozvoľna stáčať k strmému svahu po pravej strane. Čakalo nás prudké stúpanie serpentínami do sedla na hrebeni. Krásne výhľady si treba samozrejme zaslúžiť. A tie sa v sedle skutočne dostavili. Napríklad aj na Bystré plesa v závere doliny. Ale aj na okolité, dovtedy schované vrcholy.
Posledné metre na vrchol
Ďalej to už išlo ako po masle. V sedle sme sa vydali vľavo a postupne pokračovali trávnatým hrebeňom ešte asi 250 výškových metrov. Cestou to bola symfónia prírodnej krásy a výhľadov. Ani neviem ako a zrazu som bol na vrchole Bystrej (2 248 m). Bol krásny letný večer, bezvetrie, ticho. Okrem nás bola na vrchole iba partia chalanov, ktorí dopili vrcholové pivo a vyrazili na zostup. Zostali sme sami, nikde nikto. Veľká spokojnosť.
Z Bystrej je prekrásny výhľad na protiľahlé vrcholy Klin a Jakubina na západe a Veľká Kamenistá na východe. Tá je od Bystrej oddelená Pyšným sedlom, ktoré bolo hlboko pod nami.
Nakoľko bolo krásne počasie, videli sme aj mnohé vzdialenejšie vrcholy nielen v Západných Tatrách ale aj Vysokých Tatrách. Po rozjímaní nastal čas na zostup. Nakoľko už bolo neskoro, späť sme vyrazili na istotu. Tou istou cestou. Od Rázcestia pod Bystrou nás už aj tak chytila tma, čo však bolo vďaka čelovkám úplne v pohode.
Krásny deň za nami, kopec Bystrá každému odporúčam. Tým som však určite nič nové nepovedal :)
- Východiskový / cieľový bod: Pribylina - Hrdovo
- Prevýšenie: 1400 metrov
- Voda po ceste: Dá sa nabrať pri prístrešku alebo v potoku
- Čas: Približne 8 hodín
- Dĺžka: približne 19 kilometrov
- Náročnosť: Pre priemerného turistu úplne v pohode
- GPS: N49 ° 7'40 '' E19 ° 47'45 ''
- Rady: Ak pečie slnko, nezabudnite na pokrývku hlavy. Zhruba polovicu úseku nebudete tieň.
- Pozor na medvede! Hneď v Hrdove boli rozhádzané odpadkové koše.
