Ktorý hlupák! Ktorý hlupák to mohol spraviť! Ja viem, že toto zvolanie nie je správny úvod k rozprávaniu. Nedá sa mi inak. V lete roku 2023 som po prvý krát uvidel v náhrobníku Karla Jettinga dieru. Ako by doň niekto päsťou vrazil. Prerazil ho. Durchom durch. Pieskovcový náhrobník na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Prečo? Neviem. Kto? Neviem. Čo si o ňom myslím? Bol to hlupák.
Karl Jetting, Prešporský Robinson, Bratislavský Robinson, zvláštna, záhadná postava bratislavských dejín.
V roku 1844 mu prešporská mestská rada dala postaviť pieskovcový náhrobník na Ondrejskom cintoríne. Uctila si tak uhorského, rakúskeho, britského úradníka, mimoriadneho dobrodruha, neobvyklým osudom stíhaného rodáka z Prešporku.
Príbeh, ktorý sa začal v Prešporku
13. septembra 1730 sa mestskému úradníkovi narodil syn. V detstve mu zomrela matka a ako jedenásťročný prišiel o otca. S jeho posledným odporúčaním a s obálkou, na ktorej bolo napísané Herrn Felix Felsenwand – Bankier odišiel do Viedne. „...dlhá chudá postava, vlajúca riedka brada, holé pery bez fúzov, vytrčený nos so vzrušene sa chvejúcimi nozdrami, bezkrvé pery úzke ako čepeľ noža, prefíkaný pohľad jeho hlboko vsadených malých zelených očí so zlými zábleskami ...“[1], od tohto pána Felsenwanda utiekol, keď v jeho prítomnosti chcel spáchať samovraždu jeden z jeho klientov. Na jeho šťastie a k neskoršiemu prospechu mesta Prešporok, sa utečenca ujal právnik, pán Guttmann. O mladého Karla sa staral veľmi vzorne. V primeranom veku ho dokonca poslal študovať právo do Londýna.
Z Viedne do Londýna, čiže stretnutie so životnou láskou
Nie je mi jasné ako dlho mohla trvať cesta z Rakúska do Británie v 18. storočí. Je však jasné, že mladý Jetting, cestoval ako sa dalo. Vo francúzskych horách pešo. Pri zostupe z horského priesmyku ho prekvapil zvláštny hluk. Tri splašené kone hrozili zvrhnúť uzatvorený koč zo svahu. Kočiš na kozlíku už nesedel a z vnútra sa ozýval krik. Ovládol jedného z koňov a cestujúcich zachránil. Medzi nimi Lisbeth McCormick. Rodáčku z Londýna, peknú, mladú ženu, pravdepodobne trpiacu na tuberkulózu, dcéru vyššieho štátneho úradníka, ktorý sa mladému študentovi odmenil tým, že mu vybavil prácu v Royal State Department, na ministerstve zahraničných vecí.
Rodák z Prešporku, ako viedenský advokátsky koncipient sa naučil nemčinu, angličtinu, francúzštinu, taliančinu a španielčinu. Dobrý predpoklad pre diplomatickú kariéru. Úradnícky post, ani úspech na štúdiách, mu nepriniesli šťastie v láske. McCormick sa postavil proti vzťahu a mladý muž prijal poslanie cestovať do Senegalu.
Zvláštna cesta do Somálska
Sotva Britannia vyplávala z ústia Temže, hneď nám more dalo pocítiť svoju silu. Podľa kapitána sira Anthonyho Bedforda to údajne vôbec nemalo byť ešte zlé počasie. Akoby však niečo predznamenalo. Spolu s darom od mladej Londýnčanky, s Dobrodružstvami Robinsona Crusoea, s pripojeným venovaním Najmilšiemu svoju najmilšiu knihu venuje navždy verná Elisabeth. Skutočná nepriazeň počasia prišla po vyplávaní z Cadizu v smere na Kanárske ostrovy. Plánované pristátie v Santa Cruz de Teneriffa sa nekonalo. Galére silné vlnobitie poškodilo kormidlo a tá uviazla na skalisku v blízkosti neznámeho ostrova v Atlantickom oceáne.
Po opakovanom útoku čiernych domorodcov zdecimovaná posádka sa podriadila veleniu Karla Jettinga, postavila plť a plánovala sa dostať do prístavu Puerto des Maspalomas alebo Puerto del Pozo de Las Niéves na ostrove Gran Canaria. Pristátie im nevyšlo.
Stroskotanci prespali správnu chvíľu a more odnieslo plť až k africkým brehom. K púšti, ktorú jeden z námorníkov označil ako El Mesduf, Pena Grande, Veľký trest. Hoci pristátie bolo úspešné, ďalší osud taký nebol. Stroskotancov zajal pán Čataradži, čiže Parvati Šankar, obchodník s ľuďmi. Plánovaný predaj otrokov v meste Dar el Beidy sa nekonal. Na námestí zajatcov stretol anglický konzul. ...v bláznivej trme-vrme som skĺzol po druhom boku ťavy dolu. Zdialky som počul rozzúrené vyrevovanie indického otrokára: Chyťte ho! ...Zabite ho, len nech neujde! Ušiel. Spriatelil sa s konzulom, Mr. Mortonom a na palube Kingʼs Pleasure sa vrátil do Londýna.
Späť v Londýne a opäť na cestách
Návrat do Londýna bol ako návrat do svetla rámp. V Toweri „malý tučný človiečik s kozou briadkou zvesil z vlastnej hrude akýsi ťažký metál a pripol mi ho na revery môjho dlhého čierneho kabáta.“ Ten malý tučný pánko, bol Juraj I., anglický kráľ. Iné stretnutie, stretnutie s mladou slečnou, životnou láskou, Elisabeth, sa nekonalo. Otec ju poslal do Kanady.
Ministerstvo zahraničných vecí, poslalo Jettinga opäť na juh, opäť do Afriky. Do Egypta. Cestu do Alexandrie na palube bitevnej lode Red Arrow sme absolvovali bez nejakých osobitných príhod či dobrodružstiev... Hoci nás v alexandrijskom prístave upozornili, aby sme sa nevyberali na cestu, lebo nás môže dohoniť nebezpečná búrka, ktorá o takomto čase vždy prichádza od brehov Malej Ázie a podľa ich výpočtov už musí zúriť kdesi nad Cyprom, my sme sa predsa vydali na cestu. Sir Turtlekiller (kapitán lode Red Arrow, jeho meno bude asi ďalšia autorská invencia p. Hunyadyho) síce s istou úzkosťou opatrne pripustil, že na búrku natrafiť môžeme, ale videl som, že ho svrbia päty, a tak som prikývol.
Zlý nápad. Búrka, piráti a opäť obchod s ľuďmi. Karl skončil ako osobný otrok Idris beja, náčelníka provincie Raš Kašrun. Dobrodružstvá pokračujú a hlavný hrdina zachráni svojmu väznitelovi život. Pri poľovačke na levov.
No v nasledujúcom okamihu som už opäť bol na nohách a bleskurýchle som vypálil z pištole, ktorú som zvieral v ľavej ruke. Moja postava, čo sa tak náhle vynorila, a prenikavý zvuk výstrelu odviedli pozornosť obrovského dravca od beja. S otvorenou papuľou a vycerenými žltými tesákmi sa vrhol na mňa. Zdvihol som pravú ruku a s nervami napätými do krajnosti som v zlomku sekundy zamieril pištoľou práve na koreň krvavočerveného jazyka beštie a vypálil som.
Odmenou pre zotročeného Jettinga bola sloboda. Na krátko. Cestou k moru padol do rúk Ibn Sulafa, piráta. Čakali ho tri roky veslovania na galére Čierny orol. Tá prepadávala lode v Indickom oceáne.
Dnes by sme povedali, že na piráta vydali medzinárodný zatykač. Britské bojové lode Ibn Sulafa hľadali od brehov Austrálie až po východné brehy Afriky. Úspešne. V oblasti Novej Guneiy sa im podarilo Čierneho orla potopiť. A z Jettinga bol opäť Robinson.
Na Ostrove smrti
Ťažko odhadnúť, kde sa mal Ostrov smrti nachádzať. Pán Hunyady hovorí o Bandskom mori. O ostrovnom mori Tichého oceánu v Indonézii, ktoré sa nachádza medzi Buru a Seramom, ostrovmi na severe, súostrovím Kai na východe, reťazcom ostrovov medzi Tanimbarom a Timorom na juhu, ostrovom Buton na západe a Celebesom na severozápade. V tejto oblasti prežil rodák z Prešporku desať rokov. Postavil si pekný dom, objavil pohanskú modlu, nazbieral drahé kamene a spriatelil sa s papuánskym kúzelníkom Lauom.
Lau bol ten, ktorý postavil katamaran, ktorý nakoniec obom zachránil život. Nielen im. Na ostrove stroskotali ďalší Briti, ktorí sa zúčastnili prenasledovania Ibn Sulafa, čiže Abdallaha Ferhima, čiže Sultána morí, u ktorého na galére Jetting tri roky vesloval a vesloval. O ktorom si myslel, že zomrel pri jeho stroskotaní na Ostrove smrti. Nezomrel a úspešne prepadával lode ďalších desať rokov.
Všetko dobre dopadne. Pirát je zneškodnený, Briti a rodák z Prešporku zachránení. Ten sa vrátil ešte raz do Londýna, ale Lisbeth už nestretol. Zomrela.
Karl Jetting sa do Prešporku (dnešnej Bratislavy) vrátil pred rokom 1790. V tomto roku totiž zomrel.
Karl Jetting, kto si?
Nikto to asi nevie. Pokiaľ sa rozhodnete hľadať na internete bližšie informácie zistíte, že autor hesla na wikipedii možno odpisoval z publikovaných článkov, alebo autori internetových článkov odpisovali od neho. Najzábavnejšie je, že ešte aj náhrobok nesprávne popísali. Nachádza sa na ňom plachetnica. Plaviaca sa na pokojnom mori. Na stránke standard.sk (https://standard.sk/576729/na-bratislavskom-cintorine-je-hrob-presporskeho-robinsona) sa dočítate, že na rozbúrenom.
Tuším, že nikto z autorov, ani len nečítal knihy, ktoré vyšli v slovenčine. Máme tri. Už spomenuté Dobrodružstvá bratislavského Robinsona od Józsefa Hunyadyho, Bratislavský Robinson od Ruda Olšinského (Rudolf Olšinský, Bratislavský Robinson, Práca – vydavateľstvo ROH, Bratislava 1959) a preklad pôvodného nemeckého rukopisu Der ungarische Robinson, oder: Schicksale und wunderbare Abentheuer Karls Jetting eines gebohrnen Ungars (Ein Beytrag zur Laender und Menschenkenntnis) z roku 1797. U nás vyšiel v Tatran-e pod názvom Prešporský Robinzon alebo podivuhodné dobrodružstvá Karla Jettinga, rodeného Uhra, príspevok k poznaniu krajín a ľudí vo vydavateľstve Tatran v roku 1972[2]. Tieto knihy sa nečítajú príliš dobre. Vety sú dlhé, slovník košatý, slová archaické.
So všetkými autormi súhlasím, že nevieme posúdiť, či Karl Jetting je reálna historická osoba. Mnohé naznačuje, že ide o literárnu fikciu. Ale ak nie, tak je prvým písomne doloženým skutočným bratislavským dobrodruhom 😊.
Na koniec
Pre Bratislavu by náhrobok Karla Jettinga mohol byť miestom významným ako je hrob Jima Morrisona pre Pére Lachaise v Paríži, hrob W. A. Mozarta pre Zentralfriedhof vo Viedni, Evity Peron pre La Recoleta v Buenos Aires, či J. F. Kennedyho pre Arlingtonský národný cintorín vo Washington D.C. Nie je.
Zlé je to, že mám pochybnosť, či Bratislavčania vedia čosi o príbehu Prešporského Robinsona.
[1] Citáty sú použité z knihy Dobrodužstvá bratislavského Robinsona, József Hunyady, Mladé letá, 1972
