Za najzápadnejšie miesto Európy sa vo všeobecnosti považuje miesto Cabo da Roca – skalný mys na portugalskom pobreží Atlantiku – čo ale platí pre pevninskú časť Európy. K Európe však patria ešte aj súostrovia v Atlantiku a z nich tým najzápadnejším sú Azorské ostrovy.
Azorské ostrovy (Portugalsko) ležia v strede Atlantického oceánu, okolo 1 500 km od Lisabonu a okolo 3 900 km od východného pobrežia Severnej Ameriky. Ostrovy sú sopečného pôvodu a časté sú tu zemetrasenia. Ležia totiž v oblasti, kde sa stretávajú tri tektonické platne: Eurázijská (sú na nej ostrovy Sao Miguel, Terceira, Sao Jorge, Pico, Graciosa, Fayal), Africká (ostrov Santa Maria) a Severoamerická (dva ostrovy Flores a Corvo). Celkom tu žije 256 000 obyvateľov, hlavným mestom je Ponta Delgada na ostrove Sao Miguel.
Najvyšším vrchom je sopka Ponta de Pico na rovnomennom ostrove (2351 m n.m.). Na ostrovoch sa popri cestovnom ruchu živia pestovaním ananásov, vína, citrusov a cukrovej repy.
- Ostrov S.Miguel je jediným miestom v Európe, kde sa pestuje čaj
Menej známe ostrovy Azorských ostrovov
V tejto reportáži vám priblížim menšie a menej známe ostrovy Azorských ostrovov - Flores a Corvo. Obidva ostrovy ležia cca 280 námorných míľ (cca 520 km) od hlavného ostrova Sao Miguel a sú skutočne najzápadnejším miestom celej Európy. Na ostrovy sa dá dostať z hlavného ostrova miestnou leteckou spoločnosťou, pričom sa musíte sa pripraviť na medzipristátie aspoň na dvoch ďalších ostrovoch.
Ostrov Corvo
Z ostrova Flores na ostrov Corvo sa dá dostať aj motorovým člnom – čo je celkom adrenalínový spôsob, ktorý vám umožní vidieť a zažiť nielen nádherné skalnaté pobrežie ostrova Flores, ale uvidieť aj delfíny či veľryby.
- Corvo je najmenší z Azorských ostrovov (šírka 4 km, dĺžka 6,3 km). Tvorí ho jediný vyhasnutý stratovulkán s obrovskou kalderou (priemer 2,1 km) a jazerom vo vnútri kaldery. Na ostrove sa nachádza jediná dedina Vila do Corvo, kde žije asi 400 obyvateľov.
Celý ostrov je utopený v zelenej vegetácii okrem miest, ktoré si obyvatelia premenili na políčka. Jednotlivé políčka sú od seba oddelené kamennými múrikmi, ktoré rokmi zarástli hortenziami. Osídlenie ostrova sa datuje od konca 16. storočia, obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a lovom veľrýb (loviť veľryby sem chodievali aj lovci z Ameriky). Dnes si ostrov zachoval poľnohospodársky charakter, pestujú sa zemiaky, obilniny, chová dobytok, ovce, majú tu malú fabriku na výrobu syra.
Izolácia ostrova spôsobila, že sa tu dodnes zachovali a udržiavajú miestne tradície a architektúra - pôvodné domy boli (a sú dodnes) na bielo omietnuté, postavené veľmi tesne k sebe, s malými dvormi, úzkymi uličkami – kvôli ochrane pred vetrami, morom a pred pirátmi.
Z dedinky sa dá vybrať (aj pešo) úzkou strmou cestou do stredu kaldery – pri stúpaní úbočím vulkánu sa naskytne parádny pohľad na dedinku aj na ostrov Flores. Preplietame sa pomedzi políčka a stúpame doslova do oblakov – vrchol vulkánu oblačnosť priťahuje. Kaldera je zaujímavým miestom – s políčkami na jej úpätí, jazierkom, pasúcimi sa kravami aj spiacim drakom (tvar kopčekov v jazierku). Kto chce, môže sa vydať k jazierkam alebo sa prejsť po obvode kaldery.
Po návrate do dediny treba navštíviť miestnu turistickú kanceláriu, obchodík s tradičnými výrobkami, minimúzeum venované lovu veľrýb, zájsť do kostolíka, či skúsiť miestnu krčmu a reštauráciu - určite tu dostanete vynikajúcu kávu a výborné jedlo z rýb. A môžete sa pripojiť k domácim štamgastom, pre ktorých najväčšou dennou atrakciou je prílet, resp. odlet lietadla, ktoré so zatajeným dychom dvakrát denne sledujú.
Ostrov Flores
- Ostrov Flores (Ilha das Flores) má rozlohu 143 km2, žije tu 3900 obyvateľov.
Bol pomenovaný po bohatej kvetene - dominuje hortenzia, ktorá je pre domácich obyvateľov invázna rastlina, ktorá sa rozmohla na všetkých azorských ostrovoch. Návštevníka však jednoznačne očarí pohľad na kombináciu sviežej zelenej a podmanivej modrofialovej, či ružovej farby. Ostrov bol objavený a postupne osídľovaný od konca 15. storočia, lode sa tu zastavovali, aby od miestnych nakúpili veľrybí tuk, maslo, či med. Od konca 18. do začiatku 20. storočia sa tu intenzívne rozvíjal lov veľrýb (vorvaň tuponosý). Dnes sa obyvatelia zaoberajú poľnohospodárstvom, ale aj cestovným ruchom. Centrom ostrova je mestečko Santa Cruz des Flores, kde sa nachádza aj letisko, nemocnica, múzeum, rybársky prístav, prírodné kúpalisko.
Ostrov pozostáva z centrálneho masívu s rôznymi vulkanickými štruktúrami a z pobrežnej oblasti s útesmi, plážami a pobrežnými plytčinami. Vnútrozemie ostrova je atraktívne pre turistiku – sú tu hlboké údolia, aj vysoké kopce, vyhasnuté vulkány, jazerá vytvorené v sopečných kalderách a všetko je utopené v sviežej zeleni. Kým pred tisícročiami tu kraľoval oheň a láva, dnes tu vládne voda – popri siedmich jazerách sa tu dá nájsť vyše 20 vodopádov, ktoré padajú z výšky aj cez 300 m a dotvárajú atraktívnu prírodnú scenériu.
- Rôznorodosť prírody spolu so zachovaným tradičným spôsobom života je chránené v rámci biosférickej rezervácie UNESCO a prezentovaná cez Globálny geopark UNESCO Azory. Krásy ostrova sa dajú spoznávať nielen autom, či na bicykli, sieť značených turistických trás umožňuje pohodlnú pešiu turistiku.
Po ostrove sú dômyselne rozmiestnené výhľadové body, z ktorých sa dá pohodlne obdivovať rozmanitá krása ostrova.
Najzápadnejšia dedinka Európy
Dedinka Faja Grande je určite tou najzápadnejšou dedinkou Európy a keďže tým úplne najzápadnejším bodom Európy je skala vytŕčajúca z mora neďaleko (Ilheu du Monchique), tak pokojne dedinku možno považovať aj za najzápadnejší bod Európy, kam sa dá dostať ľudskou nohou ?. Popri povinnom selfie so spomínanou skalou navštívte miestnu reštauráciu PapaDiamandis, či impozantný vodopád Cascata do Poco do Bacalhau.
Oplatí sa zájsť aj do dedinky Fajazinha uprostred širokej riečnej nivy s tradičnou architektúrou a reštauráciou Por do Sol s vynikajúcou tradičnou domáckou kuchyňou.
- Z turistickým atrakcií odporúčam plavbu člnom okolo pobrežia (napríklad aj počas cesty na ostrov Corvo), ktorá pripomína počítačovú naháňačku, keď musíte obchádzať všelijaké skalné útvary, prejsť cez padajúce vodopády, vojsť s člnom do jaskyne.
Ale je dobré si vychutnať aj plavbu z väčšej vzdialenosti, kedy sa dajú vidieť pôsobivé prírodné scenérie kombinované s ľudským osídlením.
Keďže sopečný charakter ostrova neumožňuje voľný vstup do mora, na pár miestach sú vybudované prírodné kúpaliská, kde prístupy do mora sú veľmi prirodzene integrované do členitého pobrežia vytvoreného stuhnutou lávou.
Azorské ostrovy sú pre našinca neobjaveným rajom. Ponúkajú krásnu, nezničenú a divokú prírodu, zaujímavú históriu, príjemných a srdečných ľudí, žiadny masový turizmus. Cestovný ruch na Azoroch dôsledne dodržiava ekologické princípy. Vrelo odporúčam tým, ktorí túžia po neznámom, pôsobivom a ekologicky čistom prostredí.