V roku 2013 bol Ašchabad, hlavné mesto Turkménska zaradený do Guinnessovej knihy rekordov ako mesto s najvyššou koncentráciou budov z bieleho mramoru na svete. Metropola Turkménska má štyri časti, avšak ešte donedávna aktuálny prezident Gurbanguly Berdimuhamedow (do marca 2022) v polovici júna 2020 oznámil, že vznikne piata štvrť s názvom Altyn. Rozprestierať by sa mala na brehu bývalej vodnej nádrže Gurtly.
Ašchabad (Aškabat) sa rozkladá pod nádherným pohorím Kopet Dag (v preklade „Mnoho kopcov“) na juhu Turkmenistanu na dohľad od hranice s Iránom. Pod horami dosahujúcimi až do nadmorskej výšky 2950 metrov, v „meste lásky“ žije približne 700 tisíc ľudí. Iné údaje uvádzajú aj vyše milióna. Ašchabad patrí medzi mladé mestá, vznikol totiž až v roku 1818. Na konci 19. storočia mesto obsadili Rusi, ktorí tu na križovatke ciest karavan vybudovali vojenskú pevnosť. K ďalšiemu rozvoju potom prispela aj výstavba železnice.
V rokoch 1919 až 1927 nieslo mesto meno Poltorack ako odkaz na miestneho boľševika P. G. Poltorackého a spadalo pod sovietsku moc. V tom čase tu dochádzalo k rozsiahlej industrializácii a výstavbe panelových sídlisk. V súčasnosti ide o miesto plné pamiatok, no hlavne modernej architektúry. Vďaka rýchlej výstavbe sa Ašchabad môže bez problémov zaradiť medzi najmodernejšie hlavné mestá sveta. Teda aspoň na prvý pohľad.
Za posledné dve desaťročia tu vyrástli mramorové paláce, zurčiace fontány, zelené parky. Stavebná horúčka, živená obrovskými príjmami z predaja ropy a zemného plynu, postupne premenila mesto na výkladnú skriňu, ktorej ambíciou je konkurovať nejednej modernej perle Perzského zálivu. Zrejme aj Dubaju.
V Ašchabade tak vyrastajú ako mávnutím kúzelného prútika nové hotely, vládne budovy, ale aj množstvo bizarných pamätníkov, ktoré majú pripomínať turkménsky „zlatý vek“.
Čo v Ašchabade navštíviť?
- Turkmenbašiho palác
- Monument nezávislosti
- Trojnožka – Oblúk neutrality
- Zlatú sochu prezidenta Berdymuchamedova
- pomník obrovskej zelenej knihy menom Ruhnama
- mešitu Ertugrul Gazi
- Alem - unikátne ruské kolo
- Svadobný palác
- Lanovku Ashgabat Cable Car
LanovkA Ashgabat Cable Car
Poďme sa reálne pozrieť, ako to v Turkmenistane (Turkménsku) vyzerá. Počas celého pobytu sa nám nepodarilo chytiť roaming na telefóne. Internet bol iba výnimočne a aj to slabý ako fejkový čaj z hypermarketu. Poviete si, aspoň ste zmizli z dosahu. To áno, len poniektorí potrebovali riešiť pracovné veci alebo sa jednoducho ozvať domov. Samozrejme, kúpiť si miestnu SIM kartu je pre cudzinca v tak byrokratickej krajine priam nemožné. Všetko sa eviduje, na všetko treba povolenie. A tak pomohla náhoda.
V horách Kopetdag, ktoré sa vypínajú priamo nad hlavným mestom Ašchabad (Aškabat) je samozrejme chladnejší vzduch ako dole na púšti. Počas horúceho leta sa na siluetu hôr upierajú túžobné pohľady obyvateľov mesta. Prezident Turkmenbaši dostal jeden zo svojich skvelých nápadov. Postavil lanovku priamo do hôr nad mestom. V roku 2006 spustili do prevádzky tzv. Ashgabat Cable Car. Lanovku, ktorú mimochodom postavila francúzska firma. Hore je reštaurácia s nádherným výhľadom na mesto a observatórium.
Samozrejme, toto sme si nemohli nechať ujsť a plní očakávania sadli do kabínky. Hneď v bezprostrednej blízkosti je hranica s Iránom. Z výšky bolo dobre vidno ostnaté ploty aj vojenské hliadky. Boli sme len niekoľko desiatok metrov od deliacej čiary, pod nami sa ako na dlani leskol biely Ašchabad (Aškabat) a vôkol žlto-šedá púšť. Monumentálny výhľad. A div sa svete, o niekoľko minút nabehol roaming. Konečne spojenie so svetom. Samozrejme, sieť bola iránska. Okrem toho sme čo to popili a zjedli obrovské baranie rebierka. Nasledovala prehliadka hlavného mesta, ktorá stála skutočne zato.
Samotné hlavné mesto Ašchabad je úžasné. Určite by ste dnes netušili, že v roku 1948 ho so zemou zrovnalo silné zemetrasenie, pričom zomrelo viac ako 100 000 ľudí.
Smelo by som mu dal prirovnanie Dubaj Strednej Ázie. Skutočne. Nanovo vybudované mesto je postavané z bieleho mramoru. Nové ulice, nové sídliská, nové športové areály, zelené parky s fontánami a obrovskými sochami, pamätníky obrích rozmerov a megalomanské stavby. Turkmenbašiho a neskôr aj Berdimuhamedowovi architekti sa vybláznili. Toto by uprostred horúcej púšte a hlavne v Turkménsku asi čakal málokto. Má to však niekoľko háčikov. Chcete ten najvýraznejší? V nanovo vystavaných častiach mesta na uliciach nevidno skoro žiadnych ľudí. Na osem prúdových cestách je minimálna premávka. A aj tú každý deň ráno a večer na mnohých miestach úplne odstavia. Vždy na trase, po ktorej ide prezident do práce. Všetko stojí a čaká pod dohľadom polície.
Nový Ašchabad pripomína mesto duchov
Mal som tak plno času, aby som sa vyfotil priamo uprostred nového, širokánskeho Turkmenbašiho bulváru. Štyri jazdné pruhy jedným, štyri jazdné pruhy druhým smerom. Dokopy osem. A všetky boli skoro stále prázdne. Na zdesenie sprievodkyne, ktorá zdôrazňovala, že všade sú kamery. Turista je tu ako v zlatej klietke. Síce vám nikto neublíži, no musíte poslúchať. A určite sa nemôžete fotiť hoc kde len tak. Nový Ašchabad (Aškabat) tak pripomína mesto duchov. Až sme chytili podozrenie, že ide o Potemkinovu dedinu. Všetko krásne vybudované, mramorové, no neobývané. Dokonca ani v parkoch sme skoro nikoho nestretli. Tie boli perfektne upravené, tráva na milimetre zastrihnutá, nikde ani špinka. Vyumelkované a úplne čisté. Len chýbal život. Dokonca ani auto sme nevideli špinavé.
Šoféri stále leštili karosériu a okná handričkami. "Pán prezident Gurbanguly Berdimuhamedow vydal príkaz, všetky autá musia byt pred príchodom do mesta umyté a čisté", vysvetľovala sprievodkyňa. "A všetky musia byť bielej farby" dodala už tichším hlasom. A skutočne. Človek si z bieleho lesku všade vôkol ani nevšimol, že aj všetky autá sú biele. V starej časti mesta som už sem tam videl aj iné farby, v tej novej a modernej iba biele. Lakovne a autoumývarne tak boli zrejme veľmi lukratívny biznis. Ani by som sa nečudoval, keby patrili všetky prezidentovi.
Stará časť Ašchabadu je úplný opak
Plná energie a ľudí. Tradičné trhy, premávka, džavot, stavby poznačené púštnym komunizmom. Jednoducho reálne Turkménsko. Ťažko povedať, kde je pravda. Oficiálna verzia tvrdí, že mesto má okolo jeden milión obyvateľov a všetky domy sú obývané. Vraj je ale veľké teplo, preto na uliciach nikoho nevidno. Zákulisné a neoficiálne zdroje však šepkali, že skutočne ide o často ľudoprázdne časti mesta. Bývanie v nových domoch je vraj tak drahé, že okrem vyvolených nato nikto nemá financie. Ťažko povedať, kde je pravda. O to je návšteva Ašchabadu väčší zážitok.
"Svadobný salón"
Toho, čo je v meste možno vidieť je veľmi veľa. Napríklad asi najoriginálnejší a najluxusnejší svadobný salón, aký si len viete predstaviť, pričom prenájom stojí niekoľko tisíc dolárov. Pozor! Sme v Turkménsku, tu je možné všetko. Nehovorím o klasickom svadobnom salóne, ale o architektonickom unikáte. Veľkej stavbe, ktorá patrí k moderným ikonám Ašchabadu a leží vysoko na pahorku nad mestom. "Svadobný salón" je výsledkom ultramodernej architektúry bez obmedzeného rozpočtu, kde sa spojila kocka s guľou a do nej sa ešte vtesnala mapa Turkménska. Máte možnosť nahliadnuť aj dovnútra, pričom z kocky je krásny výhľad na celé mesto. V noci je zase parádny výhľad na samotnú stavbu, ktorá je nádherne vysvietená.
Oblúk neutrality
Za návštevu určite stojí prezidentský Turkmenbašiho palác so zlatou kopulou či Oblúk neutrality vysoký 75 metrov. Stavba v podobe trojnožky sa preslávila hlavne tým, že na vrchole tróni zlatá socha Turkmenbašiho. Tá sa dokonca v minulosti otáčala za slnkom. "Nie, nie, to slnko nasledovalo nášho vodcu", naoko vážne hovorili domáci. Dnes sa už socha za slnkom neotáča alebo ak chcete, slnko sa už nekrúti okolo vodcu. Zlatá tvár v súčasnosti pozerá nepohnute na mesto. Okolo Oblúka neutrality je veľký, krásny a do najmenšieho detailu upravený park. Okrem policajtov tu však nikoho nebolo. "Trojnožka" stála kedysi priamo v centre mesta. Po smrti prvého prezidenta ju ale premiestnili na perifériu. Už tento manéver sám o sebe musel byť mimoriadne náročný.
Jazdecká socha prezidenta Berdymuchamedova
Ešte donedávna aktuálny vodca národa prezident Berdimuhamedow (do marca 2022) ale rozhodne nechcel zostať v tieni svojho predchodcu. A tak, hoci Turkménsko preslávili najmä zlaté sochy Turkmenbašiho, v meste nájdete už aj prvú zlatú podobizeň Berdymuchamedova. Prezidentova jazdecká socha je umiestnená na mramorovom podstavci uprostred obrovského kruhového objazdu a smeruje do centra mesta.
Monument nezávislosti
Medzi atrakcie ktoré nemožno vynechať patrí aj Monument nezávislosti na rovnomennom námestí. Ten je vysoký 91 metrov. Vraj preto, že Turkménsko získalo samostatnosť v roku 1991. Súčasťou pamätníka je aj 27 metrov vysoká socha ako inak - Turkmenbašiho. Vôkol je niekoľko obrovských sôch významných postáv z turkménskej histórie. A samozrejme, opäť nádherný a vyľudnený park.
Pomník knihy Ruhmana
V tomto parku je aj socha knihy. Obrovskej, zelenej so zlatými písmenami. Kniha Ruhmana bola vydaná v roku 2001 a napísal ju sám Turkmenbaši. Ruhmana znamená v preklade Kniha duší a dlho bola ako povinné čítanie na školách a vedieť jej pasáže naspamäť vyžadovali napríklad aj pri skúškach na vodičský preukaz. Šialené? Veď prečo nie. K pomníku sa oplatí prísť o 17,00 hodine. Kniha sa začne otvárať, hrať a zaznie jedna z jej pasáží.
Na hlavnej triede Turkmenbašiho sme videli dokonca aj obrovský Olympijský štadión a to napriek tomu, že Olympiáda tu nikdy nebola. V Ašchabade sa ale konali Ázijské hry v halových športoch a bojovom umení v septembri 2017. Okrem športových zápasov sa tu vraj usporadúvajú tiež oslavy dvoch najvýznamnejších turkménskych sviatkov - Dňa nezávislosti a Dňa neutrality.
Serdaryn sağlyk yoly - Vodcova cesta zdravia
Ako už bolo spomenuté, z juhu ohraničuje Ašchabad (Aškabat) silueta pohoria Kopetdag, ktoré oddeľuje púšť Karakum od Perzie. A práve na svahoch pohoria sa vinie ďalší turkménsky unikát. Je ním Serdaryn sağlyk yoly - Vodcova cesta zdravia. Chodník dlhý celkovo vyše 30 kilometrov. Aj ten nechal postaviť vodca Turkmenbaši v rámci svojich výstrelkov. Dláždené a osvetlené chodníčky z bieleho kameňa. Mal v úmysle zlepšiť športového ducha obyvateľov mesta a zvýšiť záujem o prírodu. Miestne obyvateľstvo sa sem vydáva hlavne počas novembra, keď už horúčavy klesnú.
Počas Turkmenbašiho života musel byť chodník plní aj počas významných sviatkov, ktoré boli často v lete, keď vonku panovalo vražedných 50 stupňov. O odpočinok a zábavu sa starajú početné zastávky, na ktorých sú umiestnené stánky s občerstvením a detské ihriská. Tak nám bolo povedané. Neoficiálna verzia znie, že v minulosti bol tento chodník dobrovoľné povinný pre každého obyvateľa mesta aspoň raz za rok. Dnes je už táto forma turistiky zrejme dobrovoľná.
- Ak sa chceš s Dobrodruhom vybrať do Turkménska, tu je program výletu: Do Turkménska s Dobrodruhom za prírodnou krásou a tradíciami
O našej ceste po Turkménsku si môžeš prečítať v článku:
