Arménsko stopom

Armensko? Vystúpiš a okradnú ťa. To bola asi najčastejšia "odpočutá" reakcia okolia. ... pre našinca stále neznáma a neobjavená krajina. Raz v dokumente som počul, že Arméni a Gruzínci su najpriateľskejší ľudia na svete. Kupujem dve letenky a ideme sa presvedčiť na vlastné oči. Plán skôr nebol, ako bol ale cieľ jasný stopovať a spoznať ľudí a krajinu, urobiť si vlastný názor. Oprášil som základy ruštiny a môžme ísť.
Za 10 dní sa nám podarilo vďaka domácim prejsť približne 700km, kde to nešlo stopom šlo sa lacným taxíkom hlavne v oblastiach chudobných na spoje, prípadne zdieľané a lacné maršutky.
Pohostinnosť ľudí sa nedá opísať, takmer každý nám nehal kontakt. Keby bol problém volajte. Mal som pocit, že každý pozná každého. Rozprávania o vojne s Azerbajdžanom, až spätne ma mrzí že sme nevideli Náhorný Karabach (čierna záhrada) ktorý nám domací popísali. Cestou nám kupujú nanuky, pivá alebo pečivo. Sú zvedaví prečo práve Arménsko. Jedno pozvanie na párty od dovolenkujúcich Iranských rodín, holandsky cyklopár s deťmi na ceste do Nepalu, zjednávanie cien, hľadanie tej správnej maršutky keď prstom ďobem do mapy, keď objavíte niečo čo ste ani nechceli a možno práve preto je to pre vás viac cenené ako nejaký turisticky hailajt, sedenie na chodníku pri ceste len tak.
Nemám rád veľké mestá, ale Jerevan sa mi páčil. Pekné moderné mesto, fontány, trávniky, kaviarne, ... ale aj zabudnuté zákutia kde nasajete ten skutočný pach ulice. Osobne som sa cítil bezpečnejšie ako niekde v mestách na Slovensku.
Ak máte túlave topánky, trochu dobrodružnú povahu Arménsko treba zažiť, bude stáť za to!