Nadpis tohto rozprávania neznie korektne. Ale! Archa bláznov je poviedka Edgara Alana Poea o psychicky chorých chovancoch sanatória, ktorí sa stali jeho „lekármi“, o lekároch, ktorí sa stali pacientmi vo vlastnom sanatóriu. Cajla bolo roky rokúce pre západné Slovensko synonymum pre Krajskú psychiatrickú liečebňu v Pezinku v miestnej časti Cajla. Nekorektný nadpis nemá zosmiešňovať duševné choroby a ľudí nimi trpiacimi, ale je pripomienkou histórie, ktorá sa skončila niekedy v 80.-tych rokoch 20. storočia. Približne v tom čase začal zanikať pôvodný areál psychiatrickej nemocnice na Cajle a začala sa prevádzka dnešného komplexu, ktorý je známy pod názvom Pinelova nemocnica.
Na začiatku kúpele
Informácia o tom, že v Pezinku boli liečebné kúpele nie je úplne neznáma. Kde-tu sa objavuje, žiaľ, veľa sa toho o kúpeľoch nedozviete. Jeden zdroj, ktorý je voči zvedavcom zdieľny , takmer nepovšimnutá publikácia Slovensko Kúpele, prechádzky za zdravím a krásou (Ľudmila Husovská, Júlia Takátsová, Príroda, 2002), uvádza v časti Zaniknuté kúpeľné miesta, o Pezinku: Železitá voda výdatného prameňa nachádzajúceho sa smerom do údolia za mestom. Mesto tu dalo v roku 1777 postaviť kúpeľnú budovu, neskôr dobudovanú na 48 hosťovských izieb a 19 vaní. Dnes po kúpeľnom mieste niet ani chýru. Podrobným chemickým rozborom sa železitá voda ukázala ako neminerálna, a preto kúpele zanikli. V rozpore s touto informáciou sa na stránke slovakiatrip.sk (http://www.slovakiatrip.sk/destinacie/Kupele-Pezinok?oid=7575) dočítate, že kúpeľná voda mala výborné vlastnosti, pomáhala pri liečbe kožných ochorení a poruchách pohybové ústrojenstva.
Petra Pospechová zasa v mesačníku Pezinčan č. XI/2016 uvádza, že spočiatku sa pitím vody úspešne liečila malária (otázne je koľko ľudí na Slovensku v 18. storočí bolo nakazených maláriou). Vskutku zaujímavé. Trochu viac svetla do problému nám môže vniesť slovenská minerálna voda Korytnica s obsahom železa. Napovie, čo možno liečiť železitou vodou. Kedy je výhodné túto vodu piť? Pri cukrovke, pretože pre nízky obsah solí a priaznivé účinky na hladinu glukózy v krvi, je minerálna voda vhodná aj pre diabetikov. Vysoký obsah horčíka a jeho prísun do metabolizmu pomáha zlepšovať prenos glukózy do buniek a tým znižovať jej hladinu v krvi. Pri osteoporóze môžete predchádzať dostatočným prísunom vápnika, vitamínu D, ktorý uľahčuje vstrebávanie vápnika z čriev do krvi. Pri anémii pre vysoký obsah železa sa odporúča piť minerálna voda. Pre prítomnosť železa, dôležitej súčasti hemoglobínu, je prírodná minerálna voda odporúčaná každému, kto je vystavovaný väčšej fyzickej záťaži alebo trpí jeho nedostatkom ako aj ženám, ktoré ho prirodzene strácajú z organizmu viac ako muži. Tak je nakoniec ťažko posúdiť, či kúpele neboli schopné liečiť, alebo vedenie marketingovo nezvládlo podnikateľský zámer a kúpele skončili. Malária sa nespomína, kožné choroby sa nespomínajú, pohybové ústrojenstvo sa ocitlo mimo hru. Nakoniec to asi naozaj nebolo s tými kúpeľmi také slávne, ako sa občas píše.
Čo tá psychiatria?
Pinelova nemocnica na web stránke uvádza zo svojej histórie, že v roku 1924 sa posledný majiteľ kúpeľných budov pán Lukáč dohodol s Ministerstvom zdravotníctva v Prahe, že vo svojom zariadení na Cajle ubytuje dlhodobo psychicky chorých ľudí. To bol prvý krok k vybudovaniu špecializovanej liečebne. V r. 1938 prešiel komplex stavebnou úpravou spoločnosťou Frič z Bratislavy (mimochodom táto stavebná spoločnosť v rovnakom čase budovala bunkre – ťažké opevnenie v Petržalke) a starostlivosť o pacientov prebrali rehoľné sestry Rádu Vincentiek. Vtedy sa zaužíval názov „ústav na Cajle“, alebo jednoducho Cajla.
Cajla bola ešte samostatná obec pri Pezinku. Štátny liečebný ústav pre choroby mozgu sa v rámci Československa dostal naozaj ďaleko vpred. Po roku 1970 v ňom zriadili operačnú sálu pre výkon stereotaktických operácií (operácie na hlbokých mozgových štruktúrach s minimálnym poškodením tkanív na prístupovej ceste). Profesor Pogády v roku 1976 presadil myšlienku vybudovania úplne novej liečebne, ktorá vošla do povedomia pod názvom Krajský psychiatrická liečebňa v Pezinku. Veľa o jej klientoch, o modernom spôsobe liečenia a o pokrokových metódach napísala Karin Lászlová v poviedkovej knihe Stroskotanci života (Osveta, 1981). Kniha je dnes dostupná len v antikvariátoch, ale Lászlová, keďže popisovala osobnú skúsenosť, zachytila naozaj živý obraz osudov ľudí, ktorých tu stretla. Výborné čítanie. V polovici 90.-tych rokov 20. storočia liečebňa dostala nové, súčasné meno, Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela.
Pán Pinel, vy ste kto?
Pán Philippe Pinel (1745 – 1826) bol presvedčený republikán, aktívny účastník Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie (1789), ale pre nás je dôležité, že bol povereníkom Národného konventu pre starostlivosť o duševne choré osoby. Preto sa stal zakladateľom psychiatrie ako špeciálneho lekárskeho odboru. Je až neuveriteľné, ako pokrokovo sa tento človek správal. Psychicky choré osoby, ktoré boli ubytované veľmi podobne ako odsúdení na smrť, alebo doživotie v hladomorniach, presídlil do vyhovujúcejších priestorov a najmä zbavil ich pút a pri ľahších formách ochorenia sa postaral o to, aby pacienti mohli absolvovať krátke vychádzky. Toto všetko presadil proti vôli Robespierrovho jakobínskeho spoludiktátora Couthona a neprišiel pritom o hlavu. Pán Pinel napriek čudesnému príklonu k ideám revolúcie, ktorá znamenala takmer masové vraždenie, bol neobyčajne pokrokový humanista, lekár a diplomat.
Strašidelná ruina
Keby ste na internete hľadali informácie o Pinelovej nemocnici, určite narazíte na články hovoriace o najstrašidelnejšej ruine na Slovensku (napr. https://www.interez.sk/opustena-psychiatricka-nemocnica-philipa-pinela-pezinku-jedno-najdesivejsich-miest-slovenska/). Hoci sa to autorom trochu pletie, čo je a čo nie je Pinelova nemocnica, ruinu starej psychiatrickej liečebne nájdete v tesnom susedstve moderného liečebného areálu v smere na Pezinskú Babu.
Je taká strašidelná ako ju opisujú?
Pokiaľ zvolíte návštevu v chladnom hmlistom počasí od novembra do povedzme februára, tak sa komfortne určite nebudete cítiť. Som zvyknutý chodiť cvičiť do ruín vyhľadávanie s naším psom, ale tieto „kúpele“ a ex-psychiatrická nemocnica sú niečím iné. Možno už akosi podvedome si spájame toto miesto s niečím skľučujúcim, s niečím, čo život obráti naruby. Záhada Blair Witch bol horor, ktorý dostal aj mňa. Chvíľami som mal pocit, že sa mi objaví opäť scéna s postavou stojacou v pivničných priestoroch, v kúte miestnosti, chrbtom otočenej k osobe, ktorá sa k nej blíži ... ako to teliatko na porážke.
Nie je to miesto na rodinný nedeľný výlet
Dokonca chlapi zo Slovenskej pátracej služby Trenčín spomínali, že v areáli sú možno prepadliská po poddolovaní, ktoré vznikli v súvislosti s baníckou činnosťou, ktorá tu roky rokúce prebiehala. Návšteva areálu nie je príjemná a keby sme vylúčili spojitosť s minulosťou, ktorá u každého človeka vyvoláva rešpekt, tak už len to, že sa pohybujete v ruine, môže ohroziť váš život. Preto jediná vec, ktorú je možné každému zvedavcovi odporučiť je, prejdite sa po banskom náučnom chodníku, ktorý vedie povedľa areálu a tento si prezrite len spoza oplotenia. Nechoďte zbytočne dnu.
