Ako som sa stal ozajstným hajkerom. Pacific Crest Trail 2022. Deň 5

6. marec 2022

“Vstávam” o šiestej. Musím ísť cikať, ale Sarah ešte spí. Nad ránom mala chúďatko asi zlé sny, pretože niečo stále rozprávala zo sna a občas sa aj zasmiala. Vždy som sa automaticky úplne zobudil a rozmýšľal som, či to hovorí mne, alebo komu.

Celú noc som bol natlačený do kúta stanu.

Sarah je tak trocha širšia ako ja, takže si to viete predstaviť. Vonkajšia celta sa v noci nejako uvoľnila (ráno som zistil, že zopár kolíkov sa uvoľnilo v tom blate) a prilepila sa na vnútornú sieťovinu stanu. To znamená, že sa celú noc spacákom opieram o sieťovinu a vlastne aj o vonkajšiu celtu a spacák mám zvonka celý mokrý. Páperovým spacákom vadí vlhkosť, potom nefungujú. Tento môj ale chvalabohu hrial, je mi zatiaľ teplo.

Ochkám, krochkám, mrvím sa, že by sa Sarah sama zobudila. Ale ona nič. Tak s ňou zatrasiem a poviem jej, že musím ísť cikať. Jasné, nie je problém a pustí ma.

Vonku sledujem tú spúšť. Jej stan je celý ľahnutý a cez noc mala na daždi niekoľko svojich kúskov z výbavy.

ráno1

ráno2

Sarah

Sarah mi ešte večer vravela, že ak toto prežije, skončí. A vráti sa späť až po doktoráte.

Musím a chcem vyraziť čo najskôr. Mám pred sebou 19km a už tuším, že to asi nedám. Som hlavne nevyspatý a psychicky na dne. Prvých 12km bude zhruba po rovine (no zatiaľ tu na PCT pravá rovina neexistuje - stále je to hore dole), na konci je prudké klesanie do doliny. Tu by som chcel byť niekedy okolo 13 hodiny. Potom nasleduje výšľap asi +400m na hnusný kopec. A klesanie do kempu Lake Morena. Celá trasa je bez vody.

Kým Sarah vyliezla zo stanu, kým som sa ja zbalil (všade bolo samé blato a špina - no hrôza), a kým som konečne vyrazil, bolo už 9:30. Stihol som si ešte urobiť rannú kávu a ide sa.

káva

Lúčim sa so Sarah, práve sa vyhrievala na skale na slnku ako taká jašterka.

Možno ju ešte stretnem.

Zostalo mi asi 2.5 litra vody, čiže polovica zo začiatočného množstva. To by snáď mohlo aj stačiť do kempu. Ale nebude.

Prvých 10km bolo pre mňa náročných. Stále nahor, nadol, skaly, burina a podobné trampoty. Stále si neviem nastaviť popruhy na batohu, stále s ním bojujem, zle mi sedí.

kaktus

cestou

Postupne ako kráčam, som pochopil, že do Lake Morena to nedám. Ale ak to nedám, budem musieť prespať cestou, ale to mi bude chýbať voda. Na 10km mám natrafiť na poľnú cestu. PCT vedie doprava, ale z aplikácie som sa dozvedel, že ak sa pôjde doľava asi 1.5 míle (2.4km), človek natrafí na prameň vody. Prišiel som na túto križovatku asi o 14 hodine a už som ani nemal dilemu, čo teraz.

Potrebujem vodu.

Zhodil som batoh, schoval som ho do kriakov, zobral som 2+1.5+1 litrové nádoby, filter na vodu a poďho doľava. Vo fľaške som mal asi 2dl vody, keby niečo. Je dosť teplo.

Idem a zrazu predo mnou križovatka. Fakt teraz neviem kade ísť, nemôžem ísť ani podľa máp, ani podľa aplikácie Farout. Nie je to tam zaznačené. Risknem to rovno. Je mi teplo, som dosť unavený, smädný, hladný a došli mi asi nejaké cukry, alebo neviem čo. Po 1km natrafím na normálnu hnedú bačorinu s vodou na ceste. Fakt som hodnú chvíľu uvažoval, že si naberiem a prefiltrujem. Ale - rozhodnem sa ísť ešte ďalej. Po ďalších asi 500m natrafím na tečúcu vodu, ktorá steká zo skaly vľavo a preteká cez cestu.

Cítim sa ako objaviteľ oázy na Sahare.

Toľko radosti ste teda ešte nevideli. Je to tečúca voda a to je podstatné.

Za pol hodinky si prefiltrujem 4 litre nádhernej kvapaliny a pol litra ešte vypijem na mieste. Voda je dosť žltá, ale chutí dobre. Spomínam si, že deň predtým Raff pil tiež žltú vodu a to je predsa skúsený hiker a prežil to.

Vlečiem 4 litre vody späť. Je to do kopca. Na križovatku sa ledva doplazím. Vyťahujem batoh a musím si rýchlo niečo uvariť - cestoviny. Dávam si rýchlo šumivú tabletu (hydratácia), uvarím si cestoviny a zjem ich. Hneď mi je lepšie.

Ako dojedám, príde Sarah.

Pozdravíme sa a ona pokračuje. Pýtam sa jej, či má vodu. Ona že trocha, ale že - a tomu som nerozumel, či voda je ďalej, či bude končiť - ja fakt neviem. Je mi to jedno, musím sa postarať o seba a rozmýšľať, ako ďalej.

Tak aj ja pokračujem, za chvíľu začne dosť strmé klesanie do údolia.

kopec

Zídem to a pri zdroji vody, ktorý mal byť suchý, kempuje Eric. Je z LA a “cítim ho” už z pár desiatok metrov. Vapuje trávu. Celkom príjemný chlapík, hodíme spolu reč, kým ja oddychujem. Kúsok od neho je pekný spot (miesto pre stan), rozmýšľam, že zakempím. Rozhodnem sa že nie, musím predsa urobiť aspoň kúsok z kopca. V appke vidím najbližšie miesto pre stan 2.5km v kopci. To musím dať! Keď však po 1km objavím fakt pekný spot, zostávam. Som unavený, nevládzem, a ktohovie, či označený spot nebude obsadený, takže je rozhodnuté. Je asi 17 hodín a rozbaľujem sa. Všetko rýchlo postavím, uvarím si preventívne jednu Jarkinu fľašu a líham si do spacáku. Za pár minút počujem kroky - a je to Sarah.

No teda, ešte ma aj predbehne.

Ja som síce urobil 3km naviac kvôli vode, ale kde ona našla vodu, to neviem. Nevadí, každý si ideme to svoje.

večer1

večer2

Už si nerobím teplú večeru, len zjem mini klobásku, nejaké keksíky a idem spať. Za chvíľu vedľa mňa, asi 10m ďalej zakempí nejaká dievka. A ja sa len modlím, aby sa nič v noci nestalo. Nechcem mať v stane už žiadnu devu.

predošlá časť: deň 4

nasledujúca časť: deň 6

moja "príprava" na PCT:

Ako som sa chcel stať hajkerom. Epizóda I. Časť I.

Ako som sa chcel stať hajkerom. Epizóda I. Časť II.

Ako som sa stal hajkerom. Epizóda II. Časť I.

Ako som sa stal hajkerom. Epizóda II. Časť II.

Ako som sa stal hajkerom. Epizóda II. Časť III.