Jazdenie so psím záprahom je nielen životnou filozofiou, ale taktiež dôležitým spôsobom prepravy i možnosti ako tráviť voľný čas. - John Firth - Yukon Quest
Celý môj príbeh jazdy so psím záprahom začal chvíľku po svadbe, kedy sme sa rozhodli kúpiť si psíka. Na základe obľúbenosti plemien sme sa ihneď zhodli na Sibírskom Husky. Inzercia nám v ponuke vyzobrazila krásnu malú fenku, ktorá hneď na druhý deň putovala do spoločnej domácnosti.
Ako Husky rástla, na rozdiel od Malej Bradáčky a Chrta - Saluki (ktorých sme už doma mali), si vyžadovala podstatne viacej pozornosti, nakoľko vyvádzala od rána do večera. Mať hyperaktívne severské plemeno vyžaduje športovú aktivitu majiteľa, tak ako 6 mesačné šteniatko som s ňou pomaly začal behať, aby sa trošku vyžmýkala z energie (s Chrtom som bol zvyknutý 1 - 2x týždenne behať šprinty na poľnej ceste za dedinou). Prvé dve jazdy (2,5km k vode a 2,5km späť) zvládla bravúrne, ale jazda vedľa bicykla jej veľmi nepasovala. Aj na základe bežných prechádzok a výletoch do kopcov som pochopil, že jednoducho sú predurčené utekať pred človekom/bicyklom a nie vedľa neho. Preto som začal vyhľadávať články s tréningom ako na záprah s takýmto psom a musel som si na spoločne tréningy trošku privstať.
Husky Positive
V tomto období som sa nielen vďaka článkom, komunikácii s kamoškou, ale aj komunite na sociálnej sieti dostal na oficiálne stretnutie ľudí s rovnakou krvnou skupinou - Husky Positive. Na danom Husky Gang Stretnutí v Liptovskom Jáne, som sa veľa dozvedel a utvrdil vďaka odborným prednáškam odborníkov o výcviku a samotnom mushing-u (canicross, bikejoring, scootering a skijoring) so severskými a záprahovými plemenami. Po tejto skúsenosti som už mohol zakúpiť správny postroj na ťahanie a vhodné vodítko s amortizérom. Základné ťahanie na bicykli na krátku vzdialenosť sme postupom času obohatili o základné povely v čase záprahového tempa. Ako postupoval čas, pridávali sme po kúskoch kilometre a Husky som nechával viac a viac ťahať. Tesne pred Vianocami mi sediac na bicykli bola zima a namrznuté časti chotárových ciest dávali bicyklu zabrať. Ako Vianočný darček sme si zadovážili kolobežku, ktorá je priamo na mushing určená. K tomuto darčeku sme si ešte stihli adoptovať jednu staršiu (trojročnú) Husky, tak na záprah už boli dve.
Kolobežkovanie vo dvojke počas suchej zimy bola jednoducho paráda. Dlhšie výlety (do 10km) sme si teda začali užívať plnými dúškami. Zima však neostala bez snehu, tak bolo treba vymyslieť sane, keďže snežný mushing to vyžadoval.
Prvý pokus nedopadol zrovna najlepšie, nakoľko sme vychádzali z klasických saní, doplnených o úchyt vodítka, výstuhy saní a madlo na držanie. Prvý záprahový saňový výlet na Krahuliach a záťažová skúška dopadla trošku diskutabilne, lebo na jednej z ostrých zákrut niečo zaprašťalo, v ďalšej sa začalo hýbať madlo a pred príchodom k autu sme stratili ľavú sklznicu.
Po návrate sme si k tomu sadli, spísali pre a proti, kľúčové body a naplánovali verziu saní č.2. Tentokrát sme použili železný základ saní a na sklznice sme primontovali klasické lyže. Naplánovali sme test na Skalke pri Kremnici. Celodenný výlet bol jedným slovom vynikajúci, ale sane boli priťažké na 2 fenky.
Zima pominula a začali sme sa opäť naplno venovať kolobežke a bicyklu. V strede leta však na inzercií naskočili dvojo profi saní po úspešnom závodníkovi. Po dohode ceny, dovoze domov, dôkladnej analýze a zistení, že sa jedná o jedny šprintové sane na krátku vzdialenosť a tobogány na dlhé trate, bolo možné pustiť sa do repasu. Popri tom samozrejme tréningy a výlety veselo pokračovali, pomaly sa nám už zjesenieva.
Čakanie a suché kolesové tréningy do ďalšej zimnej sezóny sa oplatilo- ľahké profi sane, naladené sklznice a natrénované fenky vyčarili úsmev nielen mne pri šprintovom či celodennom dobrodružstve naľahko, alebo s malou batožinou. Pocit eufórie mi kazí až zmrznutý sneh v brade, čo mi zároveň káže lepšie sa postaviť na sane a uškŕňať sa ďalej. Okrem môjho úškrnu dokázal záprah vyčarit úsmev aj synovcom (3 a 5 rokov), ktorí mali dobrodružný výlet na sánkach o akom ešte nikdy ani nesnívali.
Myšlienka väčšieho, silnejšieho, vytrvalejšieho záprahu nedala na seba dlho čakať a začiatkom Februára sme mali doma ďalšiu fenku a ďalšia sa už rysuje na obzore ...
Závodné ambície síce nemám až také veľké a viac si užívam dobrodružné výlety, no pandemická situácia ma priviedla k virtuálnemu závodu, tak som neodolal a zapojil sa...
A ako teraz ďalej? Rozhodne mám už na rozume výcvik s celou Husky svorkou a potom výlet niekam do Škandinávie na polárny kruh. Plán je nabaliť sane základnou výbavou, potravinami, stanom, spacákom a užiť si pár dní dobrodružstva niekde v divočine...