70-tnik a ultramaratónec Štefan Karak si plní ďalší sen. Pobeží UTMB

Vek je len číslo v občianskom. To, aký spôsob života si zvolíte, je len na vás.

Štefan Karak sa rozhodol vzdorovať nepriaznivým okolnostiam, ktoré ho postretli tesne pred 50-tkou. Problémy s bedrovou chrbticou začal riešiť chôdzou do vrchu s turistickými paličkami. Neskôr, keď bolesť ustúpila, sa začal venovať behu, súťažiť, prekonávať vlastné hranice, motivovať iných...

Dnes sa po 20-tich rokoch cíti lepšie a štastnejšie a vďaka vlastným skúsenostiam chce ľuďom ukázať, že všetko sa dá, len sa treba o to pokúsiť.

„Vyhrať neznamená vždy skončiť na prvom mieste. Neznamená to ani poraziť ostatných. Vyhrať znamená zvíťaziť sám nad sebou. Zvíťaziť nad vlastným telom a vlastnými obavami. Vyhrať znamená prekonať svoje vlastné hranice, prekonať sám seba a uskutočniť svoje sny.“

(Ako som prekonal sám seba, Štefan Karak)

Dobrý deň Štefan, keď si tak prechádzam zoznam Vašich bežeckých úspechov spolu s rokom resp. vekom, v ktorom ste ich dosiahli, neprestáva ma udivovať Vaša životná energia a odhodlanie… Asi túto otázku počúvate najčastejšie :) no aj nás veľmi zaujíma, čo Vás motivovalo k tomu, aby ste sa až po 50-tke začali aktívne venovať behu a dokonca súťaženiu? Začali ste behať zo dňa na deň?

Samozrejme, že som nezačal zo dňa na deň. Najskôr som vo veku 50 rokov začal mať problém s bedrovou chrbticou. Bez mezokaínových injekcií som sotva dokázal existovať. Lekári mi odporúčali skončiť s ťažkou prácou a so športovaním. Ja som zvolil presný opak. Rozhodol som sa posilniť bedrové svalstvo, aby chrbtica nemusela niesť hornú časť tela, na čo nie je stavaná. Niekto mi poradil, že najlepšie na to je chôdza do kopca s paličkami. Uveril som mu a začal chodiť takmer denne po práci na neďaleký vrch Vtáčnik. Po roku sa bolesti už takmer neobjavili a po troch rokoch som bol vyliečený! Odvtedy už problém nemám, aj keď športujem a niekedy aj ťažko pracujem.

Vedľajším produktom uzdravovania bola vynikajúca kondícia a ja som nevedel, čo s ňou. Od priateľa maratónca som sa dozvedel, že existujú na Slovensku preteky “Slovenský pohár v behu do vrchu”, tak som sa prihlásil a začal behať a súčasne aj pretekať.

Ponitrianska 100-ka
Ponitrianska 100-ka

Takže Vašou motiváciou, prečo ste sa začali venovať behu aj súťažne bola hlavne zvedavosť, chuť porovnať si svoju kondíciu s inými bežcami?

Myslím si, že to je normálna ľudská vlastnosť, porovnávať sa s inými jedincami v nejakej ľudskej činnosti. Ani ja nie som výnimkou. Keď už sa behaniu venujete intenzívne a vaše výkony sú porovnateľné s inými dobrými bežcami, prečo to neskúsiť aj na pretekoch. Každý z nás si neraz chce dokázať, že v nejakej činnosti je dobrý a že sa oplatí si to aj dokázať. Ale nie je to práve to najdôležitejšie, kvôli čomu behám.

Ak chcete byť v živote šťastný, robte hlavne to, z čoho máte radosť. Ja mám radosť z pohybu v prírode a z behania a z toho, že si zachovávam aj v tomto veku dobré zdravie a chuť do života.

Ste dôkazom, že nič nie je definitívne. Ani vek, ani diagnóza. Chuť žiť a nielen prežívať Vám otvorila nové možnosti. Začali ste súťažiť, posúvať svoje hranice a dokazovať ľuďom, že všetko sa dá, len treba chcieť. Ale nie vždy ide všetko tak ako by sme chceli. Keď si tak zhodnotíte posledných 20 rokov života, mali ste niekedy chuť s tým všetkým prestať, obuť si papuče a radšej ostať doma? Ak áno, čo Vás motivovalo vydržať?

Najväčšou motiváciou pre mňa bola snaha zostať trvalo zdravý a už nikdy nemať problémy, aké som musel riešiť predtým. Behy do vrchu sa mi páčili. Okrem toho som stretol množstvo vynikajúcich ľudí, ktorí sa stali mojimi priateľmi, s ktorými som sa dobre cítil a tešil sa tak na ďalšie preteky. Postupne som spoznával krásy a rôznorodosť behov v prírode a začal som pridávať na dĺžke aj obtiažnosti.

Nikdy by som všetky tie zážitky nezamenil za papuče  a leňošenie doma. Chcem ešte veľa rokov zostať zdravý a tešiť sa s rodinou a s priateľmi a to podľa mňa bez aktívneho pohybu nie je možné.

Cítite sa dnes lepšie (nielen fyzicky) ako pred 20-mi rokmi, keď ste “mali diagnózu”? :)

To sa dá len ťažko porovnať. Nielen že som oveľa zdravší ako vtedy, ale som aj šťastnejší. Naučil som sa oveľa ľahšie prekonávať životné prekážky a mať radosť z toho, čo robím. Naučil som sa motivovať ostatných ľudí, aby sa aj oni stali zdravšími a šťastnejšími.

Tatranská šelma
Tatranská šelma

Dal Vám beh okrem zdravia aj niečo iné? Prípadne naučil Vás niečo, za čo ste dnes vďačný?

Práve som to trochu naznačil. Veľa životných problémov teraz riešim inak, ako by som to robil predtým. Na náročných a ťažkých pretekoch, ktoré trvajú aj niekoľko desiatok hodín musíte takmer stále riešiť vzniknuté problémy s terénom, s počasím, s dopĺňaním energie a tekutín, s narastajúcou únavou a pod.

Naučíte sa ich riešiť rázne a s chladnou hlavou a to potom prenášate aj do bežného života. Behaniu vďačím za veľa  a verím, že sa toho ešte stále môžem dosť naučiť.

Tento rok oslávite 71. narodeniny. Vek, v ktorom väčšina ľudí najradšej trávi čas v pokoji, zababušený pod dekou :) Vy však máte obdivuhodný cieľ a pripravujete sa na jeden z najťažších ultramaratónov na svete – UTMB, ktorý pokiaľ viem, doteraz absolvovalo len 5 ľudí nad 70 rokov. Priblížte nám, prečo je považovaný za tak náročný?

UTMB – Ultra Trail du Mont Blanc je v komunite ultra trailových bežcov pokladaný za najprestížnejší beh na svete, akoby olympiádu týchto behov. Beží sa cez tri krajiny. Štart je vo Francúzsku v Chamonix. Beží sa okolo Mont Blancu do talianskeho Courmayeuru a odtiaľ cez švajčiarsky Champex do cieľa v Chamonix. Dĺžka je 170 km a nastúpaných je 10 000 metrov. Časový limit na absolvovanie je 46,5 hodiny! Bežíte teda dve noci a dva dni bez spánku a bez odpočinku s časovými limitmi aj na trati. Akékoľvek oneskorenie znamená vyradenie.

Pretek sa koná už od roku 2003. A v kategórii nad 70 rokov ho v časovom limite zvládlo iba 5 ľudí na svete, aj keď prihlásených pretekárov bolo násobne viac.

Ultra Trail du Mont Blanc (UTMB)
Ultra trail du Mont Blanc (UTMB), 2013, Štefan absolvoval UTMB ako tretí Slovák v histórii

Pre mnohých z nás znejú tieto čísla neuveriteľne. Prečo ste si vybrali práve tento pretek?

Práve kvôli tej náročnosti. To bola pre mňa obrovská výzva a motivácia. Kto by sa nechcel stať šiestym mužom na svete, ktorý to dokáže? A tiež by som bol rád, ako správny patriot, aby sa vo výsledkovej listine objavilo meno Slováka.

Budeme Vám silno držať palce! A ako prebieha Vaša momentálna príprava? Skúste nám opísať Váš bežný týždeň. Koľko času trávite tréningom, regeneráciou. Venujete špeciálnu pozornosť aj strave?

Moja príprava vrcholí. Už iba niekoľko náročných tréningov na vytrvalosť, 24 hodinový pobyt v hypobarickej komore a 23. augusta cestujeme aj s manželkou na preteky. Trénoval som 3 alebo 4 krát v týždni, lebo telo v tomto veku potrebuje po náročnom tréningu minimálne jeden deň na regeneráciu. Týždeň pred štartom, čo bude 26. augusta o 18:00 hodine, nechám telo odpočívať, aby dokonale zregenerovalo a odpočinuté bolo schopné zvládnuť náročnosť preteku.

Strava je tiež veľmi dôležitá. Bez výživových a energetických doplnkov nie je možné bežnou stravou telu dodať také množstvo energie, aké na tréningoch spotrebujete. To isté platí aj o mineráloch a vitamínoch.

Vieme, že ste tento pretek už raz úspešne absolvoval. Považujete ho za vrchol Vašich doterajších bežeckých úspechov? Ak nie, ktorý by ste dal na samotný piedestál? A prečo?

UTMB som ako tretí a dodnes najstarší Slovák v histórii absolvoval v roku 2013. Vtedy to bol skutočne vrchol mojej bežeckej kariéry. A dodnes patrí medzi tie najväčšie úspechy. Neskôr som však absolvoval aj vlastný nápad, Slovenský rekord na Vtáčniku, kde som za 47 hodín a 16 minút vystúpil na vrchol Vtáčnika 16 krát, čo predstavuje prejsť 192km a nastúpať 14 400 výškových metrov!

Rovnakú váhu má pre mňa aj beh “Leadville Trail 100 Run”, ktorý sa beží v USA priamo v srdci Skalnatých hôr. Ja som ho v roku 2016 dokončil ako prvý Slovák v 34. ročnej histórii pretekov. Bol som jediný neameričan a dokonca najstarší bežec vo veku 65 rokov, ktorý pretek dokončil.

Leadville Trail 100 Run je jeden z najprestížnejších behov v Amerike s dĺžkou 100 míľ (160km) a s prevýšením 5 500 m. Štartuje sa v nadmorskej výške 3 100 m (o 450 m vyššie, ako je náš Gerlach), dvakrát sa beží cez sedlo vo výške 3 840 m! Sú tam veľké problémy s dýchaním a pritom časový limit na absolvovanie je iba 30 hodín!

Ani sám neviem, ktorý z behov by som dal na ten spomínaný piedestál. Každý aj z ostatných pretekov, ktoré som počas krátkej bežeckej kariéry absolvoval, by si ten malý piedestál zaslúžil.

Leadville Trail 100 run
Leadville Trail 100 run
Leadville Trail 100 Run, 2016, prvý Slovák v histórii pretekov
Leadville Trail 100 Run, 2016, prvý Slovák v histórii pretekov a najstarší bežec, ktorý pretek dokončil

A ktorý pretek alebo možno tréning bol pre Vás tým najťažším? A prečo?

Na to skutočne neexistuje jednoznačná odpoveď. Niekedy aj ten najťažší tréning alebo pretek za zmenených podmienok či telesnom a duševnom rozpoložení sa nemusí javiť taký ťažký a naopak, aj pomerne ľahký tréning či pretek v zmenených podmienkach môžete pokladať za ťažký…

Keď sa postavíte na štart alebo ste na trati, máte pocit, že si Vás ľudia viac všímajú, prípadne prejavia obdiv? Predsa len väčšina štartujúcich a hlavne na takýchto dlhých behoch býva oveľa mladších.

Takéto niečo skutočne na pretekoch neriešim. Neriešim, či si ma ľudia všímajú alebo či prejavujú obdiv. Na každom z ťažkých pretekov si obdiv zaslúži každý, kto, aj keď s veľkým sebazaprením, pretek dokončí. Samozrejme, že si všímam, ako ľudia okolo trate reagujú na nás bežcov, keď okolo nich bežíme. Väčšina z nich vie, aké je to ťažké a vie, že oni by také niečo ťažko dokázali. Sú však srdeční a žičliví a keď nás povzbudzujú, vlievajú nám do žíl a do celého tela novú možno aj nepoznanú energiu, aby sme boli schopní uvidieť cieľ.

Venujete sa ultramaratónom, horským behom. Stíhate si popri samotnom športe všímať aj prostredie, v ktorom trénujete/pretekáte? Jeden môj kamarát sa zvykne aj počas ultramaratónov zastaviť a fotiť si čo ho zaujme, prípadne sa len tak chvíľu kochať. Robíte to aj Vy? Alebo sa plne sústredíte len na beh?

Mohlo by sa zdať, že pri náročnom dlhotrvajúcom behu nie je čas na obdiv prostredia, v ktorom bežíte. Množstvo dlhých tréningov aj pretekov ma však naučilo všímať si všetko okolo seba. Nielen zrakovo, ale vnímam aj všetky zvuky okolia, hlavne vtákov a zvierat, ktoré sú nablízku. Všimol som si, že niekedy toho počas behu vnímam oveľa viac ako mnohí  turisti, ktorí sa často zastavujú a “kochajú”. Na niektorých pretekoch som aj fotil, ale väčšinou sa na chvíľku iba zastavím a snažím sa obraz si natrvalo vryť do pamäti. Myslím, že sa mi to darí, lebo množstvo pretekov, ktoré som absolvoval, viem ešte aj dnes živo popísať aj s krásami a zvláštnosťami, ktoré som tam videl a počul…

Horský maratón Traunsee
Horský maratón Traunsee

Objavili ste počas svojich bežeckých potuliek miesta, ktoré Vám špeciálne prirástli k srdcu? Napríklad vďaka krásnej prírode alebo milým ľuďom atď.?

Asi mám šťastie, že som si vybral bežeckú kategóriu, kde takmer všetky tréningy a aj preteky sa vykonávajú v prírode. Nemám rád preteky, ktoré sa behajú v mestách a po asfaltových cestách, kde si stovky až tisíce bežcov “stúpajú po hlavách”.

Príroda je takmer všade na svete krásna a pokiaľ si ju budeme ochraňovať, taká aj zostane. Dobre sa cítim v Západných aj vo Vysokých Tatrách, v mnohých kútoch Álp či Skalnatých hôr, ale najradšej som v lesoch Vtáčnika, v mojej “telocvični v prírode”.

Okrem momentálneho cieľa – absolvovať UTMB, máte nejaký veľký bežecký sen, ktorý by ste si ešte chcel splniť?

Snov som mal množstvo a veľkú časť z nich sa mi podarilo splniť. Chcel som bežať horský maratón v Himalájach, ktorý sa beží zo základného tábora pod Mount Everestom do Namche Bazar. Tam však už bežca nad 70 rokov nevezmú... Takže ten jeden sa mi nesplnil.

Myslím si, že po absolvovaní UTMB už žiadny podobný pretek neabsolvujem. Ale neprestanem behať a aktívne sa pohybovať pokiaľ mi to moje telo dovolí. Zdravie bolo u mňa predtým a je aj teraz vždy na prvom mieste. A ak sa naskytne príležitosť občas si trošku zapretekať, možno to skúsim…

16 výstupov na Vtáčnik za 47 hodín, 2014, slovenský rekord
16 výstupov na Vtáčnik za 47 hodín, 2014, slovenský rekord

Napísali ste knihu “Ako som prekonal sám seba”, práve sa natáča aj dokument o Vás a Vašej príprave na UTMB. Ja osobne sa veľmi teším, že sa Váš príbeh dostáva viac do pozornosti. V dnešnej dobe presýtenej rôznymi “influencermi” mi chýba, že sa tak málo vie a hovorí o ľuďoch, ktorí majú prirodzene zvyčajne ďaleko viacej životných skúseností a múdrosti ako 20-30 roční. Myslíte, že by ste mohli svojim spôsobom života, myslením a životnými skúsenosťami čosi odovzdať/odkázať mladším generáciám? Ak áno, čo by to bolo?

Práve preto som knihu napísal. Chcel som motivovať ľudí, aby sa intenzívnejšie venovali ochrane svojho zdravia aktívnym pohybom. Chcel som im odovzdať všetky svoje skúsenosti, ktoré som počas prekonávania ťažkých životných situácií získal a dať mnohým priam návod, ako sa to dá. Nie je to kniha len pre bežcov. Veľa z nej sa dá aplikovať aj bežnom živote.

Chcel som tiež ukázať, že vek je iba číslo a že vôbec nezáleží na tom, v akom veku sa človek rozhodne niečo vo svojom živote zmeniť. Mne sa to podarilo vo veku 55 rokov a verím, že keď sa to podarilo mne, môže sa to podariť každému, kto sa o to pokúsi.

Chceli by ste ešte na záver niečo odkázať našim čitateľom?

Myslím si, že každý z nás by chcel byť v živote hlavne šťastný.

Ak chcete byť šťastný nielen v krátkych okamžikoch ale takmer stále, robte v živote najviac to, z čoho mate najväčšiu radosť. A nemusí to byť práve šport, dokonca beh. Ak si nájdete činnosť, ktorú budete vykonávať s vašimi najbližšími, o to väčšiu radosť budete mať nielen vy, ale aj všetci ostatní.

Prajem všetkým veľa zdravia a šťastia.

Krásne povedané. Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a želáme Vám, aby Vás zdravie a radosť z pohybu ešte mnoho rokov „obúvali“ do bežeckých tenisiek :)  a 26. - 28. augusta Vám budeme na ceste za ďalším splneným snom držať palce!

PS: O Štefanovi Karakovi a jeho príprave na UTMB sa momentálne pripravuje dokument. Maroš Feher dal dokopy tím, ktorý by svetu rád ukázal, že nič nie je nemožné a to ani vo vysokom veku. Ak by ste chceli tento projekt o výnimočnom človeku podporiť aj vy, môžete poslať ľubovoľnú finančnú čiastku na číslo účtu:

SK0375000000004023536615, (Jakub Varinský, ČSOB)

Viac info na fb: Stefan Karak UTMB 2022

Svetlo sveta uzrel už aj trailer k filmu.

Foto: Osobný archív Štefana Karaka