Počas mojej skoro 3-týždňovej expedície na 2x 6000ovky v Indických Himalájach - Kang Yatse 1 (6400m) a Kang Yatse 2 (6250m) - som sa rozhodol písať si denník. Hlavnou úlohou bolo zapísať a uchovať si rôzne zážitky z tejto výnimočnej cesty, avšak priznám sa, že som aj chcel zabiť niečím čas. No uznáš sám po tom, čo si tento blog prečítaš. Ide o kombináciu mojich spomienok a zápiskov v denníku.
13.9.2025:
V tento deň som vyrazil z mojej domoviny - Liptova - do Bratislavy. Celé doobedie som čakal na odchod vlaku, už som sa nudil lebo som nechcel začínať nič podstatné pred 3 týždňovou cestou. Večer som strávil v Bratislave.
14.9.2025: Cesta do Indie
Skoro ráno som sa z Bratislavy presunul na letisko vo Viedni. Čakali ma 3 lety. Z Viedne do Paríža, z Paríža do Dillí a z Dillí do malého mesta v Himalájach - Leh. Už pri prvom lete som si poznačil "vzmuž sa, si tu aby si, to zvládol". Kto ma pozná, vie, že nemám rád lietanie. Tento deň bol pre mňa najťažší z celej expedície. Na letisku ma okradol automat na kávu o 3€. Píšem teda sťažnosť do Francúzska a nastupujem do lietadla do Dillí.
15.9.2025:
Skoro ráno prestupujem v hlavnom meste Indie. Stále žijem, som prekvapený. Za hodinu v hlavnom meste Indie skapal elektro autobus, ohluchol som z trúbenia a sledoval ako ochranka na letisku nevie pochopiť, prečo im skener nič neukazuje. Bolo to preto, že moja Páperová bunda v sebe nič nemala.
Po pristátí v meste Leh zisťujem, že som najslabší kus. Napriek teplote asi 5°C tu domáci chodia v kraťasoch. Na mojom hoteli nečakali, že prídem o 7 ráno a tak nemajú pripravenú moju izbu. Hovoria mi, nech sa usadím v jedálni - ale to ešte nevedia, že tam plánujem spať. O 10tej získam izbu. Už ju nepotrebujem, veď som sa vyspal v jedálni. Vyrážam teda do mesta niečo zjesť.
16.9.2025:
Prvý deň v meste Leh v Indických Himalájach. Píšem si "nikto tu nerozumie hygiene keď mi stále ponúkajú nefiltrovanú vodu". Totiž jedna z vecí, ktorá ťa zabije v Himalájach nie sú hory, ale črevné problémy. Dávam si teda maximálny pozor na to, čo pijem.
Okolo obedu vyrážame na jeden z najvyšších horských prechodov, kde sa vieš dostať aj autom - do výšky 5200m. Cesta je ozaj dobrá, na Indiu a takúto výšku som prekvapený. Okrem toho sú všade tabule, ktoré pomocou rýmovania povzbudzujú vodičov k dodržiavaniu rýchlosti.
17.9.2025:
Pri otázke, či máme vybavený permit (povolenie) na výstup sa dozvedám, že nie. "India is a land of informalities, we will bribe them". Trochu upokojene teda začínam ďalší deň. Počas dňa chodíme po Budhistických a Hinduistických chrámoch. Na jednej z fotiek vidím dieťa v hábite mnícha s Rolexkami - už rozumiem prečo náboženstvo dáva zmysel.
Očakával som, že uvidím zástup mníchov, neviem prečo. Som teda prirodzene sklamaný, keď jediné čo vidíme je zástup vojakov. Tých je v Indii veľa a podľa môjho pozorovania väčšinou len sedia a čakajú kým skončí deň. V noci nespím, lebo potulné psy v meste stále štekajú.
18.9.2025: Dnes vyrážame do hôr
Za 5 dní môjho výletu je prvý krát niečo na čas. Auto sa nekazí a kravy nestoja na ceste (ako posvätné zviera v Indii máš smolu - čakáš kým krava prejde). Vo veľmi dobrom čase prichádzame poobede do táboru. Dozvedám sa, že toto nie je základný tábor, i keď má úctihodnú výšku 4800m. Tiež sa dozvedám, že moje veci na osloch nedorazili. Vraj zajtra, možno. Idem teda spať v tom, čo mám na sebe.
19.9.2025:
Na raňajky mám najviac neutrálnu kašu akú som kedy jedol. Rozprávam sa s ľuďmi v kempe a zisťujem, že moje Profi oblečenie (väčšina z neho určená do 8000m) vzbudzuje rešpekt. Tento rešpekt mi ihneď padá, keď si na seba dám vysokohorské topánky. Vážia asi 100kg a dnes ideme na aklimatizačnú túru k neďalekým plesám. 8km nám trvá 3 hodiny. Umieram a nadávam na šerpov, ktorí skáču na kameňoch vedľa mňa.
V denníku si píšem "musíš vydržať", "táto zlá noc ťa posilnila". Všetky motivačné reči ale opäť nahradia nadávky, keď zistím, že mi do kempu prišiel len spacák. Zvyšok je už v základnom tábore, vraj som nepovedal, že to budem potrebovať tiež.
20.9.2025
Po treťom dni v tom istom oblečení sa presúvame do základného táboru. Cítim sa dobre aklimatizovaný a užívam si krásne počasie. Včera som si roztrhol nohavice a tak sme ich opravili lepiacou páskou. Zatiaľ drží, ale nevedmo ako dlho. V mojom zošite vidím reflexiu s otázkou "ako chcem prežiť môj život?" a uvedomujem si, že to bolo so, mnou zlé. V noci tu štekajú opäť psy - v základnom tábore vo výške 5000m.
21.9.2025:
Dnes sa presúvame do prvého výškového táboru vo výške 5400m, teda aspoň to si myslím. Po 3 hodinách chôdze a totálnom vyčerpaní sledujem na hodinkách výškometer. 5600m. Guide na moje znepokojenie odpovedá "surprise" (teda, prekvapenie). Prekvapený sa teda cítim. Na tom svahu som skoro vypľul dušu. Večer ale trávime hraním človeče nezlob se. Indovia sú nesmierne súťaživí, ale napriek tomu túto partiu vyhrávam. V tichosti sa obávam, či zajtra dostanem rovnakú porciu jedla.
22.9.2025: Presún do výškového tábora v 5900m
Presúvame sa do druhého výškového táboru v 5900m. Tento krát žiadne prekvapenia neboli. Prvý krát "leziem" aj na istiacom lane. Ide mi to dobre. Píšem si "nohy mi smrdia ako prasaťu". Ďalší deň, teda v noci, nás čaká pokus o vrchol. Vôbec ma teda neteší, že mám v noci halucinácie a budím sa na to, že mám pocit padania z útesu.
23.9.2025: Útok na vrchol Kang Yatse 1
Okolo 2:30 ráno vyrážame do boja. Počasie praje (je -15C, ale aspoň nefučí) a z 20 prstov si cítim 16. To je skvelé skóre. Prechádzame strmým ľadovcom a okolo 6:00 sme na vrchole Kang Yatse 1 vo výške 6 400m. Do druhého táboru prichádzam s miernym úpalom, keďže som si zabudol opaľovací krém aj niečo proti slnku. Od snehu sa totiž slnko nesmierne veľmi odráža.
Cestou späť do základného táboru míňame skupinu, ktorá sa o vrchol pokúsi zajtra. Všetci mi gratulujú, ale ja sa teším len na masala čaj v základnom tábore. Toho máme našťastie nekonečne a tak väčšina myšlienok pri kráčaní smeruje práve k nemu. Večer si umývam nohy v rieke a opäť vykonávam potrebu do diery v zeme.
24.9.2025:
Dnes aj zajtra máme oddychové dni a ja sa nudím. Prečítal som už 2 knihy a ochránil naše zásoby jedla pred potulnými koňmi. Dá sa povedať, že poslanie vesmíru som pre dnes splnil. Využívam čas na plánovanie ďalších expedícii a otravovanie členov výpravy otázkami o Indii a Himalájach. Všímam si, že občas mi už len prikyvujú.
25.9.2025:
Druhý deň oddychujeme v základnom tábore. V tomto momente sa už totálne nudím. Prečítal som ďalšie 2 knihy a teším sa na akciu. Dozvedám sa, že Tibet je okupovaný Čínou a že som doteraz žil pod kameňom. Zajtra vyrážame na Kang Yatse 2 s cieľom zahrať si na vrchole partiu šachu. Časť tímu tomu stále neverí a tak ideme len v dvojici. Vraj pre to, aby sme boli rýchlejší, ale ja si myslím, že zvyšok tímu chce proste spať.
26.9.2025: Na Vrchole Kang Yatse 2
Zobúdzam sa o 1:00 ráno na bolesť brucha, ktorú nasleduje silná hnačka. Vyrážame o 2:00 a tak sa doplazím do hlavného stanu a tímu oznamujem jediné - nechcem raňajky. Do slúchadiel si dávam tú najlepšiu hudbu a vyrážame.
Cestou míňame skupinu ktorá začala už o 11:00 večer. To ma povzbudzuje a zabúdam na bolesť z otlakov, ktoré mi moje 100kg topánky spôsobujú. Okolo 7:00 ráno sme na vrchole Kang Yatse 2 a hráme šach. Nejde nám to. Robíme chyby, figúrky občas uletia (i keď sú magnetové), avšak je jasno a teplo.
Po formalitách schádzame dolu a ja sa dozvedám, že môj Guide si zabudol mačky na topánky a tak ho budem istiť cestou dole lanom ja. Výzvu prijímam a napriek všetkým očakávaniam sme dolu ešte pred obedom a v bezpečí.
27.9.2025
Presúvame sa zo základného táboru späť do civilizácie. Body, kde sme doteraz chytali signál nefungujú a ja sa dozvedám, že v meste Leh vypukli nepokoje a vláda vypla mobilné dáta a zavrela všetky potraviny. Toto je horšie, než Covid-19 reštrikcie na Slovensku. Ideme teda dolu a v tábore pod horou do seba pchám cestoviny. Večer prichádzame na hotel, ktorý ako zázrakom má funkčnú wifi.
28.9.2025
Pri nepokojoch zomreli 5 ľudia a ďalších 100 ich bolo zadržaných. Toľko pre oslavu nášho výstupu. Celý deň teda trávim na hoteli spracovávaním fotiek a modlím sa, aby prišlo ďalšie jedlo. Majiteľ hotela našťastie pozná veľa domácich a tak raňajky, obed aj večeru mám zabezpečenú.
29.9.2025
Druhý deň som zavretý na hoteli. Pri konverzácii s mojim tímom sa dozvedám, že môj vodič bol postrelený pri demonštráciach a na letisko ma zajtra zavezie niekto iný. Značím si "táto vláda si moc nepotrpí na ľudí keď ich je v Indii 1,3 miliardy".
30.9.2025: PreSun Do DillÍ
Skoro ráno vyrážam na letisko. Presúvam sa do hlavného mesta Indie - Dillí - kde strávim najbližšie dve noci. Po vystúpení z metra ma chytí v meste búrka - podľa domácich jediná za celú sezónu mimo monzúnu. V hoteli konštatujem, že pršať môže celý deň a tak vyrážam do ulíc. Navštívim väčšinu pamiatok hlavného mesta a pár krát sa stratím v slume. Na ulici vidím všetko - od opíc po ľudské exkrementy.
1.10.2025: Druhý deň v Dillí
Začínam ho tým, že si vezmem rikšu. Toto vozidlo ledva funguje, avšak miestni šoféri z neho vedia urobiť tank, ktorý sa dostane aj do úzkych uličiek. Užívam si vietor vo vlasoch (rikše nemajú dvere) a veziem sa hore dolu týmto veľkomestom.
Dillí je jedno z najviac monitorovaných miest a aj pri vstupe do metra je vždy detektor kovov a osobná kontrola. Tá v mojom prípade väčšinou začína a končí otázkou "where are you from?". Svoje privilégium si užívam, ale zároveň premýšľam nad bezpečnosťou tohto mesta.
2.10.2025
Konečne idem domov. Hneď doobedu idem na letisko smer Viedeň. Som tam 4 hodiny pred odletom aby som si vychutnal snáď bezpečné, čisté a na naše pomery lacné jedlo. India ma naučila ísť ďaleko za moje hranice komfortu, ukázala mi krásu svojej krajiny a kultúry, ale tiež ma naučila vážiť si to všetko, čo v Európe máme.
Zaujal ťa tento príbeh? Ďalšie detaily a vtipné príhody nájdeš aj na mojom Instagrame: instagram.com/sakul.baranek!
