Naprieč Strednou Amerikou na secondhand bicykloch

Volám sa Naďa, pochádzam z Oravy a momentálne som už štvrtý mesiac na cestách s mojím priateľom Dannym, ktorý pochádza z Holandska. Začali sme v mexickom Cankúne, kde sme kúpili secondhand bicykle a pustili sme sa smerom na juh naprieč Strednou Amerikou. Keďže ani jeden z nás nemá "milióny" na účte, robíme všetko preto, aby sme cestovali čo najekonomickejšie. V tomto príspevku sa s Vami chceme podeliť o naše skúsenosti, rady a tipy, ktoré sme za tých pár mesiacov nazbierali.

O všetkom píšeme na našom blogu: aroundtheworldinlove.com

Pred tým, ako sa vyberiete na cestu, je dobré zvážiť, na koľko ste ochotní opustiť hranice blahobytu (to sa samozrejme odvíja od finančnej situácie), my sme pomerne natesno k tejto hranici, ale nesťažujeme sa, cestovanie je naše hobby a trošku toho nepohodlia proste stojí za to. Tu tiež platí pravidlo, že tieto pomyselné hranice sa dajú posúvať. Ja som sa napríklad na začiatku sťažovala na samonafukovaciu karimatku, aká je nepohodlná. Teraz je deravá, lepkavá od soli a piesku, a ani ma nenapadne sa sťažovať :D

Transport

 
My sme si ako dopravný prostriedok zvolili bicykel. V Cankúne sa dá kúpiť taký bicykel za 100-150$ (130 EUR). Ide o úplne jednoduché bicykle, na ktorých sme si dali privyrobiť extra úložný priestor, aby sa naň zmestila batožina. Stretli sme niekoľko serióznejších cyklistov s naozaj kvalitnými bicyklami so špeciálnym postranným batožinovým priestorom. Z našej skúsenosti to naozaj nie je nutné a ak ste amatéri ako my, postačí Vám obyčajný bicykel. Za dopravu teda neplatíte, ale treba si uvedomiť, že časovo je to oveľa náročnejšie, ako taký autobus, a teda po tejto stránke je to drahšie. Na druhej strane, bicykel predstavuje slobodu. Idete kedy chcete, kam chcete, zastavíte sa kde chcete, užívate si prírodu, viac sa interagujete s domácimi obyvateľmi, a ten príjemný pocit fyzickej únavy je na nezaplatenie. V Guatemale, Salvadore a Hondurase je možné vyložiť bicykel na strechu autobusu.
 
Cestovanie autobusom je rýchla a lacná voľba (okrem Kostariky). Je potrebné pripraviť sa na veľmi divokú jazdu "chicken" busom. Tak tu nazývajú preplnené, rýchlo sa rútiace autobusy. Ak sa dáte na túto jazdu, možno i ten igelitový sáčok po ruke bude užitočný. Ak nechcete byť podvedení, vždy sa pred platením opýtajte domácich na cenu cestovného, lebo oni to na turistov vždy skúšajú.
Ďalšou našou obľúbenou formou cestovania je autostop. Samozrejme, je potrebné riadiť sa rozumom a nestopovať v noci. Je veľmi jednoduché stopovať v dedinkách, či na benzínke, kde máte možnosť prehodiť pár slov so šoférom a takpovediac si vyberáte šoféra Vy, nie on Vás. My obľubujeme túto formu hlavne preto, že sa stretávate s domácimi, ktorí najlepšie vedia, kde je lacný hostel, čo sa oplatí vidieť, kde sa najesť, či čomu sa vyhnúť. Autostop je dokonca možný aj s bicyklami, keďže veľa ľudí tu jazdí na pickupoch.

Ubytovanie

 
My sa snažíme spať v stane vždy, keď sa dá. Keďže tu nie je veľa kempingov, musíme sa vynájsť. Väčšinou si vyhliadneme dom s veľkou záhradou a opýtame sa domáceho, či náhodou nevie o mieste, kde môžme postaviť stan. 99 % odpovie: "U mňa v záhrade." Tu musím ale podotknúť, že ľudia reagujú na cyklistov veľmi srdečne a s akousi úctou. Takto sme nocovali v Belize v záhrade miestnej celebrity "Mr Johnsa, Belizian Crocodile Dundee", ktorý trénoval britskú armádu v džungli. Je o ňom natočený dokumentárny film, a  dokonca aj pieseň.
 
Pri tomto type stanovania zas dochádza k interakcii s domácimi, väčšinou nás pozvú na čaj, kávu, či raňajky. Porozprávajú o rodine, zvykoch, či náboženstve. Povypytujú sa na naše krajiny, väčšinou nepoznajú Slovensko, iba ak Československo, a to tiež len občas.
 
Ďalšou možnosťou je stanovať v záhrade/terase reštaurácie, hotela, či dokonca polície. No a ešte tu je "wild camping". Spať na pláži sa vo všeobecnosti neodporúča, ale v prípade malých pláží po konzultácii s domácimi, ktorí vás varujú, ak je to nebezpečné, je to skoro dokonalé, odmysliac od všadeprítomného piesku a soli a absentujúcej sprchy, je príjemné zaspávať pri zvukoch mora. 
Čo sa týka hostelov/hotelov, neodporúčame si ich rezervovať vopred. Zatiaľ sa nám vždy podarilo nájsť ubytovanie priamo na mieste, a to lacnejšie. Najlepšie je sa opýtať domácich na "habitación más barato" (lacnejšie ubytovanie). Väčšinou ide o ubytovanie, ktoré nenájdete v Lonely Planet, či iných turistických sprievodcoch, ktorými odporúčané hostely/hotely sú drahé,  dokonca drahšie, ako sa dočítate v knihe, lebo ich cena sa zvýšila práve kvôli ich odpublikovaniu.

 
Ak aj nie ste fanúšikmi stanovania, je dobré mať jeden so sebou. Či už ako zadné vrátka, ale tiež nepripraviť o možnosť spať na vrchole vulkánu v Nikarague, či priamo pod vodopádom v Kostarike, pod Mayanskými ruinami v Guatemale, či stráviť týždeň na ostrove v Belize, čo by bolo v prípade klasického ubytovania veľmi drahé. A ak by ste chceli zotrvať na jednom mieste dlhšie ako dva týždne, s ľahkosťou nájdete hostel, ktorý zháňa dobrovoľníkov a ponúkne Vám ubytovanie a stravu výmenou za prácu.

 
Na záver asi len toľko, že ak zvažujete podobnú cestu, tak neváhajte a choďte do toho! Človek sa toho toľko o sebe naučí! Tie hranice sú naozaj len pomyselné a dajú sa posúvať. A to nehovorím o tom, aká je to partnerská skúška. Je ľahké byť zamilovaní a šťastní na "all inclusive" dovolenke. Čo tak črevná chrípka na ekofarme, kde sú len drevené latríny? Nenechajte sa zastrasiť predsudkami a vyhnite sa niektorým fóram. Keď sme sa pripravovali na túto cestu v ešte uzimenom Paríži, návštevy internetových fór pôsobili skôr demotivujúco.
 
Tento príspevok Vám posielame z dažďového pralesa v Kostarike. Napísali sme ho na mobile, takže nám to trvalo pomerne dlho. Dúfam, že sa Vám páčil, a že sme vás aspoň trochu motivovali.