Granada a pevnosť Alhambra: Ako sa sem vybrať individuálne

Španielsko má kvôli vyššej priemernej teplote zaužívaný iný biorytmus ako je ten, na ktorý môžeme byť  zvyknutý u  nás doma na Slovensku. Ľudia chodia večerať do podnikov o  desiatej a  do noci počuť hlasné rozhovory. Človek sa musí aklimatizovať a  ak vstáva skoro ráno, tak si len zvyknúť. Jeden z  prípadov bolo aj skoré vstávanie kvôli cestovaniu do presláveného mesta Granada a jeho maurskej pevnosti Alhambra. Vyrážal som z  Almeríe, nádherného pobrežného mesta na juhovýchode Španielska. 

Cesta autobusom bola pomerne krátka a  pohodlná, s  možnosťou pripojiť si vlastné slúchadlá do konektoru v  sedadle a  tak si vybrať jednu z  dvoch „hudobných staníc“. Po príchode do Granady ma „krásy“ autobusovej stanice a  okolia nejako zvlášť neohúrili, ale veď nebudem súdiť knihu podľa obalu. Pani pri okienku rozumela mojej španielčino-angličtine a  poradila mi 3 rôzne spoje,  ktorými sa dostanem k  turisticky najzaujímavejšiemu miestu, La Alhambra. Samozrejme, ja mám radšej pešiu prehliadku mesta, a  aj keď mi milá pani povedala, že to je ďaleko, rozhodol som sa to risknúť za pomoci navigácie v  mobile. Takto si mesto viac užijete a  zapamätáte, aj keď za cenu väčšej únavy. Chôdza dlhou ulicou, následne nakuknutie do niektorých obchodov a  kostola a  už som aj bol pod Alhambrou.

Návštevy kostolov mám rád, pretože každý vás môže prekvapiť niečím iným a  zaujímavým, prípadne sa tam môžete schladiť. Pod Alhambrou sa to už hmýrilo turistami a  lokálnymi predavačmi. Mal som ešte dosť času, tak som sa rozhodol ju obehnúť okolo a  prejsť sa cez kopec za ňou.

A na určitú hodinu ráno alebo popoludní, a  taktiež sú na výber rôzne varianty lístkov. Pri cestovaní bez (turistickej) mapy sa vždy snažím riadiť svojou intuíciou. Mnohokrát kvôli tomu zablúdim, ale väčšinou to neľutujem a  mám z  toho väčšie zážitky. Podobný prípad sa mi stal aj na tomto mieste. Kráčal som po kopci, asfaltová cesta sa menila na lesnú, následne len malý chodníček. Všade po okolí boli stany alebo plachty na paliciach a tyčiach, často aj s  ohniskami. Celý ten kopec bol plný akýchsi „vandrákov“, ktorí mali so sebou často aj psov. Nešiel z  nich však strach ani zlý pocit. Občas ma aj slušne pozdravili.  Ako si tak kráčam vo svojich sandáloch, cesta sa stáva čoraz horšie prístupnou. Došiel som do bodu, kedy som sa driapal, oškieral a  vravel si, či to stojí zato. Ale ako zistím či to stojí zato, keď to ani vôbec neskúsim (hlboké). Z  tohto miesta bol krásny výhľad na mesto, ale v  určitom bode, kde to už bolo príliš zarastené a  už som ani nevedel, kde je vlastne chodník, som sa rozhodol otočiť (áno, trocha som sa aj bál hadov). Po niektorých chodníčkoch jazdili aj cyklisti - mohol by to byť zaujímavý cyklovýlet. Raz možno... :P Po ceste dole som troška poblúdil a  narazil som na jedného mladého chalana, ktorý patril tiež k  tej komunite z  kopca. Človiečik v  rozgajdanom a  špinavom oblečení a  strapatý. Dali sme sa do reči. Ja som rozprával angličtino-španielčinou a  on do tejto kombinácie ešte pridával aj francúzštinu. Volal sa Ben, pochádzal z  Francúzska a na toto miesto prišiel kvôli nejakému techno festivalu. O  tom svedčila aj jeho ruka, ktorá bola obsiata festivalovými náramkami. Príjemnú debatu zakončil ešte otázkou, či nemám marihuanu (nemal som) a  ja som sa ho spýtal, kadiaľ sa najlepšie dostanem do Alhambry. V  meste som si všimol viacerých ľudí, ktorí obývali kopec. Hrali na hudobných nástrojoch, žonglovali a  podobne. Pravdepodobne si tak väčšina zarábala na cestovanie a  ich bohémsky život. Tento typ života ma vždy fascinoval.

Konečne som sa dostal k  vstupu do Alhambry. Ja nie som príliš veľkým nadšencom mestských pamiatok, viac ma láka príroda. Aj keď mi veľa ľudí Alhambru odporúčalo, nečakal som od nej až tak veľa.  A  samozrejme tie davy ľudí... 

V  Španielsku máte možnosť navštíviť mnoho bývalých maurských pevností, ktoré sa nazývajú Al Alcazaba. Jednu som navštívil v  Almérii, pričom ako študent v  rámci EÚ som to mal zadarmo. Podstatným rozdielom pri   Alhambre je ten, že jej súčasťou je síce taktiež vojenská pevnosť, avšak je to aj veľký palácový komplex (viac info na http://www.alhambradegranada.org ). Pri vstupe som dostal mapu areálu a  následne som sa vybral k  palácovej časti Generalife, k miestu príjemného odpočinku a  záhrad. Už táto úvodná časť ma očarila a  zeleň, kvety a  tečúca voda ma naplnili energiou. Bolo to pekné, ale ja som bol najviac zvedavý na lokálnu pevnosť. So štipkou fantázie si človek môže živo predstaviť  zlatú éru tejto pevnosti. Vojaci kráčajúci po hradbách sledujúci pohyb obyvateľstva v  meste... V  tej horúčave pravdepodobne niekde opretí pri stene.  Z  tohto miesta je naozaj krásny výhľad, pri ktorom človek prestane vnímať čas. Na celé mesto a na juhu na hory Sierra Nevada.

Pri kúpe lístka máte na výber vždy polhodinové intervaly. Ja som si rezervoval čas 18:00, čo bol podľa mňa ideálny výber. Keďže som mal stále čas, ponavštevoval som ešte ostatné časti komplexu, napr. miestny chrám (príjemný chlad), koloseum a  Partal s  množstvom záhrad. Teplo tu človeka naozaj vyčerpáva, tak som si po ceste na lavičke pod stromom hodil krátkeho šlofíka a  zapísal si memoáre. 

Napriek tomu, že som si čas rezervoval, dlhej rade som sa nevyhol, hoci mi to v  podstate bolo jedno. Sadol som si do tieňa a  čakal, a  potom sa prikmotril k  ľuďom, ktorí vstupovali o  18:00, keďže v  rade stáli už aj ľudia na ďalšiu polhodinu, atď.

 

Táto pasáž bola najviac ospevovaná a  po vstupe som hneď aj vedel prečo. Bol to neopísateľný zážitok, ktorý treba zažiť na vlastnej koži. Naozaj krásna architektúra, ktorá v  sebe spájala rôzne kultúry a obdobia. V  Európe som takéto niečo ešte nevidel. Hneď som si predstavoval ako tam vylihujem na vankúšoch obklopený peknými Arabkami.  Veď oni tam mali dokonca aj kúpele! Voľakedajší panovníci vedeli, čo je dobré. Celé to ubehlo dosť rýchlo, a  tak som sa po krátkej pauze v parku musel poberať preč.  

 

Pri odchode z  Alhambry som sa ešte dal do reči s  jednou dievčinou zo Sicílie, ktorá tam bola tiež ako sólo turistka. Keďže som mal do odchodu autobusu ešte nejaký čas, tak sme išli do centra na pivo. V  Španielsku (ale aj v  iných krajinách) je veľmi obľúbený tapas. Je to menšie jedlo, ktoré dávajú ku každému nápoju. Ceny malého piva sa v  Granade pohybujú okolo 2 eur (k tomu máte samozrejme na výber z  rôznych tapas. Pre porovnanie, v  Almeríi som sa väčšinou stretával so sumou 2,20-2,50 eur.

 

Granada je určite miesto, ktoré sa oplatí navštíviť. Samozrejme, dominantou tu je La Alhambra, ale aj v  meste samotnom nájdete kopu atrakcií a milých ľudí. Mimochodom je to tiež obľúbené študentské mestečko.

 

- Lístky si kupujte aj niekoľko týždňov vopred online, lebo sa vám môže ľahko stať, že budú vypredané. Ale údajne ak prídete skorej ráno, tak by mali byť aj nejaké voľne na mieste.

- Odporúčam kúpiť si základný lístok - Alhambra General – je tam všetko podstatné a na pol dňa akurát. Lístok kupujete na pol dňa (doobeda/poobede).

- V  lete je v  Granade  slnko naozaj silné, preto na to určite myslite – pitný režim, opaľovací krém, snažte sa tráviť menej času na priamom slnku.

- Ak chcete ušetriť, noste si na výlety aj vlastné jedlo. Niekde to môže byť značne predražené.