Po našom prvom stanovaní na ceste sme hneď ráno po pár kilometroch vošli do Lotyšska. Krajina má podobný vzhľad ako Litva - iba rovina, lesy (na našej trase ich ale bolo pomenej ako v Litve) s pár dedinami a sem tam nejakým väčším mestom. Naša prvá zastávka bola v meste Liepaja, kde sme chceli vidieť pozostatky z vojenského prístavu, väzenia a vojenských bunkrov pri mori.
Prvé dve časti nášho príbehu:
8. deň 27.6.2017 – Liepaja, Ventas Rumba
Mesto nám pripadalo akoby sa tu zastavil čas. Veľa budov bolo v schátralom stave, rozbité cesty, rôzne nápisy v azbuke a všetko nám prišlo akési ponuré. Navigácia nás priviedla k starému väzeniu Karosa – jediné vojenské väzenie v Európe prístupné verejnosti. Hneď pri vstupe do objektu nám padol pohľad na ostnaté ploty a napodobeniny zbraní, ktoré mali brániť väzňom v úteku. V starých celách vo väzení je možné prespať ale túto možnosť sme radšej nevyužili a večer si vychutnali pohodlie nášho auta. Personál v Karose nám poradil kde nájdeme starý vojenský prístav a bunkre, ktoré sme chceli vidieť. Dozvedeli sme sa o dvoch miestach kde sa tieto budoby zachovali. Najskôr sme šli hľadať pevnosti okolo severnej časti mesta. Po príchode sme zistili, že sa z nich nezachovalo veľa a už sa tu nachádzajú len kusy betónu, ktoré pomaly pohlcuje more. Keby nevieme, že v minulosti tu stálo vojenské opevnenie tak si týchto pár kusov betónu asi ani nevšimneme. Dúfali sme, že na druhom mieste nájdeme to, o čom sme sa pred časom dočítali, že by sa tu malo nachádzať. A aj sa nám to podarilo. Už asi po 15 min. jazdy sa okolo nás začali objavovať staré bunkre rozmiestnené popri ceste. Jeden vedľa druhého. Popri bunkroch sme dorazili až k moru, kde bunkre pokračovali popri pobreží. Boli ich tu desiatky, niektoré väčšie iné menšie. Vyzeralo to, že sú spolu v podzemí poprepájané ale vchody do podzemia boli zaterasené. Po chvíľke bádania pevnosťami sme našli kúsok od mora pár väčších budov, kde vchod do podzemia nebol zaterasený a tak sme si zobrali čelovky z auta a išli preskúmať bunkre zvnútra. Podzemné tunely boli veľké a bez svetla by sme sa v nich ocitnúť nechceli. Potvrdilo sa nám aj to čo sme predpokladali, jednotlivé budovy sú v podzemí spolu prepojené. Do jedného bunkra sme vošli a po chvíli blúdenia chodbami sme z druhého vyšli von.
Po preskúmaní mesta Liepaja sme v poobedných hodinách šli k najširším vodopádom v Európe – Ventas Rumba. To čo vodopádom chýba do výšky, si vynahradzujú v šírke. Sú vysoké možno ako nejeden priemerný vodopád na našich potokoch no široké sú až 249 metrov. Celkom úctihodné číslo. Neďaleko vodopádu na tej istej rieke sme si všimli Blue flag beach (pláže ocenené touto vlajkou sú jedny z najkvalitnejších) a videli sme deti ako sa kúpu vo vode. Vonku bolo len 16 stupňov a tak sme váhali či sa okúpeme aj my ale po chvíli sme sa zhodli, že malé osvieženie nezaškodí a keď nie je zima deťom nebude ani nám. Po okúsení teploty vody nás smiech prešiel, ale povedali sme si, že keď sme už tu, tak sa odhodláme a aspoň trochu si zaplávame. Prvý dojem z vody bol hrozný, ale po niekoľkých sekundách sme si zvykli na teplotu a voda sa nám zdala byť príjemnejšia. Po osviežení sa sme sa vrátili k autu a po malej chvíli sme počuli šuchotanie niekde s pomedzi našich vecí. Je to myš? Zatiaľ sme nič nenašli tak dúfame že to bol len planý poplach.
Po pár hodinách jazdy sme podvečer odbočili z hlavnej cesty hľadajúc miesto na prespanie. Po asi 10 km štrkovej cesty cez lesy nás cesta doviedla na parkovisko pred národný park Kemeri, kde už boli rozložené karavany asi z ďalších 4 krajín. My sme tiež zaparkovali medzi ne a na parkovisku zostali do rána.
9.deň 28.6.2017 – Národný park Kemeri, Jurmala, Riga, Turaida, Gutmanova jaskyňa
Ráno sme si urobili raňajky a šli sme sa prejsť do národného parku. Túto zastávku sme nemali v pláne, ale povedali sme si, že keď sme už tu tak sa tam pôjdeme pozrieť. Náučný chodník bol dlhý 3,5 km. V parku bol rašeliniskovo-močiarný terén kde vyvieralo mnnoho prameňov, pričom sa táto voda využíva aj na liečebné účely. Po náučnom chodníku sme sa dostali na rozhľadňu z kadiaľ bolo vidieť do širokého okolia. Krajina bola plná jazier a močiarov kde až niekde v pozadí sme videli lesy. Park je zrejme oblúbené turistické miesto, pretože počas našej krátkej návštevy sa tu vystiredalo niekoľko autobusov a niektoré z nich boli až z Nemecka. Po návšteve parku sme sa presunuli do Jurmaly. Hneď pri vstupe do mesta, pred mostom sa platí 2€ za vstup do mesta. Ak nezaplatíte, pri moste stoja policajti u ktorých to skončí pri vyššej sume. My sme našťastie zaplatili, ale znovu by sme tie 2€ za vstup do tohoto mesta neplatili. V meste mali byť nádherné pláže s kryštálovo modrou vodou. My sme však našli len obyčajné pláže kde sa pár odvážlivcov kúpalo pri teplote okolo 20 °C v mori. Rovnaké, ak nie aj krajšie pláže sme videli aj mimo tohoto mesta. Nie vždy sa dá veriť tomu, čo sa píše na webe, našťastie sme prišli len o 2 eurá. Keď sme už boli na pláži urobili sme si aspoň malú prestávku a piknik pred ďalšou cestou.
Náš ďalší cieľ bolo hlavné mesto Riga. Mali sme šťastie a v meste neďaleko od centra sme našli neplatené parkovisko pri rieke. Inak ceny parkovného v centre boli drahé a začínali niekde od 3€. V meste sme hľadali budovu, kde na streche je mačka, ktorá je symbolom mesta. K tejto budove a soche mačky sa viaže historka o obchodníkovi, ktorý sa chcel stať členom Veľkej nemeckej obchodnej spoločnosti, no tí ho nechceli prijať tak na svoj dom, ktorý susedil so sídlom spoločnosti postavil sochu mačky otočenú zadkom k oknám obchodníkov, aby im dal dostatočne na javo čo si o nich myslí a kam sa môžu strčiť. Po prehliadke mesta sme mali len krátke zastávky na prezretie si pár zaujímavostí čo sme mali po ceste. Zastavili sme sa na hrade Turaida, na ktorý sme sa boli pozrieť z protilahlého mesta Sirgulda, z ktorého mal byť najlepší pohľad na hrad. Bol to skôr malý hrádok než hrad. Zaujímavé na ňom bolo, že hrad so svojou vežou a múrmi pripomína ľoď. Neďaleko hradu sa nachádza najvyššia a najširšia jaskyňa v pobaltí – Gutmanova jaskyňa. Jaskyňa nie je príliš hlboká zato široká je až 12 metrov. Steny jaskyne sú plné rôznych rytín, kde najstaršie pochádzajú zo 17 storočia.
Po všetkých zastávkach sme sa až v neskorých nočných hodinách dostali na parkovisko neďaleko pláže, kde sme zaparkovali vedľa poľského karavanu. Estónske hranice boli už neďaleko a my sme mali dosť času, tak na ďalší deň sme sa neponáhlali a dlho si pospali.
Zhrnutie
Lotyšskom sme stihli prejsť už za 2 dni. Okrem pár drobných zastávok nás tu nič nedržalo dlhšie a väčšinu času sme strávili len šoférovaním s pár drobnými zastávkami po ceste. Ak v Lotyšsku hľadáte miesto, kde lacno nakúpiť určite sa zastavte v obchodnom reťazci Maxima X (alebo XX, a dokonca aj XXX :D. Odpozorovali sme, čím viac X má obchod, tým je väčší a má lepší sortiment). Ceny za potraviny a pohonné hmoty sú na úrovni tých našich, možno o pár centov lacnejšie.
Naše cesty môžete sledovať na facebookovej stránke Together on roads: https://www.facebook.com/togetheronroads/
