Tbilisi

Kto by čakal, že Tbilisi je schátralou a spustnutou kopou betónových budov, ako sú často označované mnohé mestá bývalého Sovietskeho zväzu je na veľkom omyle. Práve naopak...

Podľa legendy kráľ Vachtang Gorgasalimi pri polovačke v lesoch okolo starodávneho mesta Mccheta poranil šípom bažanta a ten spadol do neďalekej rieky Kura. Prekvapený lovci však zistili, že bažant sa v uvaril v horúcej vode. Kráľ sa tu rozhodol založiť mesto a nazval ho Tbilisi, čo znamená približne„Je to teplé“. V piatom storočí sa tak začali písať dejiny hlavného mesta Gruzínska.

tbilisiMožno s čistým svedomím povedať, že Tbilisi je mesto s mnohými historickými pamiatkami, možnosťou zábavy a očividným nádychom Orientu, kríženého s pravoslávnym kresťanstvom. Koniec - koncov, Tbilisi malo už počas tzv. Zlatej éry Gruzínska v prvej polovici 12. storočia viac ako 100 000 obyvateľov.

Lákadlom sú najmä malebné uličky starého mesta nad dvadsaťmetrovým kaňonom, ktorý vyhĺbila do skaly rieka Kura, dominantou je stará pevnosť Narikala a hneď v jej susedstve sa týči obrovská socha Matky Gruzie s mečom v jednej ruke pre nepriateľov a kalichom vína pre tých, čo prichádzajú v miery. Spomenúť ale treba aj smutný pohľad na hotel Iveria, kedysi najluxusnejší v celej krajine, ktorý je dnes domovom utečencov pred krvavou vojnou v Abcházsku.

Pre turistov mimo organizovaných zájazdov je ale hneď na začiatku tvrdým orieškom otázka ubytovania. Mesto má totiž oficiálne 1,5 milióna obyvateľov a nefunguje tu organizovaná sieť turistických informácii, čo môže spôsobiť mierny stres. Všetko je len na vašej šikovnosti. Možností na ubytovanie je síce dosť, ale za vysoké ceny. Päťdesiat, šesťdesiat dolárov za obyčajný hotel v centre nie je nič výnimočné. Ako v celej krajine /mimo oficiálnych obchodov/ aj tu je totiž popri domácej mene – Lari, možné platiť americkými dolármi. Vrelo teda odporúčam obehnúť viacero hotelov či penziónov a tvrdo zjednávať cenu, podobne ako v arabskom svete. Pre menej náročných je vhodné aj ubytovanie v súkromí. Stačí pristaviť zopár náhodných okoloidúcich, ktorí vás už odporučia alebo ubytujú priamo vo svojej domácnosti. Výhodou je nízka cena, do päť dolárov a ničím nenahraditeľný kontakt s domácimi.

Pritom je dosť pravdepodobné, že pri putovaní Gruzínskom vás pozvú na návštevu celkom neznámi ľudia, ktorá sa pretiahne aj na niekoľko dní bujarých alkoholických radovánok s plnými stolmi jedla. Gruzínska pohostinnosť je totiž preslávená ďaleko za hranicami Kaukazu. Ale pozor! Popri tom, že Kaukazania sú dosť prchkí, sú aj mimoriadne citliví na svoje ženy a tak hoci je na stole množstvo vína a okolo výborná nálada, zdržte sa hlúpych žartov o ženách a ani náhodou žiadnu neobťažujte vlhkým pohľadom, nebodaj návrhom. Aby ste mali pri hostine o čom diskutovať, naštudujte si aspoň v stručnosti základy bohatej Gruzínskej histórie a ak prejavíte aspoň minimum znalostí, ste v očiach hrdých Gruzíncov kráľom večera.

Zavďačíte sa aj tým, ak poviete dlhý ale zaujímavý príhovor o kráse Gruzínska alebo priateľstve. Na záver dobrá rada. Nie je hádam nič príjemnejšie ako po dlhej a úmornej ceste navštíviť preslávené parné kúpele z 5. storočia priamo v centre Tbilisi. Relaxovať v sírnatej vode a navyše v stáročných kamenných bazénoch ukrytých hlboko v podzemí je naozaj skutočným zážitkom.