Krakov - púť staroslávnym mestom

Poľsko - rozľahlá krajina pri Baltskom mori, odvážne, ba priam provokujúco nastavujúca tvár mrazivým škandinávskym severákom. Otvorená rovina, ktorá je nevyspytateľná, práve tak ako jej obyvatelia... bez ohľadu na to, či žijú v maličkej dedinke, alebo jednom z najväčších a najstarobylejších miest, v Krakove.

Keď opustíte staničnú halu najstaršieho sídelného mesta poľských kráľov, pohltí vás mravenisko stánkov s potravinami, odevmi či kozmetikou. Podivuhodná existencia až piatich predavačov čerstvého pečiva na ploche dvadsiatych štvorcových metrov sa zakladá na dokonalej súhre zúčastnených. Po podrobnejšom prieskume totiž v každom stánku nájdete jeden či dva druhy tovaru predávané za dvojtretinovú až polovičnú cenu. Vďaka tomuto zníženiu majiteľ v podstate získava monopol na predaj mrkvovej šťavy, dámskych pančúch alebo povestných chrumkavých kraľovských praclíkov.

Z ruchu ustavičného predaja a nákupu sa občas vynoria taxikári, ktorí obvyklou neodbytnosťou obliehajú každého, kto prichádza s trocha objemnejšou batožínou. Človeku sa nevdojak vynárajú asociácie s orientálnym bazárom...

Pľúca mesta Po prechode podchodom babylon zvukov, vôní a farieb vystrieda ticho parku. Tu sa môžete donekonečna prechádzať pozdĺž hradieb bez toho, aby ste čo len načali neobyčajne sladké jadro historického Krakova. Pretože keď ste už dnu, isto podľahnete atmosfére priestoru, kde sa zastavil čas. Jadro Krakova tvarom pripomína zovretú päsť s mierne ohnutým predlaktím a lakťom kráľovského zámku Wawel. Spomenuté „ohnutie" pri chôdzi v mestskom parku skresľuje vzdialenosti, informatívne odhady časov potrebných na premiestnenie z bodu X do bodu Y, ktoré sú umiestnené na orientačných tabuliach, bez­nádejne zlyhávajú.

Nuž, miesta s bohatou históriou neznášajú uponáhľaných turistov a po viacerých časových kolapsoch ich naučia nenáhlivej, komótnej chôdzi, ideálnej na vychutnanie krás malebných zákutí hradného plášťa, za ktorým sa skrýva centrum historického Krakova. Jeho ústredným bodom je Hlavné námestie, vykladané súmernými radmi dlaždíc obkolesujúcich renesančnú radnicu s priľahlými meštianskymi domami a arkádami. Za pekných, slnečných popoludní je námestie plné turistov odpočívajúcich na okolitých la­vičkách. Akiste cítia v nohách Wawel.

Duša mesta

Napriek pomerne vysokej cene vstupného v Chráme svätého Stanislava možno každú chvíľu vidieť ľudí, ako kladú do pokladničiek bankovky v hodnote päť či desať zlotých. Ešte aj po stáročiach mnohých dojíma tragický prí­beh krakovského biskupa Stanislava. Počas výkonu svojho úradu sa zaplietol do sporu s bojovným poľským panovníkom Bolesla­vom Smelým (1058 — 1081). Boleslavove sna­hy o pozdvihnutie mocenskej autority vyvrcholili jeho slávnostnou korunováciou vo vte­dajšom arcibiskupskom meste Gniezne. Ten­to akt však nezapadal do aktivít Stanislava, ktorý sa snažil presunúť stredisko cirkevného života v Poľsku do Krakova a zriadiť tu arci­biskupstvo.

Po Boleslavovej korunovácii, sym­bolizujúcej neúspech týchto snáh, sa sklama­ný biskup pridal na stranu nespokojencov, ktorí proti kráľovi zosnovali sprisahanie. Jeho výsledok sa však skončil katastrofou. Stanislavova smrť na popravisku vyvolala búrku nepokojov, ktorá roku 1079 donútila Bolesla­va utiecť z krajiny. Popravený krakovský bis­kup sa stal mučeníkom a svedomím skazené­ho kráľa, nápadne pripomínajúcim anglické­ho svätca Tomáša Becketa, ktorý bol úkladné zavraždený na pokyn anglického kráľa Henricha II. roku 1170. Podľa neskorších podaní Stanislav nezahynul na popravisku, ale na stupňoch oltára v Skalke dýkami Boleslavových prisluhovačov. V role bojovníka za cir­kevnú hegemóniu Krakova a zároveň nevinnej obeti kráľovej zvole ožíva Stanislav nielen v neskorších kronikách, ale aj v predstavách dnešných obyvateľov Krakova i celého Poľska.

V zámku a podzámku

Stredoveké sídlo poľských panovníkov, zá­mok Wawel, sa týči nad riekou a mestom ako kráľovská koruna. Hroty jeho veží pripomína­jú stožiare lodí, ktoré v pokoji spočinuli v ohy­be rieky Visly. Horný zámok, dolný zámok. Gotické chrámy, renesančný palác Žigmunda I. Obrazy a nábytok, dobové zbrane. Dračia diera — pamiatka na netvora, ktorého premo­hol legendárny Krak pri zakladaní mesta. Množstvo exponátov v hradnom komplexe i priľahlých múzeách Poľsko „zdedilo" zo súk­romných zbierok bohatých magnátov Czartoryskovcov (medziiným napr. zbierku sôch a plastík zo starovekého Orientu, Grécka a Rí­ma). Nádherné kostoly sv. Marka a Svätého kríža. Starobylá univerzita...  

Po namáhavej prehliadke veľmi dobre padne posedenie v tu­najších podzemných kaviarničkách. Nimi je Krakov povestný — práve medzi ich stenami sa v uplynulých dvoch storočiach zrodilo množ­stvo umeleckých a politických manifestov, vy­snívalo mnoho snov, ale aj utopilo v alkohole množstvo premárnených nádejí. Čulý spoločenský život Krakova s početnými kabaretmi a miniatúrnymi divadelnými scénami, knižnicami, antikvariátmi a, samozrejme, známou Jagelovskou univerzitou naznačuje, že označenie Krakova za duchovnú a kultúrnu metrepolu Poľska nie je práždnou formalitou. Väčšina Poliakov, s ktorými som sa rozprával, považovala svoje hlavné mesto Varšavu za chladné, nehostinné veľkomesto, nevyhnutný, no neveľmi príťažlivý mozog krajiny.

Legendárna bana Wieliczka

Návštevník Krakova urobí chybu, ak sa tvrdo­šijne sústredí iba na prehliadku centra mesta. Tí informovanejší nepremeškajú príležitosť odviesť sa v rozhrkotanom mikrobuse do blíz­kej Wieliczky. Toto neveľké mestečko, ktoré je dnes administratívne súčasťou Krakova, sa preslávilo obrovskými soľnými baňami. I keď prvé z nich boli otvorené už okolo roku 1280, skutočný rozmach banského podnikania na­stal až za čias Kazimíra Veľkého (1310 — 1370), ktorý roku 1368 ustanovil podrobný banský zákonník. Soľ sa vo Wieliczke ťažila nepretržite sedemsto rokov v celkovom objeme zhruba sedem a pol milióna kubických metrov. V dôsled­ku tejto intenzívnej činnosti vznikol rozsiahly podzemný labyrint — 2 040 komôr na deviatich poschodiach, pričom najhlbšie z nich sa na­chádzajú 327 metrov pod zemou. 

Skutočným svetovým unikátom však nie sú len samotné podzemné priestory, ale predovšetkým ich vý­zdoba. Bane vo Wieliczke ukrývajú galériu sôch zo soli. Z vlhkého prítmia dlhých chodieb sa vynárajú farebne dotvorené obrysy banských záprahov s koňmi, busta na počesť mecéna ba­ní kráľa Kazimíra Veľkého, pôvabní banícki pomocníci permoníci či pochmúrny bezmen­ný Pán hôr. Až po tajnom obliznutí som naozaj uveril, že toto všetko je z čírej soli... Jedným z najväčších priestorov v bani je Var­šavská komora, ktorá sa nachádza v hĺbke 125 metrov a zmestí sa do nej vyše 1 000 osôb. Často sa tu konajú umelecké predstavenia ale­bo športové podujatia, v miestnosti sa dokon­ca nachádzajú basketbalové koše. Z tajomné­ho kráľovstva banských duchov tak náhle pre­chádzame do modernej civilizácie — bufet a kino vo Vislianskej komore nám (aj vďaka po­zoruhodným cenám) nedajú zabudnúť na ešte mocnejšie božstvo, zvané zisk, ktoré sa zvíja v niekoľkometrových radoch turistov pred po­kladňou. Bez plného žalúdka sa však na tom­to svete nepohne ani malíčkom...