Fínsko - estetika a alkohol

Ako tak sedeli a užívali relax v potnej miestnosti, Antti sa spýtal svojho priateľa: Myslíš, že sauna bude aj v nebi?“. „Samozrejme, musí tam byť“, odpovedal Jussi.

Fínsko a sauna ide ruka v ruke. Pritom sauna tu nie je symbolom bohatstva alebo moci ako je tomu často v našich zemepisných šírkach. Je každodennou súčasťou života a je určená jednoducho pre každého. Rodiny, ženy, deti, športovci a verte - neverte aj fínsky politici, či obchodníci neraz vedú namáhavé rokovania v príjemnom a relaxačnom prostredí sauny. Dokonca, ak sa Fíni presťahujú do inej krajiny, zaužívané zvyky spojené so saunovaním si berú so sebou.

Preslávené sú najmä historky, ako severania využívali saunu aj v rovníkovej Afrike. Nemožno sa preto čudovať, že za posledných päťdesiat rokov sa počet sáun v krajine strojnásobil na súčasných 1,5 milióna. To je pri päť miliónovej populácii v priemere jedna potná miestnosť na troch ľudí.

Bežnú studenú sprchu pritom považujú domáci za málo účinnú a aj v zime uprednostňujú skok do vysekaného otvoru na vodnej hladine alebo do kopy snehu. Našťastie, vo Fínsku sme boli v lete a tak nás čakal len ponor do studeného severského potoka. „Sauna v ktorej sa nespotíš, nestojí za nič“, pripomenula nám sympatická dáma v strednom veku a podala príjemne voňavú bielu plachtu. O tom, že sauna je nespornou súčasťou fínskej kultúry svedčí aj skutočnosť,  že v potnej miestnosti sa ešte donedávna rodili deti. Je totiž považovaná za najčistejšie prostredie. Omývali v nej však aj mŕtvych predtým, ako ich obliekli do čierneho. A keďže Fíni v zime vychádzajú von čo najmenej, sauna sa na niekoľko mesiacov stáva aj vhodným útočiskom pre obľúbené alkoholické radovánky. Navyše, stačí len pár pohárikov...

Savonlinna, Olavinlinna, Suomenlinna

Už po prvých kilometroch nášho roadtripu nám udrela do očí pedantne upravená krajina a predovšetkým vkusná fínska architektúra v podobe drevených červených domčekov, nádherne zakomponovaných do prostredia nekonečných lesov a jazier. Raz darmo, Fínsko a jeho architektúra má vo svete zvuk. Predovšetkým v spojení s drevom. Nie je to ale tak dávno, čo boli staré domy hromadne búrane a ustupovali modernej zástavbe.

Fínsko

„V minulosti v nich bývali najmä chudobnejší ľudia, no opäť idú do módy“, vysvetlil nám priateľ Jari a dodal: „Dnes má snáď každá fínska rodina chatu na vidieku“. Viac razy sme mali možnosť pozorovať staršieho muža, ako celé hodiny sedí v hojdacom kresle na verande chaty a v samote pozoruje okolitú prírodu.

Ale skutočné lahôdky pre chalupárov sme objavili až pri výletoch člnom po nespočetných jazerách. Všade je množstvo väčších, či menších ostrovov, neraz s priemerom len niekoľko metrov. A na každom stojí útulná drevená chata. Aj na miestach, kde by to človek skutočne nečakal. Súvisí to pravdepodobne aj so zmenou v zákonoch. Problémom boli zastarané požiarne smernice, ktoré nedovoľovali výstavbu viacpodlažných drevených domov. Po revízii zákona prechádza tradičné stavebníctvo novým rozkvetom. Na vidieku je to celkom pochopiteľné, výrazne to však poznačilo aj mestské sídliská, ktoré pôsobili skôr dojmom špičkových horských hotelov. Na väčšine fínskych miest bol pritom zaujímavý jeden fakt. Prakticky nemajú súvislé stredoveké historické centrum. Samozrejme tu boli výnimky. Do pamäte sa vryla najmä najzachovalejšia pevnosť v severnej Európe - Olavinlinna, v mestečku Savonlinna.

pevnost Olavinlinna, v mestečku Savonlinna

Tá pôsobila skutočne úchvatným dojmom. Len pripomeňme, že kamenná pevnosť Olavinlinna je dejiskom každoročného operného festivalu, pričom tento rok má toto tradičné podujatie deväťdesiate výročie. Výnimkou nie sú ani Helsinki.

K najstarším pamiatkam patrí určite pevnosť Suomenlinna v Helsinkách, ktorú sme pri príchode loďou míňali len o niekoľko metrov. Je roztrúsená na niekoľkých ostrovoch pred prístavom a zároveň je sídlom múzea. Väčšina budov však pochádza z obdobia neoklasicizmu a sú dielom architekta C. L. Engela, ktorý patril začiatkom 19. storočia k najslávnejším fínskym architektom. V kombinácii zo zeleným parkom v tesnej blízkosti mora a v kompozícii s modernými budovami, ide o skutočnú lahôdku pre milovníkov modernej mestskej architektúry.

Suomenlinna, Helsinki

Rusko, Nokia a "uusioperhe"

Ukončením studenej vojny padol Fínsku zo srdca riadny kameň a zároveň pribudlo kopec nových starostí. Zvyšok sveta si túto skutočnosť akoby ani neuvedomoval. Ale... Na rozdiel od Nórska alebo Švédska nebola fínska príslušnosť k Západu nikdy geografickou ani politickou samozrejmosťou. Museli ju brániť a ako nasvedčujú dejiny 20. storočia, často aj udržovať v ostrej konfrontácii so silným východným susedom - Ruskom. Až uvoľnenie vzťahov medzi Východom a Západom za čias Michaila Gorbačova umožnilo fínskym politikom zvyšovať diplomatické aktivitu západným smerom. Krajina tisícich jazier totiž žila v susedstve nevyspytateľného ruského medveďa a v platnosti bola aj zmluva z roku 1948. Táto svetovej verejnosti nie veľmi známa dohoda, zaručovala komunistom politické pripútanie Fínska do tzv. moskovskej záujmovej zóny. To mohlo v istom prípade dokonca vyústiť do vojenskej koordinácie medzi oboma štátmi.

Helsinki, Uspenska katedrala

Aj tieto fakty boli dôvodom vytrvalej fínskej neutrality, ktorej diplomatická dokonalosť si časom získala rešpekt na oboch stranách barikády. A tak, zánik Sovietskeho zväzu na jednej strane uvoľnil ruky fínskej politickej diplomacii. Na strane druhej, zánik výhodného neutrálneho postavenia a krach silného sovietskeho trhu priniesol množstvo ekonomických problémov. Hrubý domáci produkt padol o 10%, fínska marka mohutne devalvovala, nastala séria bankrotov. Aj z týchto dôvodov vstúpilo Fínsko do Európskej únie až v roku 1995. A aby sme zasadili ďalšiu ranu fáme o tradičnom ponímaní severského blahobytu, v tom čase bola v zemi oficiálne 16,6% nezamestnanosť. Najvyššia vo vyspelých západných krajinách.

Našťastie tu však bola tradične silné odvetvie informatiky a Nokia, „motor“ fínskej ekonomiky. Silné podniky sa časom prispôsobili novej situácii a rozšírili vývoz do krajín juhovýchodnej Ázie, čiastočne sa obnovili stratené pozície v Rusku a najmä, Fínsko nastúpilo do mohutného náporu na nové trhy v pobaltských krajinách. Najviac u pokrvných príbuzných v Estónsku. Fínska marka sa stabilizovala, podarilo sa znížiť nezamestnanosť a koncom tisícročia sa tak Fínsko ocitlo medzi špičkou svetovej informatiky.

Výraznou črtou fínskej spoločnosti je premyslená sociálna politika. Ako príklad uveďme skutočnosť lichotiacu nám mužom. Každý otec aj v prípade nezosobášených partnerov má po narodení dieťaťa nárok na pätnásť dní dovolenky. Pripomeňme si aj ďalšie zvláštnosti fínskej povahy. Väčšina partnerských dvojíc žije v súčasnosti v tzv. otvorenom partnerstve, bez manželského zväzku. Jeho súčasťou sú deti, spoločný majetok a spoločne plánovaná budúcnosť.

Fínsko

Príčinu tohto trendu možno hľadať snáď vo vysokej rozvodovosti, keď sa v posledných rokoch skončilo rozpadom približne každé tretie manželstvo. Ďalšou veľmi sympatickou črtou severskej spoločnosti je tzv. uusioperhe. Takéto rodiny tvoria rozvedený muž a žena, ich deti z iného manželstva a samozrejme aj ich spoločné deti. Podobné pokrokové myslenie v duchu „začať žiť nie je nikdy neskoro“, by pritom mohlo byť príkladom aj pre mnohých Slovákov.

Uzavretosť, alkohol a depresia

K predstave fínskeho koloritu treba pripomenúť skutočnosť, že v zimnom období, až do konca marca vychádza slnko okolo jedenástej a zapadá už o tretej poobede. Dni sú plné šera, na ľudí padá únava. „O štvrtej poobede sa chce každému spať“, vysvetľoval nám Jari. To je príčinou mnohých depresií a legendárnych alkoholických maratónov.

Čiastočne to vysvetľuje skutočnosť, prečo je práve vo Fínsku najviac samovrážd na svete.

Presným opakom je leto. Slnko prakticky neklesá za horizont a tento div prírody sa preslávil najmä pod pojmom „petrohradské biele noci“. V skutočnosti je však tento prírodný div vo Fínsku oveľa intenzívnejší a o tretej nadránom tak môžete v parku pokojne čítať noviny. Tento úkaz ale trvá len niekoľko týždňov a vzniká následkom vychýlenia zemskej osi.

Každý rok sa v júni dostáva severná pologuľa do priaznivej pozície s najväčším príklonom k Slnku. Samozrejme, v zime je tomu presne naopak. Na našu otázku, či Fíni vedia o okrídlenom európskom prirovnaní „Chladný ako Fín“ boli odpoveďou neraz potmehúdske úsmevy, dlhý pohľad alebo diplomatické - „Nou“. Na jednej strane je pravda, že severania si veľmi potrpia na súkromie. Pravdepodobne zato môže riedke osídlenie a zvyk na samotu. Veď Fínov je približne rovnako ako Slovákov - päť miliónov, obývajú však siedmu najväčšiu krajinu v Európe. Uzavretosť a striedmosť miestnych obyvateľov má svoju dobrú stránku v nízkej kriminalite. Vyspelosť spoločnosti sa prejavuje aj vo vzájomnej tolerancii, ohľaduplnosti a napriek zdržanlivej povahe, ochote pomáhať jeden druhému.

Jozef Terem, Fínsko

Bicykle sa na ulici nezamykajú, pri prechádzke lesom sme často natrafili na zruby, kde bolo možné bez problémov prespať. Tieto miesta pritom zostávajú neuveriteľne čisté. Každý si považuje za povinnosť poupratovať a pripraviť kopu dreva pre ďalších hostí. Situácia sa však radikálne mení po požití väčšieho množstva alkoholu. Decentní štyridsiatnici sa menia na odbrzdené vagóny, hlučnosťou tromfnú snáď aj ukričaných Nemcov a zrazu je vôkol plno parketových levov. Prípitok „Do dna“, tu má však podobne ako v susednom Rusku silnú tradíciu a večer sa končí drvivou väčšinou – na mol...