Zvieratá s nimi na svet prišli, tieto ženy pre ne ochotne trpia. Dievčatko vo veku škôlkarky odovzdane čaká. Niekoľko hodín mu hojivou masťou jemne masírujú krk, potom naň dostane prvú obruč. Ide o rozhodnutie na celý život.
Obruč je z bronzu alebo zo striebra. No aj tak ho bude odierať a bolieť. Aby dieťa vydržalo, dajú mu pod ňu jemnú látku alebo malú poduštičku. Neskôr ju vyberú. O čase, keď malej slečne nasadia prvú ozdobu, rozhodne šaman. „Prezradia“ mu to hviezdy, ktorým „rozumie“ iba on, preto nik do toho nezasahuje.
S obručami pokračujú. Každý rok v ten istý čas pribudne nová. Keď mladá žena dovŕši vek na vydaj, jej krk – vďaka nasadzovaným obručiam – má asi dvadsaťpäť centimetrov. Štvrť metra! Pre domácich mužov ide o magický symbol krásy.
Cenná podľa kruhov
Padaungovia. Pôvod majú v mongolských kmeňoch, no dnes patria ku Karenom. V krajine, kam kedysi dávno doputovali cez himalájske hrebene a kde teraz žijú, spolu s nimi prekonávajú časovo najdlhšiu partizánsku vojnu s vládnou armádou v Ázii, ba možno na celom svete – takmer šesťdesiat rokov. Územný celok Kayah hraničí s Thajskom a je jedným zo siedmich štátu Barmy, od r. 1989 Mjanmarska. Legenda hovorí, že kedysi mali svoje písmo a vzdelanosť v Knihe, ktorú vraj pre svoju neopatrnosť stratili...
Padaungovia sa vo svete preslávili svojimi ženami so žirafími krkmi. Od detstva im na ne nasadzujú kruhy. Sú vraj dva dôvody, prečo to robia: muži dávali obruče ženám, aby nelákali obchodníkov s otrokmi, ale povesť hovorí aj o ochrane pred tigrími tesákmi. Podľa Padaungov počet kruhov, materiál a ich výzdoba svedčia nielen o kráse ženy, ale aj o jej postavení a o rešpekte v rodine.
Túžba po inom
Hoci sa to zdá pritiahnuté za vlasy, pre ženu Padaungov sú kruhy na krku otázkou života a smrti. Prečo? Nevera sa tu kruto trestá – odsúdenej vezmú obruče. Jej telo je však na tento korzet z kruhov totálne navyknuté a odkázané. Krčné svalstvo má také ochabnuté, že hlavu už neudrží. Nedokáže bez obručí existovať, a tak musí zvyšok života buď preležať, nájsť nejakú inú oporu, alebo sa jej zlomia väzy a zomrie. Toto je dôvod, pre ktorý sa dnešné ženy Paduangov snažia svoje dcéry pred nakladaním kruhov na krk uchrániť. Keďže tým prešli, nechcú, aby život ohrozujúce zvyky museli dodržiavať ich dievčatká. Obruče pritom krk nepredlžujú. Z anatomického hľadiska ide o zatlačenie kľúčnych kostí a rebier nadol.
Nevyhnú sa civilizácii
Aj keď ženy vďaka zdravému rozumu začali v súčasnosti protestovať, dodnes sa v tejto oblasti mnohé svojou tradíciou pýšia. Možno preto, že takto začali zarábať. Tých niekoľko kíl na tele stojí zato. Zvedaví turisti radi zaplatia za fotenie nevšednej atrakcie. Aj preto sa dievčatko s dobrovoľne-nedobrovoľne deformovaným krkom rado predvedie. Honorár za fotku, hoci symbolický, vylepší rodinný rozpočet. Snímok s úprimným úsmevom je však pomenej. Kruhy nie sú len na krku. Omotávajú tiež nohy, od členkov po kolená, a od zápästia po lakte aj ruky. To všetko bolí a obmedzuje. Pri pohybe aj pri spánku.
Symboly napovedia
Znakom slobodných žien je biela košeľa a ornamenty na dlaniach. Ak má mladík záujem o dievčinu, o ktorej nič nevie, toto ho zorientuje. Vydaté ženy v niektorých osadách sú navyše ozdobené malými slonovinovými klami prepichnutými cez ušné laloky. Koža sa však pri ich nosení naťahuje. Aby kly nevypadávali, musia ich postupne meniť za väčšie. Rastie tak nielen veľkosť ozdoby, ale aj jej hmotnosť. Po niekoľkých rokoch sú uši naozaj obrovské a po ich prirodzenej kráse niet ani stopy.
Je nad slnko jasné, že podoby krásy vnímajú ľudia na rôznych končinách zeme rôzne. Naozaj – každý po svojom.
